Denník N

Čo si myslia vysokoškolskí študenti o štrajku učiteľov?

TASR
TASR

K štrajku učiteľov sa už vyjadril kadekto, no sú to práve súčasní študenti vysokých škôl, ktorých deti môžu snáď ako prvé pocítiť systematické zmeny v školstve, po ktorých štrajkujúci volajú. Navyše si len nedávno prešli štrajkujúcim základným a stredným školstvom a s odstupom času azda dokážu presnejšie zhodnotiť, čo presne školstvu chýba a či je štrajk opodstatnený.

V súvislosti s preberaním štrajkovej štafety univerzitami som sa s pomocou kolegov rozhodol spustiť dotazník, kde budú môcť študenti vysokých škôl anonymne vyjadriť svoj názor k prebiehajúcemu štrajku a k školstvu ako takému. Do dotazníka sa behom piatich dní zapojilo takmer 1300 študentov (dotazník stále prebieha) z rôznych univerzít (predovšetkým z Univerzity Komenského a Univerzity Mateja Bela). Celkovo sa zapojilo viac študentiek ako študentov (70 %30 %), pričom najväčší podiel zastupovali študenti bakalárskeho stupňa (57 %).

Školstvo stagnuje, chýba vybavenie

Študenti mali ohodnotiť stav základného a stredného školstva na stupnici od 1 do 5 a hodnotenie oboch úrovní sa prakticky zhoduje. Takmer 48 % študentov ohodnotilo základné a stredné školy známkou 4 – skôr nespokojný. Viac ako pätina opýtaných je so školstvom veľmi nespokojná. Ďalšia pätina z koláča dala školám hodnotenie 3 a len mizivému 1,1 % súčasný stav plne vyhovuje (viď. grafy nižšie).

1 – veľmi spokojný, 2 skôr spokojný, 3 – ani spokojný, ani nespokojný, 4 – skôr nespokojný, 5 – veľmi nespokojný
SŠškolstvo
1 – veľmi spokojný, 2 skôr spokojný, 3 – ani spokojný, ani nespokojný, 4 – skôr nespokojný, 5 – veľmi nespokojný

V otázke, kde mali študenti označiť maximálne tri najväčšie problémy školstva, až 83 % opýtaných považuje zastarané metódy a nedostatočnú invenciu, nasledujú vybavenie škôl s 69,8 % a finančné zabezpečenie učiteľov považuje za problém 66,3 % študentov. Možnosť iné označilo 13,5 % respondentov a vo väčšine sa objavovali názory, ktoré hľadali dôvod nekvalitného školstva práve v úrovni pedagogických smerov vysokých škôl, kde si podľa mnohých študentov podávajú stredoškoláci prihlášku len „pre istotu“, ak by to, čo chcú, náhodou nevyšlo. Opýtaní sa zhodovali aj v tom, že v takomto prostredí zároveň upadajú aj tí, ktorí to chcú naozaj robiť a majú na to všetky predpoklady.

Postavenie učiteľov je nízke, platy takisto

V nasledujúcej časti dotazníka sme sa pýtali na finančné ohodnotenie a postavenie učiteľa v spoločnosti.

81,7 % opýtaných sa zhoduje, že platy učiteľov sú vzhľadom na pracovný výkon a dosiahnuté vzdelanie nízke (prípadne trvajú aspoň na zdvihnutí nástupného platu). Zároveň viac ako 70 % opýtaných sa domnieva, že spoločnosť považuje povolanie učiteľa za neprestížne alebo veľmi neprestížne a približne rovnaký podiel takéto postavenie považuje za neadekvátne.  Zároveň takmer 25 % študentov považuje postavenie učiteľa v spoločnosti za dostatočné alebo adekvátne.

finančné ohodnotenie učiteľov
vnímanieučiteľaspoločnosťou postavenieučiteľapodľľamňa

Učiteľské remeslo pritom považuje za veľmi dôležité alebo dôležité až 96,7 % respondentov. Hoci by 48,2 %, ak by mala možnosť, poslala svojich potomkov študovať do zahraničia, stále to nie je dostatočné množstvo na to, aby sme rovno začali platiť dane za školstvo ostatným štátom.

dôležitosť povolania nazahraničnúškolu

Štrajk z veľkej časti podporujú, ale majú výhrady

Štrajk priamo podporilo 79,2 % respondentov, pričom približne rovnaký počet podporuje aj iniciatívy vysokoškolských učiteľov prebrať štafetu. V časti, kde mohli opýtaní uviesť pripomienky, zaznievali predovšetkým výhrady k načasovaniu štrajku pred voľby (k učiteľom smerovali otázky, prečo sa štrajk nekonal v čase schvaľovania vládneho rozpočtu), k malej účasti a k požiadavkám, ktoré by mali podľa niektorých opýtaných smerovať skôr na zmenu systému a nie na zvýšenie platov, ako je to vo všeobecnosti podľa opýtaných prezentované.

