Denník N

Zázračná imunita

Dnes nás len tak niečo neočarí. Zdravie berieme ako samozrejmosť. Tu a tam si dáme niečo, aby sme mohli ísť do práce. Alebo aby nás nič nebolelo. Ani pandémia ktorá ukázala našu krehkosť a zraniteľnosť, na tom veľa nezmenila. Ako funguje naša imunita, ako jej môžeme pomôcť a prečo je to dôležité? To sú otázky, na ktoré spolu budeme hľadať odpovede vďaka knihe od Marta Richtela…

K čítaniu tejto knihy a k jej spracovaniu ma viedli osobné dôvody. Prišiel som predčasne na svet, s „neúplným“ imunitným systémom, veľmi často bývam chorý a nedávno som prekonal „škaredý“ kovid. A doteraz nie som v poriadku. Preto som siahol po knihe, ktorá sa venuje imunitnému systému. Po pravde, čítal som ju pomedzi vyšetrenia ktoré som absolvoval u rôznych špecialistov…

Kniha Zázračná imunita má ambíciu, ako to odhaľuje aj jej podnázov, priblížiť fungovanie imunitného systému a ukázať, ako mu v tom môžeme byť nápomocní. Poďme na to.

Náš osobný strážca 

Imunitný systém je našim telesným strážcom. Stará sa o nás nepretržite a často v skrytosti. O imunitnom systéme sa často hovorí jazykom vojny – naše imunitné „ozbrojené“ sily bojujú proti niečomu, čo sa nám snaží uškodiť. Prácu nášho imunitného systému komplikuje skutočnosť, že hranica nášho tela je porézna (telo má póry) a preto je jednoduché do neho preniknúť. Náš imunitný systém sa usiluje o harmóniu a rovnováhu. Ak je však ohrozená bezpečnosť organizmu, neváha použiť silu.

Príbeh imunitného systému sa točí okolo života a smrti.

Priateľ, či nepriateľ?

Do roku 1882 siaha objav Ilju Mečnikova, ktorý predbehol svoju dobu. V podstate si všimol, že pri napadnutí – pri preniknutí cudzorodej látky, sa bezprostredne objavia „bunky“, ktoré sa snažia so situáciou vysporiadať. Tak sa zrodil pojem fagocyt, teda požierač buniek. A ten proces dostal názov fagocytóza. Išlo o hojivú reakciu organizmu. Hoci navonok mala podobu zápalu a miesto sa zapálilo.

V roku 1891 Paul Ehrlich hľadal odpoveď na otázku, ako organizmus zistí, kto je priateľ a kto nepriateľ. Ako imunitný systém spozná vírus, baktériu a parazit? Ehrlich prišiel s teóriu protilátky – pri kontakte s cudzorodou látkou sa bunky organizmu na ňu naviažu. Jeho teória sa neskôr ukázala ako mylná. A predsa obohatila. Náš imunitný systém má korene v imunitnom systéme, ktorý sa sformuloval pred 500 miliónmi rokov. Možno preto povedať, že ide o veľmi účinný systém (ak funguje tak dlho).

V organizme sa pohybuje neskutočný počet buniek. A medzi nimi sa pohybujú bunky, ktoré opravujú to, čo je poškodené a odstraňujú to, čo je škodlivé. Je to súčasť imunitného systému. A sú tu bunky, ktoré aktívne pátrajú po „votrelcoch“ a snažia sa nastoliť poriadok. A imunitný systém aktívne hľadá votrelcov – ktorých označujeme ako patogény.

