Denník N

Draxlerova vízia

Draxlerovo vystúpenie na mimoriadnej schôdzi parlamentu o školstve a zdravotníctve je zaujímavé preto, že niektoré jeho hlášky budú dlho vyvolávať úsmevy až výsmech. Okrem toho naznačil, čo Smer nevie alebo nechce robiť v školstve. Práve preto sa chcem venovať tomu, čo povedal.

Čo nerobili na ministerstve

Hneď v úvode Draxler strašil, ale skôr rozosmial
(tu možno nájsť oficiálny prepis jeho vystúpenia):
Vzdelávanie treba ušetriť od najhrubších politických prestreliek a nechať priestor na jasne vysvetlené a rázne zmeny. Doslva tvrdí: „Myslím si, že takýto priestor sme tu donedávna mali a zároveň, že sa veľmi rýchlo približujeme k okamihu keď už nebude návratu, šanca na zmenu sa stratí a školstvo sa znovu ponorí do dlhoročnej letargie.“

Spomínal činy troch minisrov školstva a 577 zamestnancov ministerstva počas vldy Smeru v rokoch 2012-2016. Na jednu dôležitú vec však „zabudol“.
Priestor na zmenu vytvárali štrajkujúci učitelia v roku 2012 a viaceré občianske iniciatívy. Pod týmto tlakom vznikol na Ministerstve školstva dokument, ktorý popisoval stav školstva a navrhoval kroky na zlepšenie. Vláda Smeru dokument odignorovala a nechala zapadnúť prachom. Ondekovské odbory to pokojne prijali.

Nespokojnosť v školstve však tlela a nemohla sa nevznietiť. Nie je prekvapujúce, že Fico, Pellegrini i Draxler ju bagatelizujú.

Draxlerova vízia

Po posťažovaní sa na zlé média, opozičných poslancov, nátlakové akcie prišla Draxlerova kardinálna otázka: „Čo školstvo v skutočnosti potrebuje?“. Tak sa na to pozrime.

Ako inak –
„Školstvo potrebuje systémové, technické zmeny.“

Testovanie

Najrozsiahlejšia časť Draxlerovho vystúpenia, týkajúca sa systémových zmien v regionálnom školstve (iba tomu sa tu venujem, to je témou dňa) je venovaná testovaniu a zisťovaniu . Vrátane takéhoto fundamentálneho problému nášho školstva:

„Máme vôbec málo mechanizmov zisťovania, čo sa vlastne na školách deje. Vieme napríklad zo sťažností žiakov alebo rodičov, že niekde pretrvávajú praktiky zo socializmu, kde deti cez veľkú prestávku musia chodiť v tichosti vo dvojiciach v kruhu, ale systematický prehľad nám chýba.“ Samozrejme prebujnelá byrokratická mašinéria sa musí niečím živiť, tak chce zisťovať. Ale problémy nášho školstva nespočívajú v tom, čo ministerstvo potrebuje zistiť.

„Vedomosti môžeme merať a máme to robiť, pripravujeme prechod na štandardizované, centralizované vstupné testy na stredné školy a postupne aj maturity v rovnakom formáte. Tieto testy musíme využívať aj v školskej praxi.“

Nebudem tu rozvádzať moje presvedčenie, že dôraz na testovanie v danej situácii slovenského školstva je akousi úchyľkou.

Kardinálna otázka však je, čo robiť so zisteniami, získanými na základe testov (alebo bez nich :-). Draxler o tom nepovedal nič. V tom je však jadro potrebných systémových zmien. Draxler si to iste uvedomuje. Prednedávnom to aj deklaroval, 19. marca 2015 sľuboval novú verziu správy o stave školstva (pôvodná obsahovala aj ciele a kroky k zlepšeniu). Draxlerova nová verrzia mala byť hotová na jeseň (po celospoločenskej diskusii).

Tu by mali začať úvahy o „systémových zmenách“. Vyzerá to tak, že Smeru takýto prirodzený postup nevyhovuje.

