Denník N

Čarovné zrkadlo a pravda

Dozrel čas, keď sa mi podarilo v hlave nejak prepojiť myšlienky z jednej rozprávky, ktorú som nedávno čítal v knihe Čarovné zrkadlo (vydanie Mladé letá, 1973) a Elixír života, Anton Srholec, malá brožúrka napísaná asi v porevolučnom nadšení, niekedy po roku 1990, do nejakej svojej myšlienky. Mimochodom odporúčanú knihu Ministerstva tých rokov, pre žiakov 6. triedy ZŠ by podľa mňa dnes nik nevydal. Ide o tie texty, ktorým by dnešné deti, a asi mladí študenti VŠ jednoducho nerozumeli.

V knihe ide o porekadlá, rozprávky, básne.

Je ich toľko, že editorsky by to bolo náročné, nezaplatené..a tak, stačí niečo s obrázkami s jednoduchým popisom (podobne ako: „to je dobro, to je zlo, to je právny štát a to už ríša zla…“)

Je tu niečo i od Ľ. Štúra. Krásna myšlienka o bolesti, ktorú vie náš národ, i Slovania, podať do umenia, do piesne. V speve ju spracovať, asi ako druh arteterapie, dnes by povedať mohol niekto tak…

A tá rozprávka sa volá Pravda a o pravde ako takej hovoril vlastne i Anton Srholec.

Teda zase, o čom by sa dalo písať tak, aby to malo zmysel, ak nie o pravde…

Komu ide o peniaze či o moc, či o ego, ten samozrejme bude skôr písať i o tom, čo mu vyhovuje…

Určitá obdoba známej rozprávky Kocúr v čižmách začína tak, že sú traja bratia a keď prišlo k tomu, že sa treba deliť (keď otec umrel), oni sa delili „po pravde“. Tebe ako mne… A ten tretí, ktorý ako sa vraví nosil „sečku pod klobúkom“ (hlupák v ich interpretácií, ktorá im vyhovovala, mali o nej všeobecný konsenzus, skoro vedecký…

(Hlupák, dnes skôr hanlivo označený ako: „dezolát“ či „háveď“…)).

Tak si rozumne rozdelili dom. Jeden mal izbu prednú, druhý komoru.

Tretí dostal ubytovanie na slame, ako bezdomovec, v stajni…

Európske hodnoty…

On, ten tretí, sa bránil. Mal námietky, že právo, spravodlivosť a tak…

Dostal odpoveď mocných, že to je podľa práva

Potom išlo o kravu. Buď predať, alebo zabiť a mäso si rozdeliť.

Vymysleli, že postavia dve nové maštale a dajú do nich i dosť jedla. Keď sa krava z paše bude vracať, kam príde, toho bude.

Prišiel večer, krava z paše ide domov…

…a samozrejme išla do tej maštale, kde bola navyknutá, i keď tam nemala nič na jedenie.

Teda mala byť toho tretieho.

A čo povedali mocní, múdri, keď to nebolo podľa toho, ako chcú?

„To nie je podľa práva. Krava sa pomýlila…“

(Teda ako dnes, v rámci „pánskeho huncútstva“, ako mi vyhovuje, tak nech to nazvem…hlupák uverí…raz to isté pravda, potom nepravda..aby som to vysvetlil…)

A keďže neváhali použiť ani násilie, brat sa bratov bál, zobral z danej rozpracovanej kravy, ktorú zabili, aspoň kožu. Na slnku sa sušila, muchy, ovady, sršne do nej naliezli..On to tak zašil a so svojou pravdou sa pustil do sveta…

Podobne, ako veľká legenda reklamného biznisu povedal o reklame známu vetu: že je to nafúknutá mŕtvola…“ (reklama či pravda…mediálna…všeobecne v konsenze chápaná…akoby postmoderne..).

Ubytoval sa na noc u jednej, ktorá mala v dome na noc milenca, muža svojho poctivého klamala, užívala si podvod. Keď ten večer prišiel, nedostal ani najesť z toho, čo si tí dvaja nachystali, a pomohol mu s tou „pravdou“ ten tretí brat. Nakoniec kožu, pravdu, od neho kúpil…

(Pekne brat, „hlupák“ v mene autora, ľudu, hovorí, že áno, predá mu pravdu, veď to ho živí – a vo svete pravdy aj tak niet…

(len tá nafúknutá bublina, koža plná hmyzu, v ktorej to šumí…)).

