Denník N

Práca snov?

Učitelia – vraj lenivci, uplakanci, nespokojenci, darmožráči a podobne. „Čo chcú, viac peňazí? Majú ich predsa až-až a ich práca je ľahká. Robia štyri hodiny denne, do práce prídu na ôsmu, moja suseda, dôchodkyňa, ich z okna vidí už o pol jednej odchádzať domov a všetci majú drahé autá. Poobedia majú voľno, víkendy voľno a v lete majú dva mesiace prázdnin. Tí v umeleckých školách ani neučia, len vedú krúžky a hrajú sa s deťmi.“ Akoby som to počul. Pracovné prostredie majú oni a žiaci perfektné. Deti sa učia v krásnych priestoroch a naše školy sú na všetkých stupňoch moderné, však je tam veľa interaktívnych tabúľ, tabletov a notebookov, za cenu stoviek eur za kus boli do škôl obstarané tiež makety sifónov a splachovačov (pamätáte?). Tie deti sa vlastne učia samy, no nie?

Hotová práca snov, zdá sa. A tak premýšľam, prečo je o ňu taký nízky záujem, prečo reálne hrozí, že nám o dva roky bude chýbať takmer 8600 učiteľov. Premýšľam, prečo sú na Slovensku oblasti, kde je dlhodobým problémom obsadiť na školách učiteľské pracovné miesta a kam ide to množstvo absolventov pedagogických fakúlt. To nikto nechce veľký plat za tak málo jednoduchej práce a s množstvom voľného času?

Mohlo by sa zdať, že po rôznych modernizačných výzvach, tendroch či projektoch máme na našich školách všetko potrebné. Nie je tomu celkom tak a často sa zabúda na to najdôležitejšie. Do budov s peknou novou zateplenou fasádou a všakovakými technologickými výdobytkami potrebujeme nejaký „obslužný personál“ a práve ten nám začína chýbať čoraz viac. Nie je to iba o učiteľoch. Chýbajú nám pedagogickí asistenti, školskí psychológovia, personál školských jedální, údržbári atď. Toto musí pochopiť hlavne široká verejnosť (rodičia?) a tá sa musí začať dožadovať po všetkých stránkach takých škôl, v akých by chceli študovať resp. do akých odchádzajú (ich deti) za hranice Slovenska. Pobyt v škole sa pre dieťa nemôže rovnať boju o prežitie. V takom prostredí sa sotva niečo naučí, nerozvíja sa a nakoniec tam chodiť nechce. Škola by mala byť miestom, kde sa dieťa cíti prijaté, cíti sa bezpečne, šťastne, a preto tam rado chodí. Takú školu môžu pre deti vytvárať zamestnanci, ktorí sú vo svojej práci nadšení a spokojní. Oni dokážu byť pre deti učiteľmi, priateľmi, psychológmi, tichými stromami, pomocníkmi, kuchármi…neraz aj viac v jednom.

Peniazmi zalepiť oči a zapchať ústa zjavne nestačí a aj to sa robí nedostatočne. Nezjednodušujme však problémy školstva iba na platy učiteľov. Áno, platy v školstve sú problémom, lenže rovnako, ako študenti neodchádzajú do zahraničia kvôli „výhodám v ubytovaní a stravovaní“, tak učitelia neodchádzajú zo školstva iba kvôli platom.

A ja sa pýtam sám seba, budem 1 z 8600?

Teraz najčítanejšie