Denník N

Dve dôležité knihy o evolúcii v novom šate [a po šiestich rokoch]

Tieto (nikde nepublikované) knižné poznámky som objavil po šiestich rokoch pri upratovaní v počítači. Azda sú stále aktuálne.
______________________________________________________

O dôležitom biologickom odbore v bludisku informácií a argumentov zrozumiteľne a navyše s humorom. O vážnej téme vrážd a genocíd z pohľadu humánnej evolúcie. Po trinástich rokoch vyšli upravené vydania dvoch kníh významného českého prírodovedca, Jana Zrzavého.

Ako sa tá evolúcia vlastne deje?

Keď v roku 2004 vyšla kniha „Jak se dělá evoluce“ prvýkrát, stala sa nielen v akademickom svete takmer okamžite bestsellerom. Autormi knihy sú poprední českí evoluční biológovia a ekológovia (okrem vedúceho autorského kolektívu Jana Zrzavého boli autormi David Storch a Stanislav Mihulka). Texty či príklady z knihy využívali neskôr vo svojich prednáškach viacerí vyučujúci v celom „Československu“.

Neskoršie knihu ako podklad prednášok o biologickej evolúcii pre svojich nemeckých študentov využil aj profesor Hynek Burda, český zoológ, ktorý emigroval do Nemecka v 70. rokoch 20. storočia (cez Afriku), kde ďalej bádal a učil na univerzitách. Tu sa texty knihy dočkali dvoch ďalších vydaní v nemčine (Evolution: Ein Lese-Lehrbuch) v rokoch 2009 a 2013 až sa nakoniec „evolučný“ príbeh knihy uzatvoril aktuálnym druhým českým vydaním. To je v porovnaní s pôvodným, ale aj nemeckými vydaniami, výrazne prepracované, aktualizované a graficky úplne odlišné. Autorský kolektív sa rozšíril a okrem vyššie spomínaných pánov ho doplnila nemecká kolegyňa profesora Burdu, Sabine Begall.

Hneď na tomto mieste uvediem, že podľa mňa sa táto kniha v segmente náročnejšej populárno-vedeckej biologickej literatúry stane zrejme knihou roka 2017. Evolučné procesy vysvetľuje v siedmich ucelených častiach (Evolúcia, Stratégie, Fenotyp, Genealógia, Inovácie, Adaptácie a Diverzita), pričom pôvodný text z roku 2004 je obohatený aj o najnovšie evolučné hypotézy a aktuálne prebiehajúce diskusie či spory. Samozrejme, v knihe nechýbajú úplne základné informácie alebo história a vývoj odboru. Čitateľ sa postupne v „labyrinte evolučnej biológie“ (autormi uvádzaný podtitul knihy) oboznamuje nielen so samotným darwinizmom a neodarwinizmom ako fundamentami evolučnej teórie, ale aj s učením neolamarckistov o dedičnosti získaných vlastností (J. B. Lamarcka v kruhoch alternatívnych vykladačov všetkého dnes velebia, lebo „epigenetika“ vraj vyvracia Darwina). Podrobne sú v publikácii opísané existujúce evolučno-biologické hypotézy, napríklad úloha mutácií, selekcia, prirodzený a sexuálny výber, altruizmus, adaptácie, princíp „Červenej kráľovnej“, sebecký gén, skupinový výber, teória vymierania druhov, princíp hendikepu, dedičnosť „získaných“ znakov, epigenetika, genetický drift, najmodernejšie smery výskumu evo-devo či evo-eko-devo a mnohé ďalšie.

