Haiti – smutné memento politickej nestability
Toto je príbeh o tom, ako sa dá z luxusnej turistickej destinácie a populárnej dovolenkovej zóny v Karibiku za krátky čas spraviť chudobný, rozvrátený štát pánu Bohu za chrbtom.
Haiti, jeden z najchudobnejších štátov sveta, sa v uplynulých šiestich rokoch v slovenských médiách spomínalo takmer výlučne v súvislosti so zemetrasením a humanitárnou pomocou. Mohlo by sa preto zdať, že práve zemetrasenie je zodpovedné za chudobu a zlú zdravotnú situáciu v štáte. Omyl. Pozornejšiemu čitateľovi zahraničných správ koncom januára neunikla správa o ďalšej politickej kríze na Haiti. Štát, kde diktátor strieda diktátora a vláda sa častejšie mení prevratom ako vo voľbách, vďačí za svoju nelichotivú situáciu najmä politike.
Ako vyzerá Haiti dnes? Juh aj s hlavným mestom Port-Au-Prince sa stále spamätáva z následkov zemetrasenia. Sever, ktorý mal s prírodnými katastrofami viac šťastia, však na tom nie je o nič lepšie. Cap Haitien, druhé najväčšie mesto krajiny, je zahltené odpadkami, elektrina viac nefunguje ako funguje a voda viac netečie ako tečie. Hygienická a zdravotná situácia obyvateľstva je žalostná. Zahraniční návštevníci sa krajine zďaleka vyhýbajú, a keď sa už nejaký objaví, je vysoká šanca, že pracuje pre jednu z nespočetných humanitárnych organizácií.
Cap Haitien, druhé najväčšie mesto Haiti.
Ešte pred štyridsiatimi rokmi bolo pritom všetko inak. V sedemdesiatych rokoch predstavovalo Haiti vyhľadávanú luxusnú destináciu. Hollywoodske hviezdy húfne prichádzali na haitské pláže a za cieľ svojej svadobnej cesty si krajinu vybrali aj Bill a Hillary Clintonovci. Ročná návštevnosť už vtedy – keď zďaleka necestovalo toľko ľudí, čo dnes – dosahovala vyše stotisíc turistov.
Šťastím v nešťastí pre Haiti bola stabilná diktátorská vláda. Na čele štátu stál Jean-Claude Duvalier, prezývaný aj „Baby Doc“, keďže doživotným prezidentom sa stal po smrti svojho otca. Svoju moc odvodil od monopolného obchodu s tabakom a od podpory miestnych oligarchov. Kým z vnútropolitického hľadiska bol jeho režim typickou diktatúrou, tešil sa pomerne veľkej podpore zahraničných mocností a stabilita štátu viedla k boomu cestovného ruchu.
Všadeprítomná korupcia, rozširujúce sa rozdiely medzi chudobnými a bohatými a Duvalierove zväčšujúce sa bohatstvo demonštrované svadbou za niekoľko miliónov dolárov však postupne viedli k rastúcej nespokojnosti. Tá na konci 80. rokov prerástla do série štátnych prevratov, z ktorých sa Haiti plne nespamätalo dodnes. Od roku 1986 do roku 1996 mala krajina 14 prezidentov. Ekonomické a sociálne indikátory sa v tom období zhoršili a krajina sa pomaly ponárala do chaosu. Nasledujúce roky viedli k ekonomickým reformám za obdobia vlád Prévala, ale ani nové tisícročie sa nezaobišlo bez krvavých prevratov. Ostatné voľby boli sprevádzané vážnymi násilnosťami, tie januárové boli dokonca zrušené. Dnes Haiti vedie dočasný prezident. Ako dopadnú najbližšie voľby, to si len ťažko niekto trúfne odhadnúť.
Uplynulých 30 rokov sa Haiti neustále potáca v zápase o politickú moc. V nefungujúcom štáte sa zatiaľ kopia odpadky, upchávajú odtoky a znečisťujú vodné zdroje. Plasty si našli svoju cestu aj sem a kvôli zle nastavenému (alebo skôr neexistujúcemu) odpadovému hospodárstvu sa povaľujú všade tam, kde boli spotrebované. Na ceste, v lese, na pláži, na strechách polorozpadnutých domov. Smeti sú, bohužiaľ, realitou v mnohých rozvojových štátoch, situácii na Haiti sa však sotva niečo vyrovná.
Pláž v Cap Haitien. Nečudo, že turistov nevidno.
Nestabilná politická situácia a všeobecne zlý obraz štátu v zahraničí odrádza turistov. Cestovný ruch síce nie je posvätná krava, keď sa však človek pozrie na ostatné karibské štáty, jeho rola v rozvoji je evidentná.
Haiti pritom jednoznačne má čo ponúknuť. Nachádza sa tu najväčšia pevnosť na celom americkom kontinente, majestátne zrúcaniny paláca, ktorý sa vyrovnal Versaillesu, a desiatky pláží, ktoré by mohli konkurovať akýmkoľvek iným plážam v Karibiku. Ak by, samozrejme, neboli zamorené odpadkami. Azda jedinou spoločnosťou, ktorá ešte Haiti nevymazala zo svojho zoznamu, je Royal Caribbean, ktorá má na severe múrom ohradený rezort, kam pravidelne na jednodňové výlety priváža cestujúcich z jej dovolenkových lodí. Ktovie, či by turisti chodili aj vtedy, ak by tam ten múr nebol a videli by okolie…
Pevnosť Laferriere, najväčšia v Amerike. Napriek tomu, že ide o najväčšiu turistickú atrakciu ostrova, za celý deň sme na nej stretli iba 8 ďalších turistov.
Ruiny paláca Sans Souci. Vďaka zápisu v UNESCO sú bez smetí.
Tým, ktorí tvrdia, že za nelichotivou situáciou Haiti treba hľadať cieľavedomú stratégiu amerických imperialistov, možno odkázať jediné – pozrite sa za východnú hranicu štátu, kde sa na tom istom ostrove, v tých istých klimatických podmienkach a pod silným vplyvom USA nachádza Dominikánska republika. Jedna z najobľúbenejších karibských turistických destinácií, pokojný štát s krásnymi plážami a fungujúcim systémom. Áno, aj tam je chudoba, aj tam sa na ulici kde-tu povaľujú smeti, ale ten kontrast je do očí bijúci.
Kým sa na ostrove nezmení politická situácia, len ťažko možno očakávať jeho renesanciu, nedajbože zájazdy slovenských cestovných kancelárií. Dovtedy sa na ostrov vydajú iba dobrodruhovia. Ostatným zostáva iba uspokojiť sa s päťhviezdičkovým rumom Barbancourt, ktorý sa predáva aj v Európe.
