Denník N

Nie je záznam, nie je šikana, nie je obeť!

Bez úcty, bez výčitiek, bez akejkoľvek sebareflexie, či verejného priznania a verejného ospravedlnenia toho, že situáciu dlhodobo ignorovali a nezvládli. Na čo si tvoríme všetky tie opatrenia, postupy, predpisy, v rámci šikanovania žiakov na školách, ak sú neúčinné a v niektorých prípadoch končia fatálne.

Na čo máme vo vedení škôl riaditeľov, ktorí majú vedomosť o šikanovaní, majú prostriedky ako zabrániť šikanovaniu a neurobia nič. Neurobia absolútne nič.

Páči sa mi to, že keď sa na nejakej škole ukáže výskyt šikanovania, škola vždy tvrdí, že žiadne šikanovanie neevidujú, neevidovali a kľudne môžu povedať, že evidovať ani nikdy nebudú. Za posledný rok sme mali viacero medializovaných prípadov šikanovania a škola zakaždým tvrdila, že u nich šikanovanie nie je. Ale Slovensko je presne také. Skutky sa tu nikdy nestávajú, šikanovanie žiakov nemáme zaznamenané na žiadnych školách, korupcia a klientelizmus na najvyšších miestach nejestvuje. Ale potom logicky nemôžu existovať ani obete. Ale oni existujú. V lepšom prípade v dlhodobej ambulantnej starostlivosti  a v tom horšom prípade už na tej druhej strane.

Vždy a je to tak zakaždým, ak sa prejaví na nejakej škole šikanovanie, začnú riaditelia škôl sypať, ako z rukáva, všetky možné absolvované programy zamerané na šikanovanie. Začnú sypať z rukáva hĺbkové kontroly rôznych inšpekcií a myslia si, že to všetko stačí, že urobili maximum. A ak už je šikanovanie evidentné, začnú sa vyhovárať na byrokraciu. Nie je zápis/záznam, nie je šikanovanie a nie je ani obeť.

Tí odvážnejší, ako riaditeľ základnej školy v Parchovanoch, dajú aj exkluzívny rozhovor so psychologičkou, ktorá tvrdí, že deti nevedia vyhodnotiť danú situáciu, že sa deti v takejto situácii nedokážu správať ako dospelí a podobné alibistické frázy. V takej Bratislave, kedy sa jeden chlapec postavil na strechu a spolužiak ho zachránil, to žiaci vedeli vyhodnotiť hneď. Tam, v tom prípade asi musí sedieť pedagogický zbor, ktorý vie žiakov usmerňovať. Ale nestačí len usmerňovanie. Je to v prvom rade aj výchovou rodičov. Tá evidentne v mnohých rodinách v Parchovanoch chýba.

Ubehlo už niekoľko dní od samovraždy jedného žiaka a z tých informácií, ktoré sú uvedené alebo boli nejakým spôsobom zverejnené je zjavné, že sa tam parádne šikanovalo dlhodobo a ako to tak vyzerá aj s požehnaním všetkých zainteresovaných. Ale áno, môžeme sa tváriť, že rodičia nespísali zápis a teda tým pádom nedošlo ani k zaevidovaniu takéhoto incidentu a samotný incident sa ani nikdy nestal. Pokojne si môžu lúpať cez prestávku pomaranče a tváriť sa, že tu šikanovanie nie je, pretože na Slovensku šikanovanie nejestvuje. Podobne ako korupcia, klientelizmus a žiadny skutok sa práve tu, na Slovensku, nestal a ani nestane.

Teraz najčítanejšie