Čo sú to patogény

Medzi patogény patrí vírus, baktéria a parazit. Tieto patogény neradi ostávajú na jednom mieste. Putujú po našom tele. Množia sa a šíria do organizmu. Patogény sa premiešajú s našimi bunkami, rozmnožia sa a vytvoria „kolóniu“.V tom okamihu imunitný systém spozornie. K takýmto bunkám ktoré sa do obrany organizmu zapoja, patria neutrofily a dendrické bunky (viac o nich píšem nižšie). V konfrontácií s patogénom vznikne opuch, zápal a bolesť. Ešte to nie je vojna, možno k nej nepríde. Ale celkom slušná bitka. Imunitný systém sa snaží o to, aby to bol proces krátky a rýchly. Ak sa situácia skomplikuje, potom prebieha viac operácií. Na miesto prídu imunitné bunky, ktoré začnú likvidovať infekciu. Iné imunitné bunky si vezmú vzorku z patogénu a odnesú ju do lymfatickej uzliny, kde sa jej ujmú T a B lymfocity a tie pošlú na miesto imunitné bunky, ktoré si vedia poradiť práve s týmto patogénom. Ak infekcia príde sem, spravidla je spojená s únavou, s teplotou, ale aj s bolesťou (a niekedy aj zo zimnicou). Všetko sú to pre organizmus náročné procesy. Preto je lepšie, ak by to nemuselo zájsť až sem. Imunitný systém hľadá zlatú strednú cestu, aby to „neprehnal“.

Vrahovia, samovražední atentátnici a teroristi

Autor knihy víry a baktérie prirovnáva k vrahom a k samovražedným atentátnikom :). Sú to patogény a teda pôvodcovia ochorení. Skôr než hodíme do vreca všetky baktérie treba povedať, že aj my máme v tele baktérie, ktoré sú mierumilovné a užitočné. V našom tele prebývajú miliardy baktérií. Riziko sa spája s necelým 1 %! Aj v tejto chvíli máte pravdepodobne v sebe rakovinu, len je neškodná.

Baktérie sa vyvinuli pred 3,5 miliardami rokov. Ak majú potravu, dokážu sa rozmnožovať. Nepotrebujú k tomu nikoho iného. Sú samostatné. Do obyčajnej ľudskej bunky sa ich zmestí niekoľko tisíc.

Baktérie sú mrňavé. A predsa sú gigantom v porovnaní s vírmi. Do jednej baktérie sa zmestí niekoľko tisíc vírusov. Vírusi sú odkázané na iný organizmus. Množiť sa dokážu, až keď preniknú do bunky a ovládnu jej replikačný systém.

Predpokladá sa, že vírus sa zrodil z baktérie. Baktéria v istom okamihu prostredníctvom mutácie sa zbavila časti svojho genetickéh materiálu a naučila sa infikovať iné bunky a žiť z nich. V podstate parazitujú na bunke. Ale aj vírus môže byť aj užitočný. Pomáha napríklad prenosu genetického materiálu z matky na dieťa.

Paraziti sú dômyselnejší, ako baktérie. Patria sem aj drobné červy. Bývajú označované za odštiepky stromu života. A dokážu byť aj smrteľné.

Riziko množenia

Patogény. Tie inteligentnejšie nás len využijú a potom zmenia hostiteľa. Tie menej inteligentné sa v nás “len” rozmnožujú a priživujú na nás, kým nás nezabijú. Akoby sa nechali uniesť a nakoniec zabili aj seba. Patogény možno prirovnať k nájazdníkom. Baktérie a víry sú neskutočne variabilné. Baktérie sa množia každých 20 – 30 minút. Niektoré víry ešte rýchlejšie. A každé množenie je príležitosťou pre mutáciu. Množia sa tak rýchlo, že v porovnaní s nami majú navrh. Preto musíme proti ním zasiahnúť hneď. Ak by sme to neurobili, napríklad baktérie by nás ovládli za štyri dni. Taký biologický “blitzkrieg”.