Vo veľkej miere síce jednoznačne prevyšovali kladné reakcie a slová podpory, ale objavili sa aj klasické argumenty proti (prázdniny, flákanie a pod.). Zároveň sa objavovalo pomerne veľa hlasov, ktoré volali po vytvorení hodnotiaceho systému učiteľov, vďaka ktorému by boli aj individuálne finančne ohodnotení.

podporaštrajkuučiteľov
vysokéškolypodpora

Podľa 78 % opýtaných to vláda svojím postojom k štrajkujúcim prepískla a považujú ho za neprípustný. Objavila sa dokonca celkom trefná otázka smerovaná na vládnuci SMER: „Mesiac pred voľbami vraj už nebudú o veciach rokovať, tak prečo za ten mesiac berú plat?“ pýtal sa jeden z respondentov. Len 7 % trvá na tom, že postoj vlády je adekvátny.

postojVLÁDY

Študenti pedagogiky sú plní frustrácie, ale aj zápalu

Poslednú časť dotazníka sme venovali čisto študentom pedagogických smerov. Zapojilo sa do nej 380 študentov a pýtali sme sa ich, či by po posledných udalostiach a po skúsenostiach na škole išli opäť študovať učiteľstvo. Viac ako polovica si nebola istá alebo by išla študovať iné smery. Len 45,3 % opýtaných by sa opäť pustilo do rovnakých vôd.


pedagogicyšliby

V poslednej otázke mali študenti pedagogiky zdôvodniť svoju odpoveď. Boli to slušné tri hodinky čítania rôznych zdôvodnení a musím povedať, že to nebolo ľahké čítanie. V názoroch prevládala skepsa, hnev, rozčarovanie až smútok nad súčasnou situáciou. Pre znázornenie prikladám aspoň zopár príkladov.

  • „Štát z nás urobil sociálne prípady (napríklad aj prideľovaním sociálnych bytov). Kedysi boli učitelia elitou, dnes sú spodinou do ktorej si okrem štátu a žiakov kopú často ešte aj rodičia…“
  • „Ja som sa, žiaľ, učila dobre, preto študujem, a tak po 5 rokoch štúdia na VŠ nemám ani euro, v najlepšom prípade si budem musieť vziať pôžičku na celý život, aby som mohla začať žiť samostatne bez rodičov, v tom horšom mi ju banka ani nedá, netuším, kto ma zamestná a ak sa nejakým zázrakom dostanem na učiteľské miesto, tak ma čaká ťažká práca, ktorú si budem musieť brávať aj domov. Namiesto toho, aby ma štát ako mladého človeka, ktorý ešte nezbalil kufre a nezanevrel na vlasť, podporil, čaká ma najpravdepodobnejšie úrad práce, alebo 500€ za „učiteľovanie“.“
  • „Očakávajú, aby sme boli vychovávateľom, tútorom, autoritou, učiteľom aj administratívnym pracovníkom za mzdu, ktorú si zaslúži administratívna sila s maturitou.“

Na druhú stranu v niektorých výrokoch cítiť odhodlanie až altruizmus a je cítiť, že práve títo študenti vo svojom živote naďabili na učiteľov, ktorí im boli a sú vzorom a vidia, čo všetko poctivý prístup obnáša. Myslím, že práve o toto súčasný štrajk najviac bojuje – aby šanca na učiteľa, ktorý vám zmení život v dobrom slova zmysle, bola čo najvyššia.

Písomné odpovede a pripomienky študentov pedagogiky, ale aj iných smerov si azda zaslúžia vlastný blog a zhrnutie, no nedá mi, aby som na záver nepridal ešte zopár pozitívnych vyjadrení (snáď) budúcich pedagógov, ktorí by sa aj napriek posledným udalostiam opäť rozhodli stať sa učiteľmi.

  • „Netreba sa vyhýbať učiteľstvu, treba zmeniť školský systém.“
  • „Naša vláda nepotrebuje vzdelaných ľudí, sú pre nich skôr hrozbou. Vzdelanie a zdravý rozum podnecujú k zmene, ktorú táto spoločnosť nevyhnutne potrebuje.“
  • „Lebo treba dobrých učiteľov a chcem ním byť. Asi som masochista.“

Nakoniec pridávam odkaz na kompletné vyhodnotenie dotazníka aj s poznámkami.

*Dotazník neustále prebieha, takže hodnoty sa môžu mierne odlišovať.

Ďakujem kolegom, ktorí pomáhali so zostavovaním a šírením dotazníka.

Teraz najčítanejšie