Denník N

Chamtivosť ako slabosť

„Mexicko-americká vojna (iné názvy: Prvá americká intervencia, Mexická vojna) bol ozbrojený konflikt medzi Spojenými štátmi a Mexikom v rokoch 1846 až 1848. Vojne predchádzala Texaská revolúcia v roku 1836 a pripojenie Texasu, ktorý Mexičania stále považovali za svoje územie, k USA.“

Tak sa dá nájsť i na internete niečo o tomto konflikte.

Nechcelo sa mi listovať v Kronike ľudstva a tak to asi stačí.

Dejiny amerického pohraničia ma zaujali na TV VIASAT HISTORY a konkrétne okrem všetkých tých masakrov indiánov, ktorí to videli inak a bojovali statočne, ktorým sa teraz zvykne hovoriť otvorene i genocída jedného etnika, padlo čo to i o tomto konflikte.

Historici sa vyjadrili tak, že ako by vyzeral svet, keby nebola jedna únia štátov tak ako teraz, teda od východu na západ, od oceánu menom Atlantik po Pacifik.

Na jednej stane sused Európa a na druhej strane zas napríklad obrovská Čína.

Vyjadrili sa i tak, že pre túto vojnu nebol žiaden morálny argument, žiadny dôvod, poháňala vojakov a ich veliteľov, ktorí plienili a brali to dosť „kobercovo“, bezcitne, hlava – nehlava, poháňal ich „jav“:

CHAMTIVOSŤ.

A to ma zaujalo až tak, že som si predsa našiel čas a zobral PC a PC dosku a niečo tu napísal.

Teda veľa príčin toho, čo sa okolo nás deje, je možné nájsť ako možné zdôvodnenie. A hovorí sa o korupcií, o kupovaní si novinárov, sudcov, práva, moci, paktov, priateľov…a je to možno o tom, že v tom srdci je ten poklad, že tam, kde je pozornosť, tam je i ten poklad.

Pokušenia, ktoré zviedli z pravej cesty možno nájsť i v stredoveku, i v mýtoch, i rôznych legendách, a z tých vychádzal napríklad i J. W. Goethe, keď písal svoje životné dielo, celé desaťročia…Faust a Mefistofeles, démon, pokušiteľ, čo chcel, dostal. peniaze i moc nebol problém. Všetko až neskutočne rýchlo sa dalo dosiahnuť.

A teda máme tu kapitalizmus.

Ovplyvňuje nás to, čo vidno okolo nás. Chceme to čo je atraktívne, ukazuje sa to, obrazy, svietia, lákajú, rýchlo sa menia, vzbudzujú zvedavosť, rozrušujú pozornosť…možno i od toho podstatného. Pozeráme sa von, nie dnu….

A teda, kde je napísané, že sloboda, je pre človeka, pre toho konkrétneho, niečo iné ako to, čo sa ho týka? Kde je napísané, že ak nejaký režim z toho slova spraví niečo čo mu dáva nejaký dôvod konať, hlavne jeho zástupcov, vykonávateľov, že to je rovnocenné tomu, čo robí toho konkrétneho človeka jedinečným, v jeho právach žiť svoj život tak ako to má nejak „dané“?

Teda, ak máme porovnať právo jedného režimu vládnuť v celom svete (konkrétne dnes sa toto práva dáva tzv. režimu liberálnej demokracie) s nejakým iným režimom, ktorý má nejakú väčšiu tradíciu, ktorý možno samotný obyvatelia nejakej tradičnej krajiny si vo svojej „jednoduchosti“, výchove, či tradícií, vybrali, tak tu máme väčšinu režimov, ktoré mali nejaký morálny základ, hovorili o Bohu, o svedomí, o predkoch, o zemi, o otčine, …a potom tu mám niečo, čo je rýchle, s právom na zisk, sprevádzané to je dosť často chamtivosťou. Moc a peniaze chcú tí chudobní a chcú i tí bohatí..

A teda, kde je ten možný progres? Hm?

Ak nepoznáme históriu, súvislosti, ak nečítame klasické príbehy, archetypálne… tak potom ľahko uveríme každému lákadlu, každému dôvodu, ktorý môže viesť i do pekla, ktorý z nás urobí nekritických, tých, ktorí v dave kráčajú rovno, v rytme, mysliac, že idú správnym smerom…

Možno je to však o tom, skúsiť sa zastaviť. Vypnúť zdroje mimo svojho vnútra a skúsiť tam načúvať.

Možno budeme vnímať hlas prírody, tých živých bytostí, ktoré tu na Zemi žijú s nami, možno i ducha indiánov, tých, ktorí tancovali tanec duchov, kým ich vojaci nepostrieľali na údajne poslednej vojnovej výprave voči pôvodným obyvateľom, už v rámci rezervácie, kde boli neposlušní…kde si žili podľa seba, slobodne, podľa predkov. Ako vravel B. Spinoza, sloboda je poznanie nevyhnutnosti. Nie mánia, nie chamtivosť.

Teda prvá chamtivá vojna, v krajine, kde bolo všetko možné, kde to nemalo poriadok, kráľov, …viedlo k iným vojnám, kde to má ako v každom pôsobení nejakej sily nejakú príčinu, akciu – reakciu…

Môžeme sa snažiť byť lepší, robiť svet lepším miestom. Kedysi sa niekto mohol ukázať tým, že jeho predkovia viedli až k niekomu, kto bol nespochybniteľný. A dnes sa také niečo akosi neskúma. Sme si zdanlivo rovní a čo je zločin to rozhodujú len súdy. A kde niet žalobcu, tam niet sudcu. Nehľadáme zdroje chamtivosti a príčiny, ktoré by sa dali riešiť.

Napríklad o zdanení najbohatších sa akosi nehovorí. A ani o potrestaní tých, ktorí sú zodpovední za obete vojen. Ak by napríklad za každého zabitého mal niekto platiť povedzme 50 000 /niečoho/, tak pri konflikte, kde za posledné dva roky skonalo niekoľko stotisíc ľudí by to bolo celkom zaujímavé číslo v kolónke strata…to by bol progres, to by bol príspevok k skutočnému liberalizmu…dalo by sa z toho financovať hoc vzdelanie, hoc bohoslovcov niekto v Etiópií, či inde v Afrike…áno, máme tu tradičné poriadky, ktoré je možné rešpektovať, tak ako vôľu národov, suverénnych štátov, kde si volí niekoho, koho my voláme možno i diktátor, ale možno tam je to možno štandard, sila, ktorá sprevádza moc, má i funkciu vzbudiť rešpekt, pôsobí preventívne, ako u vlkov, predsa nebudeme ich prirodzenosť meniť, ak nevycerí samica, ktorá to vedie, zuby, nebude mať celá svorka dlhý život, budúcnosť, stratí schopnosť loviť, fungovať, bude to neúspech…mimo života, ktorý očakáva niečo iné…

Teda je dobré myslieť na tú chamtivosť, že je tu faktor, ktorý možno pôsobí v kapitalizme, Kto vlastne vie, čo motivuje naše deti? Kto vychováva naše deti? Čo sledujú na internete? Veď sa vie, že mobil spôsobuje u detí nezvratné zmeny na mozgu, depresie ,agresivitu ,poruchy správania…sledujeme predsa správy…foto zdroj internet, Marvel…

Teraz najčítanejšie