Denník N

Vystúpme z chléva, pastírové!

Autor blogu na Štrbskom Plese (foto: Ivana Pichaničová)
Autor blogu na Štrbskom Plese (foto: Ivana Pichaničová)

Apokryf o odhrňovačovi snehu

V tomto čase sa odvšadiaľ ozýva vianočná hudba. Až príliš.

A keď sa sviatky skončia, pastuškovia v mikinách cez hlavy zbehnú zo salaša na sídlisko strieľať delobuchy – osláviť príchod ďalšieho roka Veľkej krízy. Tiež až príliš.

V detonáciách zanikne spev škovránka, slávika; drozdy a hrdličky sa vystrašene rozpŕchnu a somárik schová hlavu do sena.

Ja mám vianočné koledy radšej ako novoročné ohňostroje. Počúvam ich doma, v obývacej izbe, v pokoji, lebo Vianoce sú predsa sviatky pokoja. Ak by som si spravil hitparádu mojich najhranejších vianočných platní, víťaz by bol jednoznačný – platňa Vánoce ve zlaté Praze.

Karel Gott ju naspieval v pražskom Týnskom chráme na Staromestskom námestí v septembri roku 1969 – rok po ruskej okupácii. Sprevádzal ho Pražský komorný orchester a Pražský zbor madrigalistov. Na albume sa striedajú české, anglické, nemecké, talianske, či latinské ľudové koledy so skladbami klasickej hudby (Mozart, Händel, Schubert, Bizet) v úpravách džezových muzikantov Holanďana Roba Pronka a Nemca Rudiho Bohna.

Na Vianoce ju počúvam koldokola od nepamäti. Z hrnca sa šíri veľká vôňa maminej rybacej polievky a z gramofónu veľký hlas Karla Gotta – born is the King of Israel…

Bol Štedrý večer 81. Za oknami snežilo a niekto odhŕňal sneh. Hneď ráno sa roztrhla klenba neba a do večera prikryli tiché krídla vravu zeme – anjeli zleteli…

Už sme dojedli, ale rozsvietená izba ešte rozvoniavala polievkou a my sme sedeli za bielym stolom usadení podľa menoviek, ktoré dopoludnia vyrobil brat, kým som ja ozdoboval stromček. Chválili sme tetin šalát, smiali sa na ujových historkách a Karel Gott z kufríkového gramofónu značky Tesla šíril zvesť – zní nad Betlémem Gloria…

Zvonku sa bez prestávky ozýval pravidelný škripot lopaty narážajúcej na asfaltový chodník. Stále husto snežilo. Potom nás mama poslala umyť si ruky. Keď sme sa vrátili, pod stromčekom sme našli darčeky – hurá alleluja…

Už boli dávno rozbalené a darčekový papier poskladaný pre ďalší rok, stôl bol sprataný a riad umytý, keď hlas lopaty konečne ustal. Ale snežiť neprestalo – hajej můj princi a spi…

Už sa nepamätám, čo som si v ten večer našiel pod stromčekom, ale na toho neznámeho odhrňovača snehu som nezabudol. Vtedy mi ho bolo ľúto, predstavoval som si, že je to niekto opustený, kto nemá nikoho, s kým by počúval koledy, rozbaľoval darčeky.

Dnes, keď kapra zabíjam ja, sa mi skôr zdá, že to musel byť niekto vznešený, keď v ten nočný čas čistil chodníky Ježiškovi – adeste fideles, pastores…

Vystúpme z chléva, pastírové!

 

december 2024

Teraz najčítanejšie