Denník N

Keď je bieda najväčšia, pomoc Božia najbližšia

Od prirodzenosti túžime po sile, zdraví a veľkosti. Slabosti sa snažíme predísť a vyhnúť. Robíme všetko preto, aby sme ju nemuseli zakúšať. Do života každého z nás však slabosť skôr či neskôr prichádza, či už vo väčšom, a či v menšom rozsahu. Slabosť vystihuje náš príchod na tento svet, ako i prvé roky života, keď sme celkom odkázaní na starostlivosť našich rodičov a iných ľudí. Slabosť však vystihuje aj náš odchod z tohto sveta, kedy sme neraz opäť závislí na pomoci iných. Slabosť však prežívame aj v početných situáciách nášho aktívneho života, keď sme na vrchole našich síl. V jednej chvíli môžeme vyhrať Spartan Race a mať božský pocit pevnosti svojej vôle, sily a vytrvalosti a v druhej chvíli sme odpísaní nejakým malým vírusom na posteli s pocitom umierania, príznačným mužom s nádchou, hlavne nech sa o nás niekto stará.

Slabosť zažíval aj Ježiš, veď spomeňme si na jeho posledné chvíle života v Getsemanskej záhrade, keď prosil Otca, aby ho minula hodina utrpenia na kríži, ale nad svoju vôľu nezomrieť, postavil v poslušnosti vôľu Otca spasiť (zachrániť) nás tým, že Boh nechal na kríž skrz Ježiša pribiť sám seba. Ježiš prežíval až takú psychickú slabosť, ktorá sa prejavila na jeho tele v podobe potenia sa krvou. Musela to byť veľká úzkosť. (Poznámka: Prednedávnom som si pozrel s deťmi rozprávku Narnia: Lev, šatník a čarodejnica, a tá paralela sabaobety leva  – kráľa Aslana s obetou Ježiša je perfektná, odporúčam k pozretiu či prečítaniu si knihy od C. S. Lewisa a k hlbšiemu zamysleniu sa.)

Ochorieme, stane sa nám úraz, nezložíme skúšky, preťažíme sa prácou, alebo staraním sa o zabezpečenie potrieb rodiny, vyhoríme, opustí nás náš milovaný človek a mnohé iné, a zrazu si uvedomíme pravdu, že náš život je krehký, oveľa krehkejší než si uvedomujeme a my sme slabí, oveľa slabší než si myslíme. V slabosti sa však na seba a svoj život pozeráme pokornejšie. Niekedy je to priama úmera, čím väčšia slabosť, tým väčšia pokora.

Naša slabosť, môže byť, a zväčša aj býva bránou, cez ktorú k nám môže prúdiť Božia milosť (dobro v rôznych podobách) a Božia moc. Kým za štandardných okolností nášho  života, Boha akoby len berieme na vedomie, alebo máme k nemu vlažnejší prístup, tak v slabosti k nemu neraz hlasno voláme, vylievame mu svoj hnev, frustráciu, ťažobu, dovolávame sa jeho pomoci, ba kričíme, aby nám pomohol, možno sa s ním aj hádame a dávame sa do jeho rúk. To robia v slabosti dokonca nielen veriaci, ale aj formálne neveriaci ľudia.

Slabosť nás jednoducho intenzívne páli a my chceme tento oheň uhasiť. Keď vidíme, že sami si nepomôžeme, a náš problém nie je celkom riešiteľný ani s pomocou iných, zrazu je cesta medzi nami a Bohom vyrovnaná. Potom v našej slabosti už nekonáme my skrz našu silu, ale môže v nej konať Boh svojou mocou.

Apoštol Pavol o tom píše: „Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, aby ma udieral, a tak aby som sa nepovyšoval. Preto som trikrát prosil Pána, aby sa odo mňa vzdialil. Ale on mi povedal: ‚Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.‘ Preto sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. Preto mám záľubu v slabostiach, v hanobení, v núdzi, v súženiach, v prenasledovaniach a v úzkostiach pre Krista. Lebo keď som slabý, vtedy som silný. (2Kor 12,7-10 SEB).

Pán teda Pavlovi povedal: Stačí ti moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti.Jeden z anglických prekladov – New Living Translation je ešte výstižnejší: „My grace is all you need. My power works best in weakness.“ Voľným prekladom: „Moja milosť je všetko, čo potrebuješ. Moja moc najlepšie pôsobí v tvojej slabosti.“

Slabosť sa nepáčila ani apoštolovi Petrovi. Mal víziu Ježiša kráľa so zlatou korunou a nie s tou tŕňovou. Keď Ježiš učeníkom hovoril o tom, že bude prežívať slabosť v podobe toho, že ho zavrhnú a zabijú, Peter začal Ježišovi dohovárať a korigovať Boží plán spásy, no Ježiš vedel, že slabosť je bránou Božej milosti: „Od tej chvíle začal Ježiš svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť od starších, veľkňazov a zákonníkov, že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych. Peter si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: ‚Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!‘  On sa obrátil a povedal Petrovi: ‚Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!‘ (Mt 16,21-23 SSV).

My ľudia sme slabí a trpíme rôznymi slabosťami, a to všetci. Aj tí, ktorí sú vo svojich oblastiach pôsobenia veľkí. Boh nám nechce nič zlé, práve naopak, chce naše najlepšie dobro, preto našu slabosť, ak mu to dovolíme, využíva k tomu, aby mohol v našich životoch konať. Skrz slabosť mu v tom nestojíme v ceste, resp. dovolíme mu robiť to, čo je potrebné. Ak máme silu, Božie konanie často odmietame, a hovoríme si, veď si poradíme. Nie je nič zlé konať v tej sile, čo nám Boh prirodzene dal, a máme ju naplno využívať, treba si však uvedomiť, že táto sila je veľmi malá. Ak sa stretneme v živote s niečím skutočne ťažkým, nemá zmysel, aby sme obrazne povedané po útočiacom medveďovi strieľali z našej gumipušky, ale treba zavolať na pomoc Boží kaliber, ktorý dokáže prekonať aj tie najväčšie prekážky.  Jednoducho slovami nášho príslovia: Keď je bieda najväčšia, pomoc Božia najbližšia.“

Teraz najčítanejšie

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".