Životné nastrahy

Imunitný systém nečelí len výzvam smerom k patogénom. Ale aj do vnútra smerom k fungovaniu organizmu. Srdce dokáže v okamihu rozprúdiť krv do celého organizmu. Stačí chvíľa a patogén z jednej časti, prejde do druhej. Otrava krvy, to je sepsa. Hlavnou úlohou imunitného systému je chrániť toto riečisko života – obehový systém. Je to kľúčová diaľnica života. Okrem toho, imunitný systém musí za plného chodu asistovať organizmu v procese rastu a uzdravovania (a prestavby). Neustále treba nahradzovať a opravovať bunky po celom tele. Život beží ďalej.

Vyzerá to jednoducho, ale nie je! Pre hojenie a uzdravovanie buniek je dôležité ich delenie a množenie. Je potrebné ustriehnuť, aby nedošlo k infiltrácií patogénov, ktoré by zneužili tento proces. Pretože mutácia ktorá by vznikla, to by bola rakovina…

Potreba rozlišovania

Pre organizmus a imunitný systém nemusí byť jednoduché spoznať nepriateľa, hlavne ak ide o zmutované bunky, alebo napadnuté. V oboch prípadoch sa tieto bunky tvária ako „naše“. Ak dokážu oklamať imunitný systém, začnú sa nekontrolovateľne a veľmi rýchlo množiť. Narušia tým normálnu štruktúru a funkciu tkaniva. Ak ho imunitný systém neodhalí, môže ho začať paradoxne chrániť. Imunitný systém musí byť schopný spoznať, kto je náš a kto je cudzinec. Musí odsledovať obehový systém. A dohliadať na regeneráciu, prestavbu a hojenie. Všade musí striehnuť a eliminovať parazity. A musí to urobiť bez toho, aby svojou prehnanou reakciou zabil sám seba (napríklad tým, že sa prehreje). Keď máme teplotu, často náš organizmus zabíja patogény. Ak ju zbytočne zrazíme, bránime mu v tom…

V roku 1900 boli hlavnými príčinami úmrtia zápal pľúc a chrípka, nasledované tuberkulózou a gastrointestinálnymi infekciami. Rakovina a rôzne ochorenia srdca boli oveľa nižšie. Doba sa zmenila. Aj vďaka pokroku, liekom a novým postupom. V roku 1944 sa podarilo objaviť antibiotikum, ktoré zabíja tuberkulózu.

Po druhej svetovej vojne sa podarilo pozornosť zamerať na tymus (v mozgu). V tom čase už biele krvinky niesli názov lymfocyty. Po ich „spárovaní“ s tymusom sa začali označovať ako T – bunky. Ako sa neskôr ukázalo, je to len časť prepracovaného imunitného systému.

Piliere imunity

Stojí naša imunita na protilátkach? Myslí sa tým imunita sprostredkovaná protilátkami. Alebo na T – bunkách a bunkovej sprostredkovanej imunite? Ukázalo sa, že T – bunky nie sú jediným ochrancom. Začalo sa hovoriť o kostnej dreni. V kostnej dreni vznikajú B – bunky. B – bunky sú pripravené na boj. A T – bunky im hovoria ako a s čím bojovať. B – bunky vytvárajú protilátky. Kým T – bunky sú prirovnávané ku generálom. B –bunky k pešiakom. Potrebujeme oboch. Ale ani T a B bunky nie sú “všetkým”.

Biele krvinky, to sú T a B lymfocity (bunky). T a B lymfocity dokážu vyrobiť zabijaka určeného presne na mieru patogénu, s ktorým zápasíme. Dôležitá je rýchlosť, s akou sa nájde ten správny T a B lymfocit, ktorý poskytne „recept“. Možno už tušíte, že medzi T a B bunkami máme akési dvojičky k patogénom, pričom ide o tie vydarené dvojčatá, ktoré stoja na tej správnej strane a nie sú čiernou ovcou rodiny.

Pre identifikovanie patogénu potrebujú T – bunky pomocníka. B – bunky poznajú patogén – s kým majú do činenia hneď (vďaka protilátkam). Protilátky sa nachádzajú na povrchu B – buniek. V obehu máme miliardy bielych krviniek a každá z nich dokáže identifikovať jeden konkrétny patogén. Jeden jediný z celého množstva.