Evolučná biológia je často napádaná a kritizovaná (predovšetkým kreacionistami a ich rôznymi odnožami) za svoju údajnú nevedeckosť s dovetkom, že v podstate vraj ide tiež len o ideológiu. Autori sa voči tomuto postoju výrazne vyhraňujú a vysporadúvajú najmä uvádzaním množstva príkladov (priamo v texte alebo v tematických boxoch). Podstatou je dôraz na falzifikovateľnosť, čiže vedecký prístup k akejkoľvek hypotéze („Nežijeme mezi fakty, ale mezi (dosud) nevyvrácenými hypotézami o nich.“). Tento kritický prístup sa dôsledne uplatňuje v priebehu celej knihy, pričom autori sa nevyhýbajú ani opisu nepríjemných „prešľapov“, ktorých sa v histórii odboru dopustili sami evoluční vedci. Príkladom nech je škandalózny článok Donalda Williamsona, ktorý v časopise americkej akadémie vied „po známosti“ uverejnil senzačný článok o skrížení pazúrikavcov s hmyzom podobným švábom, čím vznikli motýle, kde najprv pôsobia gény tých prvých a neskôr gény švábov … jednoducho obrovský „podfuk“. Tiež sociobiológia aj u nás populárneho Edwarda O. Wilsona dostáva v knihe poriadne „na frak“.

Nemá zrejme význam na tomto mieste prerozprávať všetky témy knihy. Dôležitou informáciou pre čitateľa je, že táto faktami nabitá kniha opisuje vážne a reálne veci veľmi ľahko a čitateľsky pútavým jazykom prístupným aj poučenejšiemu laikovi. Texty sú popretkávané pasážami, plnými okrem iného typickým (českým) humorom (napríklad „Zajíc prchá před liškou proto, aby se rozmnožil; zajíci jsou reprodukčně úspěšní, neboť různě unikají liškám, a lišky se různě dobře množí, neboť úspěšně loví zajíce.“) a aj vážne a reálne existujúce javy, analogizované často do ľudskej spoločnosti, sú opisované s nadľahčenou noblesou („Samice dobře udělá, bude-li preferovat partnera, který se líbí ostatním samicím, protože tak eliminuje nebezpečí, že její vlastní osobní vkus je nějak zvrhlý a její synové budou většinovým vkusem samic v příští generaci odmítáni. Jak známo, u lidí to tak platí. Ačkoli to vypadá absurdně, muži se zjevně polygamním chováním nemívají problém se sháněním dalších partnerek, na rozdíl od nekuřáků, abstinentů a milovníků lesů a vážné hudby …, kteří mají co dělat, aby získali aspoň nějakou. Co ženy i v reálném světě láká na bytostech Micka Jaggera, není tak nejasné, jak by se mohlo zdát: láká je tam přítomnost jiných žen.“). Podobných pasáží je v knihe množstvo. Samostatné textové boxy fungujú skôr ako miesta, kde sú menej vzletne vysvetľované pojmy alebo predstavované osobnosti evolučnej vedy. Kniha je krásne ilustrovaná maľbami Jana Burdu, ktorý v Nemecku pripravuje vizuálne efekty pre „Hru o tróny“ …

 

O skúmaní vrážd a masových zabíjaní

Druhú knihu, tentoraz o vraždách a genocídach (Proč se lidé zabíjejí?), napísal vedúci autorského kolektívu vyššie opísanej knihy sám. Jej nové vydanie sa na prvý pohľad na obálku od pôvodného líši podtitulom a grafikou (obálka je však hodná druhotriednej detektívky). Kým v prvej edícii podtitul znel „homicida a genocida“ v druhom, prepracovanom vydaní autor bližšie charakterizuje, že pôjde o „evoluční okno do lidské duše“.

Knihu v podstate tvorí súbor esejí obsahovo gradujúcich od opisu odlišností človeka a zvierat (čo je jeden zo základov pre pochopenie „biológie vraždy“), cez samotnú analýzu vrážd ľudí až po masové genocídy. Ich obsah naznačí výber niektorých titulov, Lidé a „zvířata“, Domácí zabijačky, Logika pokrevní infanticidy, Vraždy v ulicích, Vraždění verzus genocida. Samotná téma je nahliadaná z evolučného hľadiska, preto neprekvapí ak sa vysvetľuje analógiami zo živočíšnej ríše, kde sa javy dajú skúmať predsa len jednoduchšie ako v ľudských populáciách, v ktorých je zvyčajne pod nánosom množstva faktorov vylúpnuť nejaké korelácie náročné. Ale príklady a údaje zo samotných ľudských komunít nechýbajú, napríklad sa dozvieme prečo sa nechávajú umrieť narodené deti v spoločenstvách juhoafrických Sanov.