Zrejme nevyhovuje ani dlho diskutovaná téma, ako urobiť povolanie učiteľa atraktívnym pre mimoriadne talentovaných mladých ľudí a ako dosiahnuť, aby budúci učitelia získavali kvalitnejšie univerzitné vzdelanie. Ani o tom Draxler v parlamente nehovoril – má jasne vymedzené mantinely.

Technokratická a byrokratická vízia

Aj druhá najrozsiahlejšia časť Draxlerovej vízie regioálneho školstva bola čisto technokratická. Venoval ju potrebe riešiť problémy spôsobené decentralizáciami z predchádzajúcich rokov. Administratívne štruktúry môžu školstvu škodiť, ale z hľadiska vzdelávania sú to iba externé vplyvy.

Iba letmo sa zmienil o kontinuálnom vzdelávaní, štandardách a učebnicovej politike. Problémy s učebnicami možno vyriešiť ráznym rozhodnutím ministra (a už mal byť vyriešený). Pri ďalších dvoch témach ani nenaznačil riešenie.

Politický kŕč, demagógia a arogancia

Nasledujúci podtitul je Draxlerov výrok:

Diskusiami o školstve znásobujeme chaos

V Smere sa rozhodli nediksutovať, ale znevažovať štrajk (pre nich tzv. štrajk). Nálepku nátlakových akcií používali normalizátori v čase ich nástupu po roku 1968. Teraz ju používa Draxler.

Keď sa už nedá nič vymyslieť, tak prichádzajú pseudoargumenty o tom, že pri tzv. štrajku ide o vysoko neštandardnú akciu a že každý môže zaregistrovať odbory. Ako keby na forme v tomto prípde záležalo. Občianska iniciatíva je pre nich veľmi neoficiálna.

Nezmyselné čísla

Keď ale oficiálne stavovské organizácie a odbory prídu s požaavkou investícií do školstva na úrovni 6% HDP, teda s požiadavkou dostať Slovensko na úrveň priemeru OECD a EU, v Draxlerovi sa prebúdza smutne známy bloger:
„Ak by sme sa mali tváriť pri tomto všetkom, keď tu lietajú absolútne nezmyselné čísla, rôzne čísla vzduchom, tak už sa môžeme tváriť, že máme rozumnú diskusiu o hocičom. Môžeme sa tváriť, že ja som prezlečený clintovský bojovník. Pán poslanec Poliačik je princ Bajaja, poslanecký klub KDH sú zakliate princezné a poďme o tom ďalej normálne diskutovať.“

Jahôdka na torte

Minister Draxler uzavrel svoje vystúpenie takto:“Myslite na to, že veľa odborníkov v tichosti bez protestov čaká len jedno, aby mohli dokončiť prácu na kľúčových opatreniach pre budúcnosť školstva a že každý politický útok vyvoláva obavy, či tu nerastie chaos a či naozaj budú mať na svoju prácu potrebný priestor“.

Na záver

Bežne sa u nás sťažujeme, že od roku 1989 šlo školstvo dolu vodou. Krivdí sa tým Ladislavovi Kováčovi, Jánovi Pišútovi, Milanovi Hejnému a ich spolupracovníkom. Naštartovali prechod k civilizovanému európskemu školstvu (množstvo historicky cenných informácií obsahuje text Jána Pišúta Pokus o reset slovenského školstva po novembri 1989 ; na tú krátku, ale významnú dobu už zabúdame). Žiaľ, nemali nasledovníkov. Keď spomínam týchto troch pánov, myslím aj na to, že je potrebné, aby do rozhodovania o dlhom behu k lepšej budúcnosti nášho skolstva vstúpili ozajstné autority.

Taký Pellegrini si možno naozaj myslí, že zvýšenie platu o cca 40 EUR mesačne sa musí okamžite prejaviť lepším umiestnením v PISA hodnoteniach.

Teraz najčítanejšie