Keď sa nakazíte, imunitný systém reaguje bezprostredne. Má k tomu určité mechanizmy, kým T a B bunky nájdu vhodnú „zbraň“. Tento proces môže trvať až sedem dní! T a B bunky sú veľmi učenlivé, preto sa o nich hovorí, ako o adaptívnom imunitnom systéme.

Vakcíny a antibiotiká

Krátka odbočka. Vakcína slúži pre imunitný systém ako výcvikový tábor. Vďaka vakcíne bude reakcia rýchlejšia a razantnejšia. Práve s vakcínami sa spája poznatok, že imunitný systém dokáže vyvinúť reakciu a dokáže si na ňu spomenúť. Preto ak ochorenie prekonáte nabudúce to bude mať ľahší priebeh. Vakcíny nahrádzajú to „po prvé“ a organizmus získa cennú skúsenosť bez toho, aby mu išlo o život. Princípom vakcíny je, že je dostatočne silná, aby organizmus vycvičila, ale dostatočne slabá, aby ho nevytrápila. O mechanizme výroby a fungovania vakcín tu viac písať nebudem.

Druhá odbočka. A dôležitá. Antibiotika. Antibiotika využívajú rozdiely medzi ľudskými a bakteriálnymi bunkami. Baktérie majú bunkovú stenu. Pri vynájdení penicilínu sa ukázalo, že plieseň obklúčila baktérie a nedovolila im rásť.

Základný rozdiel medzi vakcínou a antibiotikom je, že vakcína podpichne imunitný systém a ten vo vlastnej réžií sa pripravuje na boj. Antibiotiká prichádzajú so svojim riešením, ktoré je však brutálne. Oni ničia všetko. Baktérie škodlivé, aj užitočné. Antibiotiká potrebujeme k životu. Aj vďaka nim žijeme dlhšie. Ale netreba to s nimi preháňať. Antibiotika síce vyhubia to zlé, ale zároveň nás pripravia aj o baktérie, ktoré nám pomáhajú. Nie je to “zadarmo”. A antibiotiká nie sú liekom na všetko!

Keď sa náš imunitný systém tvorí… vznikne „explózia“ rôznych kombinácií a mixov. Akýsi genetický veľký tresk a tak v našom tele máme protilátky skoro na všetko. A vďaka B-bunkám vznikajú nové a nové genetické variácie – vďaka dozrievaniu B-buniek (vznikajú nové a nové protilátky).

Kostná dreň

Kostná dreň je domovom zrejúcich, teda kmeňových buniek, vrátane dozrievajúcich buniek imunitného systému. Hovorí sa, že transplantácia je rodičom a súrodencom imunológie. Pre transplantáciu je dôležité, aby organizmus prijal cudzí prvok. A transplantácia je dôkazom, že imunitný systém funguje. Vďaka transplantácií sa začalo hovoriť o imunitnej tolerancií. Často dochádza k zlyhaniu orgánov. Transplantácia dáva nádej. Boli však potrebné lieky, ktoré by vhodne tlmili imunitný systém, aby nezničil / neodmietol to nové / cudzie. A to sa podarilo.

Vráťme sa priamo k T – bunkám a teda lymfocitom. Pri ich výskume sa ukázalo niečo úžasné. T – bunky bojovali s vírusom, ale vysporiadali sa aj s napadnutými a teda infikovanými bunkami. T – bunky dokážu diagnostikovať nielen cudzie, ale aj vlastné bunky. Bránia vzniku nebezpečných mutácií a ničia ich v zárodku. Geniálne!

Je to zvláštne, ale o T a B bunkách sa hovorí, ako o dvoch obranných valoch a mechanizmoch. Oni spolu nesúperia, navzájom si pomáhajú a dopĺňajú sa. Akoby sme mali istotu, že ak patogén nedorazí jeden systém, tak zaberie druhý. A imunita pritom nestojí len na týchto dvoch systémoch.