V bežnej komunikácii ako aj v mediálnej sfére sa vrah vníma ako abnormálny jedinec a podobne sú nahliadané aj veľké vyvražďovania typu holokaustu. Autor v knihe analyzuje, či v tom nie je možné nájsť nejaké zákonitosti, ktoré sú fixované v našej evolučnej histórii. Veď ak vieme vysvetliť rôzne príbuzenské „vraždy“ u živočíchov, prečo by sme nemohli vedieť biologicky vysvetliť napríklad zabitie vlastného dieťaťa. Preto napríklad „u druhů, kde se samice svou aktivní volbou partnera výrazně podílejí na reprodukčním úspěchu samce a kde o úspěšnosti samce rozhoduje i jeho sociální pověst (tedy například u opic hulmanů, jakož i u lidí), musejí být samci hodní a slušní a frekvence infanticidních incidentů je omezena“. V časti knihy sa autor opiera o štatistiky kriminality napríklad z Detroitu, na základe ktorých je možné analyzovať prečo matky zabijú svoje deti častejšie ako otcovia alebo, že sa „nevlastní děti … zabíjejí více než vlastní a že manžela zabijeme spíše než bratra“. Autor má svojrázny štýl a niektoré vyjadrenia vyžadujú otvorenú myseľ. Napríklad pri analýze vplyvov medzietnických rozdielov na existenciu nenávistí (smerujúcich povedzme k vraždám na ulici) sa dozvedáme, že „…kulinární odlišnosti (řekněme ajntopf, popradské pivo, kanibalismus) bývají prvotními zdroji či aspoň pravidelními průvodními jevy mezietnických nevraživostí.“ Dodajme priamo, že rasových.

Za mimoriadne cenné považujem autorov náhľad na genocídy. Argumentuje, že masové vraždenie je vykonávané zvyčajne slušnými a pravidlá si ctiacimi občanmi vykonávajúceho štátu a ak to trošku preženieme, tak cez túto prizmu je akceptovateľnejšia korupcia ako protekcia. V knihe sa uvádza aj niekoľko príkladov „ctihodných“ nemeckých občanov vykonávajúcich holokaust, obhajujúc svoju činnosť len riadnym výkonom práce. Tento kontrast s krutosťou vyhladzovania ilustruje napríklad aj skutočnosť, že „program eutanazie duševně nemocných, který nacisté rozběhli paralelně s holokaustem, musel být pro odpor veřejnosti a církví odvolán, respektive odložen na vhodnější dobu, která už nenadešla; tito pacienti nebyli německými občany vnímáni jako něco cizorodého“. Analyzované sú aj ďalšie známe aj menej známe genocídy, vďaka čomu autor dokáže v závere konštatovať, že „genocida je evidentně něco jiného než vražda, je napájena z jiných mentálních a evolučních zdroju, vypovídá o lidské nátuře a lidské společnosti něco jiného. Genocida není hodně vražd najednou, neboť genocida je aktivita skupinová, nikoli individuální; genocidu nepáchají jednotliví zločinci, nýbrž skupiny řádných občanů.

Zhrnuté a podčiarknuté: nie je možné tieto dve knihy neodporúčať. Pre študentov je azda potrebné poradiť, aby „Jak se dělá evoluce“ skombinovali s obsiahlou učebnicou „Evoluční biologie“ od Jaroslava Flegra. V dobe záplavy krutostí prezentovaných v mediálnom priestore umožňuje znalosť knihy „Proč se lidé zabíjejí“ minimálne iný pohľad, aj keď vyžadujúci možno niečo náročnejšie, ako len jednoduchú konzumáciu správ o vraždách a vyvražďovaniach. Prečítanie knihy tento nadhľad umožní.

 

Jan Zrzavý, Hynek Burda, David Storch, Sabine Begallová, Stanislav Mihulka, 2017: Jak se dělá evoluce. Labyrintem evoluční biologie. Dokořán / Argo, Praha, 480 strán.

Jan Zrzavý, 2017: Proč se lidé zabíjejí. Evoluční okno do lidské duše [2., přepracované vydání]. Stanislav Juhaňák – Triton, Praha, 138 strán.

Teraz najčítanejšie

Marcel Uhrin

Občasník o prírode, vede, knihách, spoločnosti, o mne a čomkoľvek inom.