Denník N

Kúsok, čo prelomil nebo

*

Počítaš roky.

Ľahko Ti to vyhovorím,

 

keď už nám stačia

hrudník a valčík,

 

noblesa partitúry

za pätami…

 

Kúsok, čo zlomil nebo,

pretože my.

 

*

Môže byť

najkratší možný čas

alebo najdlhší,

presne ako na želanie.

 

Keď si ma rozvinieš

pre všetko svoje,

úklon nahradia police, my

ten kľúč z vlastných dlaní.

 

*

 

Mnohí zabudli,

čo znamená čas.

 

Nestriedajú len

sen a strach,

 

obraz na kolenách,

keď niečo chýba.

 

Zabudli sme:

Čas môže voňať a kvitnúť

 

tak rovno v človeku

poláskať pohyb,

 

aby On tešil z očí,

v ktorých sa vidíš

 

*

 

Bez straty síl

vykročíš z tmy.

 

Umenie klíči,

vädne.

 

Možno podobné

k Tebe vyžarujem.

 

A Ty si si vybral

obrat na rukách,

 

keď chýba parket,

láska.

 

Koruna, pod ktorou

večnosť sníva.

 

*

 

Prší,

ako keby nevedelo prestať.

 

Z noci je deň,

podobne v nás.

 

Kým si sa stal,

o tom by sa dalo mlčať.

 

Aspoň je z toho teda

najkrajšia ozdoba

 

*

 

Aj v tme

zostáva biela bielou,

verše od konárov.

 

Za oknom

vždy trochu inak

tancuje linka.

 

Nekonečne platná

neruší kvíz – koľko

pred stvorením

 

*

 

Nasnežilo nám

z premeny sĺz.

Dáš krehkú hmotu

na srdce rukami.

 

Možno to spomalí,

rozbolí…

Prežívame veky,

čo tvoria zmysel

 

Nič menšie nechceš.

Ľutovať.

Túžiť

bez návratu chvál.

 

*

 

Na kolenách

krása medzi ramenami.

 

Nečakáš pohyb

niekoho z očí a tak

 

snažíš sa odovzdať.

Radosť

 

známa – neznáma

vstupuje do cieľa.

 

Z Tajomstva

preskočí vo farbe srieň.

 

*

 

V každom kruhu

nájdeme konáre.

 

Prázdno je vyššie

a mesiac bližšie,

 

aby sme pozvali dnu

Sviatok,

 

ako si ho

vypravil cez srdce.

 

Tak ľahké,

iba čo láska pletie.

 

*

 

Môže to dopadnúť

na vietor, báseň…

Oveľa horšie.

 

Spôsob života.

Kroky pod nohami,

zbavené chuti, sily.

 

Ešte

bude to znieť zvláštne,

ale už to pôjde v sebe.

 

Keď látka vymaľuje,

čo má byť maľované,

nie temné.

 

*

 

V knihách je veľa chýb

tých našich a tých iných.

 

Obnovuješ znamenia,

opakuješ zázraky.

 

Medzitým,

ako povedia: Tu som,

 

pribehneš potichu,

dotkneš sa cez búrku.

 

Nájdeme sa v nej

vo farbe hviezd bleskovo.

 

*

 

Je toľko rád,

prepáč…

 

Sú v Tebe

všetky vzácne miesta.

 

A viac,

ktoré si rozbalím

 

pri vchode

na hranicu chvíľ.

 

V nás,

v našej fantázii

 

akoby sme boli

z niektorých.

 

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

"Dříve než naši domnělou víru přeneseme do života, museli bychom nejprve na naší lásce k bližnímu odečíst, zda vůbec tolik víry máme. Jenom tak stojí víra na zemi. Teprve potom se můžeme snažit oba vztahy, které ve skutečnosti jsou jedním, nechat spolu růst. Cesta nebude snažší, ale alespoň je vyloučen klam, že víru již žiji, ale lásku k bližnímu ještě ne." (F. Jalics, SJ)