Teplota a reakcia

Spomínali sme teplotu. A zápal. Pri teplote sme unavení a máme zimnicu. Zvýšenú teplotu cítime po celom tele. Je to silná neurologická reakcia. Teplota je jedným z hlavných znakov zápalu (spolu s bolesťou a s opuchom). Zápal je reakciou imunitného systému na podnet. Veľmi dobrý príklad je vniknutie triesky do tela. Cievy sa otvoria, aby sa tam nahrnuli obrancovia – to vidíme ako začervenanie a cítime ako teplo. Viac krvi, buniek a kyslíka. Potom sa cievy stanú priepustnejšie a na miesto prichádzajú proteíny – zrážanlivé látky. Miesto opuchne a začne bolieť. Miesto sa „uzavrie“. Najbližších 24 hodín imunitný systém miesto dôkladne skúma, čistí a rekonštruuje. Robí všetko preto, aby nič „neuniklo“.

Spomínali sme požieranie buniek. Ten proces sa volá fagocytóza. A vykonávajú ho bunky známe ako makrofágy. Tieto bunky podozrivé bunky zlikvidujú (doslova zožerú) a následne podrobia skúmaniu. To škodlivé pritom zničia. Makrofágy sú imunitné bunky, konkrétne patria k monocytom. Takže nielen T a B bunky. Ale aj makrofágy. A tým výpočet nekončí! Makrofágy majú súrodenca. Volajú sa dendritické bunky. Práve tie dokážu vyvolať silnú reakciu T a B buniek. Zjednodušene povedané, dendritické bunky si berú vzorky z cudzích buniek a tie následne sprostredkúvajú T a B bunkám. Sú to taký informátori a agenti v teréne.

T a B bunky tvoria 40 % bielych krviniek. Monocyty tvoria ďalších 5 %. Najväčšiu skupinu tvoria neutrofily. Neutrofily sa rodia v kostnej dreni. A z nej prechádzajú do krvného obehu. Z krvného obehu prechádzajú do orgánov a tkáni – pátrajú po patogénoch a znovu sa vracajú do krvi. Zaujímavé je, že pri hľadaní uplatňujú čuch. Doslova patogén vyčuchajú. Idú priamo za ním. Hneď sa do neho pustia. Zožerú ho. A zlikvidujú. Následne sa rozpustia – zmenia na tráviteľné kúsky a tie už “upracú” iné bunky.

Prví na mieste

Keď sa niečo zomelie. Netrofil je prvý na mieste. Hneď po ňom dorazí makrofág. Okrem nich tu máme aj eozinofily (5 % bielych krviniek) a bazofily (2 % bielych krviniek). Označujú sa tiež ako granulocyty, obsahujú totiž granule plné enzýmov a tie trávia a ničia patogény. Okrem toho sa podarilo objaviť imunitnú bunku, ktorá je prirodzeným zabijakom. Ide doslova o reflexnú reakciu na prítomnosť patogénu. Doslova zúrivú reakciu.

Keď sa dostname do kontaktu s hnisom, to sú vlastne zbytky neutrofilov. Neutrofil položí svoj „život“. Infekcia hnisu sa spája s teplotou. A teplota je spojená s pyrogénom. Teplota však nemusí byť spojená s hnisom. Alebo s infekciou. Krátka odbočka. Monocyty sú nezrelými makrofágmi. Monocyty vychádzajú z kostnej drene. Niekoľko dní ich voláme monocytmi. Keď preniknú do tkaniva, začneme ich volať makrofágmi. A monocyt ktorý je zodpovedný za rozpálenie tela, získal názov pyrogén. Leukocytárný pyrogén. A ten neskôr premenovali na Interleukin.

