Denník N

Eucharistia nie je za odmenu, ale na posilu

V poslednom čase sa čoraz viac zamýšľam nad prijímaním Eucharistie v našej Katolíckej cirkvi. Konkrétne nad tým, prečo sú niektorí ľudia „diskvalifikovaní“ z jej prijímania. Samozrejme rozumiem tomu, že keď niekto žije a zotrváva v ťažkom hriechu a vyberá si pre svoj život dobrovoľne viditeľné zlo, tak prijímanie Eucharistie mu nemôže slúžiť na dobro. Napríklad kradnem kde sa len dá, ale považujem to za normálne, ospravedlňujúc sa nepravdivo, že veď kradnú všetci, a popritom nemám problém prijímať Eucharistiu bez náznaku kajúcnosti a ľútosti. Toto „kóšer“ určite nie je.

V mysli mi však vŕta iná skupina ľudí, a to naši rozvedení bratia a sestry, ktorých „diskvalifikuje“ od prijímania rozvod. Možno aj rozvod spred niekoľkých desiatok rokov, od ktorého každá, či aspoň niektorá zo strán pomenovala dôvody odlúčenia sa a odpustila si. Vieme, čo hovorí o rozvode sám Ježiš: „Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží.“ (Lk 16,18 SSV). Tiež však vieme, že Ježiš ľudí nesúdil, naopak ľudí miloval, prijímal ich a pomáhal im. Viď. napríklad rozhovor pri studni so Samaritánkou, ktorá už žila v poradí so šiestym mužom.  Teda manželská vernosť je určite veľmi dôležitá a každému i sebe prajem, aby sme ju žili  do konca našich životov, a aby bola pre nás radosťou a nie bremenom, či dokonca utrpením. Ale…

Ako vysvetliť jednoducho Eucharistiu? Eucharistia rovná sa Ježiš. Katechizmus Katolíckej cirkvi o nej hovorí: „1324 Eucharistia je prameň a vrchol celého kresťanského života… najsvätejšia Eucharistia obsahuje celé duchovné dobro Cirkvi, totiž samého Krista, nášho veľkonočného Baránka.“

O ovocí Eucharistie Katechizmus Katolíckej cirkvi okrem iného dodáva: „1391 Prijímanie prehlbuje naše zjednotenie s Kristom. Prijímanie Eucharistie prináša ako hlavné ovocie dôverné zjednotenie s Ježišom Kristom… 1392 Čo spôsobuje hmotný pokrm v našom telesnom živote, (1212) to obdivuhodným spôsobom uskutočňuje sväté prijímanie v našom duchovnom živote…“

Teda Eucharistia je prameňom kresťanského života. Je správne rozvedeným bratom a sestrám zahatať prístup k tomuto prameňu? Čo by spravil Ježiš, ktorý za nás hriešnikov vylial v obetu aj poslednú kvapku svojej krvi?

Teda Eucharistia je vrcholom kresťanského života. Je správne rozvedeným bratom a sestrám zabrániť vystupovať na tento vrchol? Čo by spravil Ježiš, ktorý za nás hriešnikov vystúpil na vrchol Golgoty a nechal sa tam po mučení a výsmechu pribiť na drevo kríža?

Teda Eucharistia obsahuje samotného Ježiša, ktorý je celým duchovným dobrom Cirkvi. Čo by spravil Ježiš, ktorý odpustil aj Petrovi, ktorý ho v najťažšej životnej chvíli trikrát zaprel, a nielen to, ale aj Petra poveril úlohou viesť svojich učeníkov a nasledovníkov (…pás moje ovce… pás moje baránky… v závere Jánovho evanjelia)?

„Čo spôsobuje hmotný pokrm v našom telesnom živote, to obdivuhodným spôsobom uskutočňuje sväté prijímanie v našom duchovnom živote.“ Čo by spravil Ježiš? On sám hovorí, že je dobrý pastier. Nechal by tento dobrý pastier vyhladovať a zhynúť hladom niektorú zo svojich oviec? Nehovorí práve naopak, že aj život položí za svoje ovce?

Podľa toho, akého Ježiša poznám, myslím si, že by sme mali v Katolíckej cirkvi ešte viac prehodnotiť niektoré naše dovolím si tvrdiť „zákonníctva“ a nahradiť ich zdravým rozlišovaním a milosrdenstvom. Boh je predovšetkým dobrým a milujúcim Otcom. Prísnym sudcom býva pre tých, ktorí ho nepoznajú ako dobrého a milujúceho Otca. Kým nebudeme mať srdce tohto nášho Otca, tak nikdy nebudeme mať správny postoj ku Eucharistii.

Veď sám Ježiš vo svojej reči o eucharistickom chlebe uvádza: „toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň.“ (Jn 6,37-39 SSV).

Upozornenie o tom, aby sme tento eucharistický chlieb jedli hodne nám dáva apoštol Pavol: „Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie. Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú. Keby sme súdili sami seba, neboli by sme súdení. Ale keď sme súdení, Pán nás napráva, aby sme neboli odsúdení s týmto svetom.“ (1 Kor 11, 27-32 SSV).

Čo je cieľom mojej úvahy? Meniť učenie Katolíckej cirkvi? Nie. Cieľom je, aby sme viac poznali Ježiša, viac poznali jeho lásku a dobrotu a nechali ich voľne prúdiť aj vo forme Eucharistie k všetkým bratom a sestrám, ktorí ju chcú a potrebujú k svojim životom. Ako hovorí Ježiš: „toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem“.  Eucharistia nie je za odmenu. Ježiš prišiel na tento svet pre nás hriešnikov. Eucharistia je na posilu.

Teraz najčítanejšie

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".