Ako tak predvčerom idem na ten protest proti činom tejto vlády zla – ktorá sa snaží o rozklad právneho štátu…ako sa tak čľapkám v snehu osolenom, medzi kašou z ľadu a dažďa, na ulici Miletičová, Ba, pri centrálnom trhovisku, vnímam pár čudných ľudí. Pôsobia ako nafetovaní, rýchlo sa mihajú okolo zastávky MHD. Potom príde pán s kolobežkou v krátkych nohaviciach a v tričku, bez topánok, bez ponožiek v tom snehu budí pozornosť..Potom príde trolejbus s číslom 72 a ako nastupujem zo zadu, hrubo do mňa sotí nejaký človek, akoby ďalší feťák. Kým sa spamätám, už je pár metrov odo mňa. Len na neho skríknem a pochopím, že som mu jednoducho zavadzal, on jednoducho mal svoj cieľ…a čo tam po ľuďoch…Mám skôr dojem, podľa tej „pestovanej“ brady, že to bol niekto na „zdravotnej prechádzke“ , cesta z práce, že možno to správanie je už odraz pôsobenia tých mobilov. Veď je vedecky dokázané, že to spôsobuje zmeny na mozgu, depresie a nekontrolovateľné zmeny nálady, výbuchy agresivity…niečo naozaj spoločensky žiadúce, ak niekto chce rozvrátiť spoločnosť. Mládež, ktorá sa nevie sústrediť, nemá pozornosť na podstatné, kde „pravdu treba vystáť“, kde sa žiada mať pointu hneď do troch slov, do desať sekúnd, inak kliknem na ďalší príspevok…ktorý algoritmus ponúkne…

Prichádzam k miestu, ktoré bolo cieľom. Chcel som si pozrieť tých „tridsať“ priaznivcov M. Šimečku a vidieť vodcu radikálnych riešení, prevratu, ďalšej „farebnej revolúcie“, ktorej dá niekto niekedy nejaký poetický názov, ktorý dá tomu navrch, vysvetlí všetkým, ktorí prežijú, o čo išlo…že dobro a láska… s cieľom nastoliť „právny štát“…

Ale na námestí pred úradom vlády nebol nik. Iba pár turistov išlo okolo. Išiel som teda mestom, tiež som sa už len prechádzal, či nie sú napríklad na Námestí SNP som si vravel s nádejou. Alebo pred Starou tržnicou, pri stánkoch fast fúúd, street food…tam by bolo viac protestujúcich, ako tak stoja na smažené „niečo“ s dobrým názvom, ktorý predáva, v papierovom sáčku…Spomínam na nepríjemné zážitky, keď sa k tomu pridal i ten, s električkou, ktorá sa rútila a cengala na mňa..zamyslený a istý svojou pravdou ,…že električka už nepôjde, že jedna práve prešla,… že idem já…keď som mal „sečku pod klobúkom“, pod čapicou…

A teda Anton Srholec.

(Teda politický väzeň komunistov….mali pravdu…mali súdy, média…šírili strach….démon súhlasu….)

Spomínam, ako s úctou o ňom písali kedysi v časopise .týždeň. V časoch, keď sa tam propagoval konzervativizmus, neokonzervativizmus, dobrý R. Reagan, …a keď sa im nepáčil islam… Keď v tv relácií Pod lampou občas bol hosťom Š. Hríba…

Premýšľam, či už i tam je trendom, prostriedkom finančnej priazne, skôr neomarxizmus, radikalizmus, culture cancel…

A teda, teraz musím trochu načrieť do poznámok a skúsim dať pár myšlienok  z textu, ktorý je podľa mňa podarený, výnimočný. Autor naozaj výborne, so schopnosťou a zručnosťou spisovateľa jednoducho a pekne spísal to, o čom sa ťažko hovorí. O spravodlivosti, o živote, o kresťanskom čine, o tom, že podľa toho, ako ich „ohník“, svieti, žiari, dáva teplo, tak možno kresťanov spoznať v spoločnosti, v práci, na pracovisku, že to je jednoducho vďaka nim lepšie, zmysluplnejšie, že idú príkladom…šíria tak pravdu…

