Denník N

Oxford alebo Kišiňov? Regionálny rozmer publikačnej činnosti slovenskej politológie

Po páde komunistického režimu sa slovenské spoločenskovedné odbory snažili zapojiť do medzinárodnej odbornej diskusie. Inak povedané, internacionalizovať sa. Niektorým sa to podarilo viac, iným menej a niektoré majú dodnes s internacionalizáciou problémy. Jedným z takýchto odborov je aj politológia. Tá musela po páde bývalého režimu začínať prakticky odznovu, keďže ju komunisti ako „západnú pavedu“ zakázali a nahradili dogmatickým marxizmom-leninizmom. V tomto blogu zhrňujeme výsledky nášho výskumu o internacionalizácii slovenskej politológie, ktoré boli publikované v časopise Higher Education.

V rámci výskumu na Katedre politológie Univerzity Komenského zameraného na pracoviská politológie a príbuzných odborov (medzinárodné vzťahy, verejná správa, bezpečnostné štúdiá) na verejných vysokých školách v období 2018-2021 sme skúmali, ako publikácie pracovníkov 17 analyzovaných pracovísk (spolu 2660 publikácií) prispievajú k internacionalizácii slovenskej politológie. Naším hlavným zistením je, že niektorým katedrám sa darí publikovať v  globálnych časopisoch a vydavateľstvách, avšak väčšina sa sústredí na publikovanie v rámci širšieho regiónu strednej a východnej Európy.

Prečo publikovať medzinárodne?

Náš výskum sa nevenoval kvalite publikácií, bol zameraný na ich potenciálny dopad na medzinárodnú vedeckú komunitu. Vychádzali sme pritom z predpokladu, že práce, ktoré sú publikované v rámci regiónu, nebudú mať takú pozornosť a dopad na svetovú vedu ako tie, ktoré sú publikované v časopisoch a knihách publikovaných globálnymi medzinárodnými vydavateľstvami. Pri vedeckom skúmaní je jedným z prvých krokov výskumu vytvorenie jeho silných základov analýzou exitujúceho poznania. Inými slovami, keď vedci začínajú robiť nový výskum, najskôr si prečítajú práce publikované k danej téme, aby zistili, čo sa o danom probléme už vie a ako k nemu môžu prispieť oni sami (tzv. „medzera vo výskume“, ang. research gap). Akademici hľadajú tieto informácie najmä v globálnych publikáciách, kde vedia, že publikujú kolegovia z celého sveta.. Časopisy a knihy vydané inými vydavateľstvami (teda nie globálnymi medzinárodnými) sú centrom predovšetkým domácich alebo regionálnych diskusií, ktorých príspevok do poznania je zvyčajne ohraničený i daným priestorom.

Pre výskumníkov je tak zapájanie sa do medzinárodnej vedeckej diskusie (teda internacionalizácia) dôležité, lebo podporuje rozvoj vedeckého poznania a pokroku. Medzinárodné globálne časopisy a vydavateľstvá (najznámejšie sú Science, Nature alebo Oxford University Press) sú uznávané ako centrum vedeckej diskusie, publikovanie v nich sa považuje za prestíž a oceňujú ho aj vedecké pracoviská a štátne inštitúcie (a toto platí aj pre Slovensko). Internacionalizácia sa preto dá považovať za jeden z pilierov vedy. Takéto medzinárodné publikácie následne otvárajú dvere k ďalším možnostiam vedeckej spolupráce, napríklad umožňujú účasť na veľkých medzinárodných výskumných projektoch („poďme spolupracovať s týmto výskumníkom, má vynikajúce publikácie“), alebo môžu pritiahnuť nové talenty zo zahraničia („chcem pracovať na tejto katedre, lebo jej pracovníci publikujú v najlepších časopisoch“). V rámci Európskej únie sa ponúka veľa možností spolupráce, napríklad v rámci programu Horizont Európa. Viditeľní výskumníci na medzinárodnej scéne (teda takí, čo majú veľa publikácií) si tak zvyšujú šance na projektovú spoluprácu s kolegami z iných prestížnych pracovísk v zahraničí. A to je dobré nielen pre samotných pracovníkov (napr. kariérny rast je často naviazaný na publikovanie na medzinárodnej úrovni), ale aj pre ich katedry (získavajú grantové prostriedky) a samotné univerzity (viac grantov znamená viac dotácií z verejných zdrojov).

Kde publikujú pracovníci slovenských politologických pracovísk?

Bližší pohľad na publikačnú činnosť katedier politológie na slovenských verejných univerzitách však ukazuje, že väčšina z  ich pracovníkov nepublikuje v globálnych časopisoch a vydavateľstvách. Publikujú najmä v regionálnych časopisoch a vydavateľstvách v rámci strednej a východnej Európy a niekoľkých ďalších krajinách v bližšom aj vzdialenejšom susedstve.