Interferon

Interferon aktivuje gény produkujúce chemické látky, ktoré napádajú víry. Interferon posilňuje obranyschopnosť organizmu tým, že mu vyšle správu, aby zaútočil na vírus. Časom boli identifikované štyri typy interferonu. Aj o interferone sa hovorí ako o prvom vale. Jeho funkciu môžu zastávať rôzne bunky. Bunka pri kontakte s cudzorodou látkou vyvolá zmeny v proteínoch a vylúči interferóny. A to vedie k reťazovej reakcií. Bunky si odovzdávajú tento signál – túto informáciu a produkujú interferon a tiež ďalšie ochranné proteíny. Keď zápasíte s vírusom, tá malátnosť nie je bezrpostredne spojená s vírusom, ale so všetkými bojovými akciami, ktoré proti nemu prebiehajú. A preto to najlepšie čo môžete urobiť je dopriať svojmu telu to, čo potrebuje. Nepotláčať príznaky, nezrazovať teploty, kým to nie je potrebné. Ta správa, posol ktorého si bunky odovzdávajú, to je cytokin. Keď organizmus bojuje, všetky bunky, celé telo si odovzdáva dôležité informácie. Tento systém je bezdrátový.

Ten príbeh nekončí

Imunitný systém nielen bojujej, ale snaží sa o rovnováhu. Preto kontroluje aj sám seba. Imunitný systém, to je predovšetkým snaha o homeostázu. Snaží sa o prežitie. Zbytočne nebojuje, ale ak treba, všetko podriadi boju.

Imunitný systém postavený na T a B bunkách, je označovaný ako Prvý imunitný systém. Hoci T a aj B bunky sú svetom samé o sebe. A druhý imunitný systém? Ide o vrodenú imunitu. Dokáže patogén zadržať, ale nie vždy zabiť. K tomu si na pomoc volá T a B bunky.

Čo ešte kniha prináša?

Dostali sme sa na koniec. Priblížili sme si prvé dve kapitoly z knihy Zázračná imunita. Kniha má dokopy 6 kapitol. Ja som ju zhtol celú a rozhodne odporúčam si ju kúpiť a pokračovať v štúdiu. A čo sa ešte dozviete? O chrípkovej epidémií. O ochorení AIDS. O dvoch variantoch T – bunky. O existencií retrovírusu. A nie je to retro. O fungovaní autoimunity. Tiež o autoimúnnych ochoreniach. O fungovaní kortizolu. A Alergií. Pomerne rozsiahla časť je venovaná antibiotikám. Ak to s nimi preháňame, baktéria začnú byť odolné, rezistentné… Vedeli ste, že antibiotiká má pri vírusoch nepomôžu? Tak prečo ich pýtate? Kniha hovorí o mikrobióme. Vďaka Bohu za užitočné baktérie. Dozviete sa, prečo je dôležité dodržiavať zásady hygieny, ale nežiť v sterilnom prostredí. Ale aj o účinku stresu a spánku na imunitný systém. A veľa iného. V knihe sa nachádza ešte veľa informácií o imunitnom systéme. Berte to ako takú ochutnávku z toho, čo na Vás v knihe čaká.

.

Nabudúce sa porozprávame o potravinách, ktoré nám môžu pomôcť naštartovať imunitu a napomôcť k dlhému životu.

Tomáš Hupka

Matt Richtel pracuje ako novinár v The New York Times a je držiteľom Pulitzerovej ceny. Dlhodobo sa ako novinár venuje vede a zdraviu. A píše o nich. Dnes sme si priblížili jeho knihu Zázračná imunita s podnázvom Pochopte fungování imunitního systému a zlepšete své zdraví.

Zdroj fotografie:

www. m.economictimes com

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa.

Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee.

O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.

Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia...

Aktuálne "zastrešujem" projekt www.knihypredusu.sk - eshop so starostlivo vybranými knižnými titulmi...

Prajem Vám príjemné čítanie! Tom