Denník N

Dvaja kamaráti, intro.

Je rozhodnuté! Už to len musím rozumne vysvetliť direktorovi, našťastie mi všetko nechtiac uľahčila kolegyňa Irenka. Nakoniec teda riaditeľ zahundre to, čo počuť chcem, nasilu ma tam držať nebude. Na koľajniciach môjho osudu zarachotí ďalšia výhybka. Život bežného homosapiensa je nimi prepchatý, no a sú to svine ‒ jednu nastavíš chybne, a tie, čo si za ňou očakával, sa neobjavia. Budeš prehadzovať iné, neznáme, vnútené! A vytúžená cieľová stanica je navždy v nedohľadne.

Takto sa končí púť hlavného hrdinu (mňa) v Gamblerovi. Dal som sa do zátvorky, lebo by som rád zdôraznil, že spomínané identity nie sú totožné. Ako sa píše na obálke knihy – neprikrášlený životný príbeh obyčajného smrteľníka je aj v najnápaditejšie skonštruovanom literárnom diele žalostne nudný, takže všetky postavy v románe sú síce čiastočne reálne, ale viac či menej dopracované. Proste som využil gamblerské zážitky vyrozprávané kumpánmi v rôznych štádiách závislosti. Rovnako budem postupovať aj v pokračovaní a dúfam, že manželka už nebude v škole od kolegýň dostávať otázky typu: „Bóóže, to čo stváral ten tvoj, ako si s ním mohla vydržať?“ No hej, napáchal som toho dosť, ale zďaleka nie až toľko ako v knihe. Čo je pravda a čo fikcia? Tipnite si…

Úvod do teórie gamblingu je za nami, ideme na Dvoch kamarátov. Podobne ako v Gamblerovi som príbeh nerozvíjal lineárne, ale využívam drobné časové skoky, do minulosti aj do budúcnosti. Je to ako séria poviedok, ktoré majú spoločnú nosnú tému a rovnakých hrdinov, no a vždy sú uvedené dramatickou etudou, dynamickým dialógom dvoch testosterónom napumpovaných samcov, prípadne monológom jedného z nich. Potom vždy nasleduje skok pár mesiacov do minulosti a vysvetlenie, ako sa závislosťou vedení neboráci k tejto scénke dopracovali. Dramatické vložky sú od zvyšku románu odlíšené aj tým, že majú názvy, zatiaľ čo bežné kapitoly sú označené iba aktuálnym dátumom. Ani neviem, prečo som to písal takto, pán Hrabal by asi zašomral, že to prišlo automaticky, neplánovane. Proste som musel, klávesy počítača ma pálili ako žeravé a trieskal som do nich náhodne, chaoticky…

Prečo Dvaja kamaráti? Priateľstvo je mocný cit, jeden z najsilnejších, aké máme na našej pozemskej púti k dispozícii, ale zároveň predstavuje dvojsečnú zbraň, potenciálne nebezpečenstvo. Dobrý kamarát ťa vytiahne aj z hrobu, zlý ťa tam zadupe. V knihe rozoberám rôzne formy a fázy krehkých vzťahov medzi nami, je len na vás, aby ste si vybrali, ktoré stoja za to a ktoré za smradľavý exkrement. Aj koniec Gamblera sa venuje dvom priateľstvám, jedno sa zavŕšilo tragicky, druhé… veď uvidíte.

Chaoticky a nepredvídateľne sa križujú koľajnice ľudských osudov. Keby ma starý Devák neprehovoril… Nikdy na Heňa nezabudnem, kamarát nezomrel, bude tu so mnou! Často ma vo vypätých situáciách prepadne myšlienka, ako by asi reagoval, čo by spravil, povedal… keď mi je mizerne, snívam, že sa vynorí spoza rohu a nonšalantne prednesie: „Tak čo, mon ami, pozeral si včera? Roger je frajer, n’est-ce pas?“ Želám si to viac než čokoľvek na svete! Ktovie, či našiel pokoj, či doputoval do krajiny bez tieňov.

Kde skončím ja a čo sa stane s Drakom? Buď sa došuchceme do zázračného Eldoráda, kde Viktória nevyčíňa, alebo budeme tu a tam prehadzovať výhybky liečenie, pevná vôľa, rodina, skvelá tutovka, zlyhanie, krádež, rozvod a mnohé iné medzi magistrálami abstinenciahra. Síce som prisahal, že do stávkovej kancelárie už nevkročím, ale bohyňa je zvodná, prekrásna beštia…

Na úvod sem hodím tri kapitoly, ktoré v pôvodnom rukopise neexistovali, stvoril som ich len preto, aby sa oslím mostíkom prepojili rozdelené časti knihy. Mali by zhrnúť, o čo v Gamblerovi išlo a aká je východisková situácia nového príbehu. Ak by vám to nestačilo, napíšte mi adresu na [email protected], pošlem vám výtlačok s venovaním, ponuka platí do vydarovania zásob. Frekvenciu pridávania príspevkov nezmením. Pôvodne som ako aktívny blbec plánoval prispievať dvakrát týždenne, ale realita ma prefackala, rodina a práca sú dôležitejšie, takže nová časť pribudne vždy len v utorok ráno. Tak, dosť bolo rečí, poďme na to! Dámy a páni, Dvaja kamaráti štartujú! Gambling postupuje vo vlnách, tak si držte klobúky, pôjdeme z kopca, do kopca, z kopca, do kopca, z kopca…

Dvaja kamaráti

Venujem nám, čo sme prežili. Každý deň bez tipovania je víťazstvo!