Veľká časť medzinárodných publikácií slovenských politológov (článkov, kapitol a monografií) je publikovaná českými vydavateľmi. Niektoré články vydané českými vydavateľmi sú dokonca napísané v slovenčine, ich prínos k internacionalizácii je tak minimálny, keďže angličtina je v súčasnosti hlavným jazykom vedy. Ministerstvo školstva takýto prístup umožňuje napríklad tým, že za medzinárodné (v jeho terminológii zahraničné) vydavateľstvá považuje aj tie české (naopak, český systém slovenské vydavateľstvá kvalifikuje ako domáce). Okrem českých, sa väčšina slovenských katedier zameriava na časopisy a vydavateľstvá zo širšieho regiónu – pomerne veľa publikácií je publikovaných napríklad v Moldavsku, Poľsku či na Ukrajine.

Takéto časopisy a vydavateľstvá však majú predovšetkým regionálny dosah, čo ponecháva slovenskú politológiu bez zásadného vplyvu na globálny medzinárodný výskum a hlavné súčasné diskusie. Navyše, častým typom publikácie pracovníkov slovenských katedier sú príspevky v zborníkoch, väčšinou z domácich a regionálnych konferencií, ktoré majú len minimálny dosah na medzinárodnú diskusiu (inými slovami, veľa výskumníkov sa k nim nedostane a veľa ich tieto publikácie nečíta). Túto situáciu považujeme za nevyužitú príležitosť slovenskej politológie predstaviť svoje výskumy a zistenia na globálnej úrovni a užívať tak výhody internacionalizácie.

Dôvody zamerania sa na regionálnu politologickú scénu

Predpokladáme, že slovenské katedry politológie volia regionálny prístup k publikovaniu z troch základných dôvodov. Po prvé, ide o pragmatický prístup. Katedry potrebujú dotácie od štátu viazané na medzinárodné publikovanie a posielanie rukopisov regionálnym vydavateľstvám zvyšuje ich šancu na prijatie a následné publikovanie, a teda na splnenie požiadaviek ministerstva. Inými slovami, pracoviská a akademici sa snažia ekonomicky prežiť.

Po druhé, väčšina slovenských katedier politológie nie je súčasťou najdôležitejších globálnych sietí. Ich členovia sa pravidelne nezúčastňujú na najvýznamnejších medzinárodných politologických konferenciách (napríklad European Consortium for Political Research) a často nie sú súčasťou medzinárodných výskumných tímov. To následne vidíme aj na nízkom zapojení slovenských politológov a politologičiek v európskych grantových schémach, ako napríklad Horizont Európa alebo granty Európskej výskumnej rady (ERC). Pohybujú sa tak v začarovanom kruhu. Bez medzinárodného výskumu, publikácií a zviditeľnenia sa vo vedeckej komunite sú oslovení na spoluprácu na veľkých medzinárodných projektoch len výnimočne. A bez zapojenia sa do týchto projektov nemajú podporu ani ekonomické prostriedky na komplexné výskumy, ktoré sú nevyhnutné pre publikovanie v medzinárodných časopisoch a vydavateľstvách.

Po tretie, na rozdiel od globálnej úrovne majú tieto pracoviská veľmi dobre vybudované regionálne siete (najmä v rámci post-socialistickej strednej a východnej Európy), a preto je úplne prirodzené, že sa slovenskí politológovia zameriavajú na konferencie, projekty a publikácie v tomto priestore. Do veľkej miery takýto prístup dáva zmysel, keďže ide o krajiny, ktoré bojujú s podobnými problémami: limitovaná internacionalizácia nie je fenomén týkajúci sa len Slovenska. Predchádzajúci výskum ukázal, že sa týka v podstate celej strednej a východnej Európy, no i iných regiónov sveta.

Von z regiónu

Tlak na publikovanie v akadémii stále rastie, a tak je stále ťažšie a ťažšie publikovať. Editori medzinárodných časopisov sú častokrát zavalení rukopismi, z ktorých si môžu vyberať a cez recenzné konanie prejdú len tie najlepšie texty. Toto na jednej strane sťažuje možnosť medzinárodného publikovania, na druhej strane však podčiarkuje jeho dôležitosť – texty, ktoré sú v globálnych vydavateľstvách publikované sú kvalitné a majú dosah na akademickú diskusiu. Avšak kvalitné a inovatívne myšlienky publikované regionálne (a nie globálne) sa len výnimočne stanú súčasťou medzinárodnej diskusie. Zameraním sa na regionálne časopisy a vydavateľstvá slovenská politológia prichádza o možnosť zapojiť sa do hlavných diskusií a prispieť k nim svojimi originálnymi prístupmi a argumentmi bez ohľadu na kvalitu svojej vedeckej produkcie.

Teraz najčítanejšie

Matúš Mišík

Som docentom na Katedre politológie UK v Bratislave, venujem sa predovšetkým energetickej politike EÚ. https://www.researchgate.net/profile/Matus-Misik