A áno, asi je to tým, že naozaj prešlo tridsať rokov po tom, ako to písal. Možno to nečítalo veľa ľudí. Vyrástla generácia tých, ktorí akosi na prvý pokus vedia, že to jednoduchú, čo sa im predkladá, ako vysvetlenie života, je pravda. A ak niekto povie, že toto bol právny štát, že im išlo o dobro, tak je jasné, že ak povie ten istý, s dobrou značkou, s prameňom informácie hodnovernom, že to je tak,  a  tak, tak hurá na námestie. Vždy lepšie, ako keby ich niekto posielal rovno na bojisko niekto k rieke Dneper…aby išli brániť i našu slobodu..lebo vodca nepôjde…Vždy lepšie sa len tak zosmiešniť – v omyle – na námestí…mýliť sa je ľudské…

Dám pár myšlienok z knihy A Srholca a dám i rozhovor z iného zdroja, v rámci plurality a toho, čo je v charte ľudských práv EÚ, právo na pluralitu názorov… pre tých, ktorých to nebude bolieť..

Spomínam na film Malý Veľký Muž, kde bol jeden „opozičník“, ktorý všetko robil naopak, aby tak získal lepší tréning bez všetkého reagovať lepšie na boj, ak bude v boji, aby bol najlepší bojovník..toto, keď sa všetko pomenuje naopak, keď sa to vola progres, mi tohto Čejena s menom tuším „Malý kôň“ pripomína… problém je, že z myšlienok prechádzame k činom, ktoré sú nepriateľské, k správaniu novej generácie s hipsterskými briadkami, ktoré ohrozuje spoločnosť z hľadiska bezpečnosti. nie je asi účel zdravej spoločnosti, keď druhák na strednej škole povie, že pozabíja tisícky študentov, ak mu nedajú tony bitcoinov….zjavne vyznávač izolácie ,ega a PC hier, obeť covidových opatrení zo strany ministerstva školstva SR, lockdown… a šírenie strachu, teroru…lebo o pravde sa nediskutuje…my sme jej majitelia, jeden ma prednú izbu, druhý komoru a ten dezolát nech sa prace …do gulagu…nech nezavadzia bohatým, lebo nie láska a pravda, ale peniaze a veľa hmoty, ktorá sa dá počítať, plánovať hromadenie..nie sloboda v rámci hmoty, ktorá jej dáva „ľahkosť“, ale ťažoba…

A teda dám rozhovor z youtube, Aby bylo jasno, kde renomovaná žurnalistka z ČR, pôsobila v ČT, ešte v časoch, keď mala rozhovory s vtedajším premiérom V. Klausom, keď fičala kupónová privatizácia a ODS bola trend a znak dobrého vkusu, ..voľná ruka trhu …bol vtedy „liek“ na všetko a kapitalizmus bol divoký a drsný …k slabším…A človek znalý práva, (slovo pravda nemá asi len tak podobný „koreň“ či význam…) tu zhrnul veľa vecí presne..kto má uši nech počúva, kto má rozum, nech premýšľa…mám na to celý život, učíme sa….to nie je hanba povedať si: „viem, že nič neviem“…

A kto chce, nevšíma si obal, meno, prípadne ohovárané…ale podstatu, to, čo hovorí, argumenty…

Sloboda je duch vo mne, nie moc vonkajšia, ktorá mi dáva podmienky…tak nejak sa tu nižšie dá dočítať niečo od Antona Srholca….Ako sa nestať otrokom hmoty…

A vernosť nie je to, že opustíme človeka, keď trpí..kde ste boli – Hnutie za slušné Slovensko, Via iuris …a iní posledné tri roky? Ako je možné, že tí, ktorí spôsobili porušenie ľudských práv, sú pre vás nositelia práva a asi i ochrany ľudských práv? Kto si vie predstaviť stráviť rok v kolúznej väzbe? To nikoho nezaujímalo? Nevolal vás ten správny do ulíc? Alebo, podľa čoho sa rozhodujete, kde je pravda a kde je nafúknutá koža plná hmyzu, ktorí „šumí“, bzučí….

A ako to bolo s V. Leninom, s pravdou, ktorú tu neskôr hlásal K. Gottwald?

Ako to bolo s politickými procesmi a s právnym štátom v povojnových rokoch v ČSR?

