Denník N

Nostalgia za preludom ideálnej socialistickej spoločnosti ako prameň neutíchajúcej podpory vlády?

Už sú to dva mesiace od parlamentných volieb, no z ich výsledku je mnohým zle doteraz. Kladú si otázku, či už občanovi ozaj neslúži pamäť, alebo načisto ohlúpol. Veď len pred pár rokmi zapredala víťazná strana krajinu mafii, ktorá sa neštítila vraždiť. Za jej vlády rozbujnela do hrozivých rozmerov korupcia, rozkrádanie verejných financií a poklesla reálna vymožiteľnosť práva (stále mám pred očami obrázok troch „pištoľníkov“ s miliónom na stole). Neriešili sa zásadné problémy školstva, zdravotníctva či sociálnych vecí (mimo tých pár drobných na „zalepenie očí“). A to vraj boli z ekonomického hľadiska tzv. dobré roky. Nezastihla ju covidová kríza alebo vojna na Ukrajine, ktorá dramaticky zdvihla náklady na energie.

Odvtedy sa na Slovensku všeličo udialo. Boli sme svedkami vyčínania podľa môjho názoru trocha arogantného a neprofesionálneho ministra vnútra, ktorý primitívne zamietol s bývalým policajným prezidentom a pravdepodobne protizákonne postavil mimo službu viacerých vyšetrovateľov NAKA, zaoberajúcich sa smeráckymi mega-kauzami. A toto všetko okorenil vyhrážkami sudcom, ktorí ich bránili. Na otázku, podľa akého zákona to vlastne postupuje, sme však odpoveď nedostali. Už sa aj podrobil pomerne včasnému odvolávaniu v parlamente, ktoré pre jeho straníckeho predsedu dopadlo podľa očakávania. Poznámka ministra o zbytočnosti tohto úsilia opäť poukazuje na hrubú aroganciu moci či „len“ marketingovú sebaistotu, ktorou mätie nezaradených poslucháčov alebo masíruje davy priaznivcov. A nielen on. Ako ste si iste všimli, všetci jeho stranícky kolegovia komunikujú rovnakým spôsobom – a priori negujú všetky kritické tvrdenia (hoci mnohé sú opodstatnené), nereagujú na ne alebo ich (často nespravodlivo) relativizujú krokmi Matovičovej a Hegerovej vlády. Potom tu bola „intronizácia Krista“ z produkcie nemenovaného koaličného kolegu „kléro-fašistického“ razenia, ktorá spustila rošádu na tajomníckych postoch troch ministerstiev, akoby nominovaní boli odborníci na čokoľvek. Za zmienku stojí aj „nečakané“ zaradenie niektorých nemocníc do vyššej kategórie v súvislosti s čerpaním financií z Plánu obnovy na Ministerstve zdravotníctva, razantné personálne zmeny v ochranárskych organizáciách Ministerstva životného prostredia, premrhanie financií Ministerstva kultúry určených na boj proti hoaxom na opravu strechy filharmónie (hoci aj to by mohlo byť potrebné) či populistické a ekonomicky nezodpovedné schválenie 13. dôchodkov. Okrem toho potichu podnikajú viacero drobných postupných krokov, ktoré akoby chystali predpolie pre dramatické zmeny azda vo všetkých sférach občianskeho života. Dosť spúšte za taký krátky čas, nemyslíte? Týmto tempom bude treba onedlho znova vyjsť do ulíc…

Napriek tomu, novembrový prieskum popularity politických strán viac-menej kopíruje výsledky volieb: Smer – 24%, PS – 19%, Hlas – 17%, SaS a Slovensko 7%, KDH a Republika – 6%, SNS – 5%. U takmer polovice občanov teda vidno neutíchajúcu podporu tejto vlády a jej krokov. Ale ktorých občanov? Je známe, že Smer a Hlas volili predovšetkým staršie ročníky a SNS spojilo mladšiu dezinfo-scénu a extrémistov. Časť mladých má tendenciu sympatizovať s totalitnými režimami, lebo je to cool alternatíva, no súčasní dôchodcovia žili v socializme desaťročia. Vtedy boli ľudia zvyknutí na lacné bývanie, istú prácu, letnú dovolenku v Juhoslávii a relatívne nízke ceny tovarov (hoci enormné množstvo z nich bolo nedostatkových a dlho sa na ne čakalo). Tieto „benefity“ mali nahradiť významné obmedzenie slobody osobného prejavu, cestovania a u „politicky nespoľahlivých“ aj výberu školy či zamestnania. Pekná fikcia dokonalej spoločnosti, ktorou sa ľuďom vymývali mozgy! Zabudol som na hlboko zakorenenú korupciu a rozkrádanie socialistického majetku, mierou úmerné pozícii v strane. Lebo vtedy si všetci občania boli rovní, ale niektorí si boli „rovnejší“ a tým „najrovnejším“ veľmi záležalo na konzervovaní takéhoto režimu pokiaľ možno naveky.

Naši seniori zjavne vidia v súčasnej garnitúre paralelu k tejto dobe. Mnohí sú ochotní v „pozlátku“ národnej bezpečnosti, poriadku a stability akceptovať akékoľvek prešľapy politikov a ešte im radi zatlieskajú, keď na konci roka dostanú pár drobných navyše. Niektorým vyhovuje politická klíma prajúca nezákonnému zväčšovaniu majetku (korupcia a rozkrádanie sú predsa také slovanské). Všetkých však spája nostalgia za „starými dobrými časmi“. Komunistovi môžete vykladať o demokratických princípoch a korektnosti…

Teraz najčítanejšie