Všetky postavy opísané v knihe sú vymyslené a ich podobnosť s kedysi či dnes žijúcimi smrteľníkmi je náhodná. A možno nie… Chcete sa staviť?

29. január 1996

Som vrah, prašivý vrah! Zabil som ho, najlepšieho kamoša, vrazil mu do hrude nôž, stlačil spúšť, dal na krk slučku… Zaslúžim si smrť, oko za oko, zub za zub! Skapem, zdochnem, zabijem sa, ešte dnes, hneď…

30. január 1996

Nie, musím žiť! Už len kvôli mamine. Nesmie tu ostať sama, teraz nemôžem odísť, radšej skúsim aspoň trochu napraviť, čo som posral. Ach, ocino, prečo si zo mňa vychoval pacifistu? Na vojne by som chalana nespoznal, nenapumpoval mu do hlavy sračky, nezmanipuloval ho, nezavraždil…

Tatko môj zlatý! Občas sme sa hádali, rebeloval som, neznášal tvoju poriadkumilovnosť, paranoju, posmieval sa, urážal… Ani som sa ti neospravedlnil! Nestihol som, zubatá špina s kosou nás rozdelila, uspala ťa za volantom na dvadsiatom prvom kilometri diaľnice D1 pred Sencom. Áno, oci, vďaka tebe nenávidím armádu, zbrane a všetky tie militaristické chujoviny! Preto som nešiel na vojenskú službu, ale na civilku, do školy, za učiteľa.

A práve tam som stretol Heňa! Blúdiacu, ale prekrásnu dušičku, skvelého kamoša, slušného tenistu a prekliateho básnika, obdivujúceho Paríž a všetko francúzske. A geja, ktorý ma asi ľúbil. To sa však už nedozviem, zničil som ho, hoci neúmyselne, zahubil…

Doriti, moja gebuľa, ide mi ju roztrhnúť! Včera sme to s Drakom prehnali, ožrali sa ako svine, ale potreboval som to. Ach, Drak, kámo verný, zachránil si mi život, díky! Sedel si pri mne, nalieval mi kvalitný chľast a hučal do mňa celý večer, ako najlepší psychoterapeut. Vždy sme boli blíženci, Castor a Pollux, čo spolu vyrastali v malej nudnej juhoslovenskej diere, ja s milujúcimi a starostlivými rodičmi, ty nie… Otec ťa mlátil, máti drezírovala ako pudlíka, nedali ti dýchať.

Drak, braček, už si mi ostal iba ty! Sme ako z jedného vrhu. Obaja žerieme matiku, šport, nie div, že keď dement Luxík skopíroval model zahraničných stávkoviek a založil tu spoločnosť Viky, s. r. o., namočili sme sa do jeho smradľavých sračiek až po uši. Ty prvý, ja rok po tebe, no a na civilke som k hazardu priviedol nevinného tínedžera, vlastného žiaka. Doriti, my zatiaľ žijeme, ale Heňa to rozbilo, prehral fotrovi dvetisíc kusov a zabil sa! Hm, kus, moja jednotka tipovania, takto znie tá suma prijateľne, ale v korunách je to brutálny milión. Ja som ho to naučil, ja, drbnutý Hráč, nikto iný! Čo spravím, nepôjdem predsa len za ním? Možno na druhom brehu Styxu nemajú stávkovky, je tam fajn…

31. január 1996

Heňo, kámo, odpusť! Snáď si už v krajšom, spravodlivejšom svete a počuješ ma, tak ťa na kolenách prosím, prepáč mi! Fakt som netušil, čo robím, zneužil som autoritu učiteľa, zradil tvoju lásku… Nikdy si mi nepovedal, že ma ľúbiš, nepotešil by som ťa, som iný, páčia sa mi baby.

Prečo sa to stalo? Dotiahol som ťa do stávkoviek, šmaril do postele zvodnej vrahyne, patrónky tipovania, bohyne Viktórie, ale prisahám, naozaj som nechcel! Nevedel som…

Doriti, ako to, že ma naši nevarovali? Čo mi od detstva vtĺkali do hlavy? Heroín ťa ohlodá na kosť a zahrabe do hliny, alkohol ti rozožerie pečeň, mozog aj dušu, fajčenie spôsobuje rakovinu pľúc, hrtana, ústnej dutiny… O gamblingu ani pol slovka.

Zmením sa, sľubujem! Odídem do Bratislavy, budem poctivo makať v španielskej firme, vydrbem sa na Vikynku a už nikoho nezničím, na svoju česť, na tvoju pamiatku! Nezabudnem na teba, poviem o tebe manželke, deťom, skúsime z potomkov vychovať lepších ľudí. A pomôžem aj Drakovi, spolu to dokážeme! Kopneme bohyňu do riti, vyserieme sa na stávkovky, sekneme s tipovaním…

Teraz najčítanejšie

Rasťo Kubis

"Tu leží Rasťo Kubis, vyliečený gambler. Vydržal, česť jeho pamiatke!" Verím, že tieto slová budú raz stáť na mojom náhrobnom kameni. Áno, som závislák! Posledný tiket som síce podal pred 18 rokmi, štvrtého júna 2005, ale definitívne ma vylieči až Cháron, ako každého gamblera. Dovtedy budem abstinovať a nezlyhám, prisahám! A niečo vám o tom všetkom vyrozprávam.