Kto bol Lev Trocikij? Kto mal cieľ nastoliť svetovládu? Komunizmus? Kto šíril strach, brutalitu, a propagandu, že buduje lepšie zajtrajšky? Prečo sa v rámci hlásania budúcnosti, s heslom „dosť bolo minulosti“,  do nej vraciame? Komu to prospeje? Komu naozaj na Vás záleží? Naozaj niekomu záleží na tom, aby ste sa mali pohodlne, pili kávičku s šľahačkou, s penou a s úsmevom za ňu platili hoc 5 Eur? Čo viete o tom všetkom, keď idete na námestie „rúcať“ moc, ktorú si v demokratických voľbách zvolila riadna väčšina občanov? Ak sú ľudia zo Smeru zločinci, prečo im statoční vyšetrovatelia nič nedokázali za celé tie roky? Prečo ich „riešili“ len v efektívnych kauzách, cez „mediálne zbrane“, keď nafukovali tú starú kožu ako mech …plnú otravného hmyzu …? Prečo súd SR tú politickú stranu dávno nezakázal, keď je podľa Vás naozaj zlo? Ktorá politická strane je vlastne extrém? Kto neváha nerešpektovať zákon, hoc je členom poslaneckého zboru a sľúbil, že v NR SR bude prijímať zákony a bude sa nimi riadiť? „Kto učí lidi zlobu dýchat, Kto na vojáky chce si hrát?“ (H. Nedvéď) Komu sa to zdá normálne, spravodlivé, no nech sa páči, vyplatiť hypotéku a poslúchnuť rétoriku „lídrov“ a hor sa k rieke Dneper… Nevedú vás náhodou tí istí ľudia, ktoré, keď bolo treba sa tvárili, že budujú socializmus, komunizmus, cez normalizáciu a keď moc ležala na ulici a bolo treba zmeniť kabát, začali jednoducho rečniť o demokracií? O ľudských práva v mene blahobytu? Duch oslobodzuje hmotu? Alebo hmota ovláda človeka? Čo si vyberieme? Hm? Ilúziu sveta/pravdu?

„T len zo špatného žobráka, je mrcha pán.“ A. Srholec… Preto si asi vždy vyberali ľudia spomedzi seba tých, ktorých poznali, o ktorých vedeli, že sú najschopnejší, schopní ich potreby naplniť…nie uveriť nafúknutej mŕtvole, zdochline reklamu, propagandy, médiám, ktoré o sebe povedia, že sú mienkotvorné a „novinárom“, ktorí sa nechovajú ako novinári, …ktorí to o sebe len hovoria…a skutky hovoria ľuďom s kritickým myslením, schopným vnímať písaný text…ochotným čítať knihy…a premýšľať…niečo iné…

…Anton Srholec…

Jednoducho, cez tie média, v rámci informačnej doby, kde HDP sa tvorí i tokom informácie, digitálnym tokom, globálne, cez pocit dôvery…v trhy…v diktátora, …ktorý je chvíľu ok, potom nie…to všetko ide tak rýchlo, že akoby nemal kto naučiť mládež trpezlivosti. Akoby nebola vôľa vnímať to, čo starší prežili. Hovoria pomalšie a my bežíme ..dolu do priepasti..ak ov stáde svíň, keď do nich vošiel ten duch…ako sa píše v tej známej knihe…. „Vyjdi z neho…a vojdi do toho stáda…“  …Hallo… hallo… lo… lo.. lo…

(Ilustračné foto: Aurora, VOSR…internet…Petrohrad, 1917…)

Je zrkadlo, zrkadlí pravdu, je niečo v priestore za zrkadlom, je niečo pod povrchom, podstata je vo vnútri… hmotu oživuje duch…ak vidíme hmotu, ilúziu, ak zrkadlíme hmotu, povrch…ak média zrkadlia povrch, hmotu, ak šíria a ak interpretujú, vysvetľujú…výsledky testov vzdelanosti národa, školákov, časom ukážu..i činy teroristov z radov študentov druhého ročníka strednej školy v SR…tridsať rokov po „revolúcií“ v transformujúcej sa spoločnosti, kde máme „kostlivcov v skrini“, veci, o ktorých sa nechce hovoriť, nie je účel, záujem, objednávka… lebo hlupákovi každý rád pomôže, poučí..postará sa..to sa dá dočítať i v našich rozprávkach…stačí veriť, že sme múdri, že nám vyspelý svet s jeho demokratickými hodnotami dá spravodlivo..i iní uverili, chystali sa  medzi „elitu“…obete varujú…zločin, extrém, nepriateľstvo…to normálne spoločnosti včas vedeli pomenovať, riešiť…mali na to schopných ľudí…

 

A nadčasové slová A. Srholca o tom, ako by bolo krásne, keby tí neschopní odišli z funkcie s tým, že povedia si, že na to nestačia…“ Ako na skúsenosť Slovenska  z rokov 2020 – 2023…

 

 

Teraz najčítanejšie