Prečo som sa takmer nestretol s prezidentom

V posledných komunálnych voľbách som si povedal, že mi záleží na tom, kam smeruje Dolný Lopašov a kandidoval som za poslanca obecného zastupiteľstva ako nezávislý. Z desiatich kandidátov som skončil na prvom mieste. Oficiálne sa zapojiť do verejných záležitostí už v mladom veku beriem ako dôležité a správne rozhodnutie. Niekedy sa však dejú veci, ktoré ma nahnevajú natoľko, že o nich každému hovorím. Viacerí mi povedali, že by som mal o nich aj písať, tak začínam teraz.

„Jakub, vidíme sa vo štvrtok v Trnave?“ pýtal sa Dušan Sabo z Parlamentu mladých mesta Vrbové. „Kubo, ideš budúci týždeň na to stretnutie s prezidentom?“ písala mi Lívia Gažová z Piešťan, Mladá líderka 2015 podľa Rady mládeže Slovenska. Mnohí ďalší aktívni ľudia z trnavského kraja, moji kamaráti, postupne zdieľali papierové pozvánky na Facebooku. Prezident v nich pozýval na diskusiu o budúcnosti Slovenska. Ja som žiadnu pozvánku nedostal.

Priznám sa, bol som trochu sklamaný, pretože s našou iniciatívou Lepší Dolný Lopašov často na podobných podujatiach rátajú. Nevadí, nič sa nedeje.

Prišiel štvrtok 28. januára 2016, kedy sa konalo stretnutie. Dozvedel som sa, že sú tam pozvaní takmer všetci ľudia z Mapy sociálnych inovátorov, ktorú vytvorila Nadácia Pontis. Keďže som na nej aj ja, nedalo mi to a zavolal som do Kancelárie prezidenta SR, či sa náhodou niekde list nestratil. Informácia bola rýchla a stručná, pozvaný z našej dediny som nielen ja, ale aj Tomáš Zemko, s ktorým vydávame obecné noviny. Obálka bola poslaná na obecný úrad v Dolnom Lopašove.

Na pošte mi povedali, že listy pre mňa a Tomáša od prezidenta sú už týždeň na obecnom úrade. Nešlo mi to do hlavy, pretože Tomášova mama na úrade pracuje. Tomáš jej volal, o ničom nevedela. Nechápal som, ako je to možné, pretože medzitým sme mali zasadnutie obecného zastupiteľstva, na ktorom bol aj pán starosta.

V deň stretnutia som mu teda zavolal, či nám náhodou neprišla pred týždňom nejaká pošta. „Niečo tam tuším je, potrebujete to dnes?“ odpovedal pán starosta Jozef Petušík. V ďalšom rozhovore teda vysvitlo, že obálky z Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky prišli, prevzal ich starosta a zabudol nám ich dať.  Zabudol nám o nich tiež zatelefonovať. A zároveň zabudol týždeň povedať Tomášovej mame, ktorá pracuje na obecnom úrade (sedí vo vedľajšej kancelárii ako starosta), že jej synovi píše prezident.

Smutnou iróniou je, že pán starosta meditým nezabudol na zasadnutie obecného zastupiteľstva priniesť pozdrav od pána Juriša zo Strany zelených Slovenska. Ten v ňom žiada o našu podporu vo voľbách a vyslovene zavádza, že hlas pre nich nie je hlasom, ktorý prepadne (v tom čase im agentúra Focus namerala v prieskume smiešnych 0,1 %). Presne v ten deň, kedy som mal možnosť si prečítať tento list, ležal zabudnutý list od prezidenta na stole pána starostu.

Pán starosta sa samozrejme ospravedlňoval, že zabudol, že chcel, že si na to spomenul až po našom stretnutí na zasadnutí. Ľudská pamäť je nevyspytateľná, sám s tým mám často problémy. Pravdou však zostáva, že nám s Tomášom nielen list nedal, ale ani nám nezavolal, ani nenapísal e-mail, ani to nepovedal Tomášovej mame, ktorá sedí vo vedľajšej kancelárii. Keď som sa pýtal, ako často píše prezident na obecný úrad do Dolného Lopašova, tak povedal, že mu niekedy v minulosti tiež bývalý prezident napísal.

Na diskusii s pánom prezidentom som sa nakoniec zúčastnil spolu s rektormi univerzít, riaditeľmi škôl, primátormi miest, majiteľmi firiem, europoslancom a zástupcami ďalších inicatív z celého kraja. Mal som tak možnosť verejne mu položiť otázku, ako motivovať šikovných ľudí ísť do politiky. Potriasť mu rukou, venovať ekotašku s nápisom Dolný Lopašov. Tomáš to bohužiaľ časovo nezvládol, kiež by sa dozvedel o tom stretnutí aspoň o deň skôr. Veď koľkokrát v živote sa stane, že ťa niekam osobne pozve prezident republiky? Škoda, že pán starosta zabudol.

Každopádne by som vám rád tlmočil, čo pán prezident Andrej Kiska hovoril. Celý jeho príhovor, ktorým stretnutie otvoril, nájdete tu. Ak by som to mal napísať v skratke, tak vyzýval k tomu, aby sme šli 5. marca 2016 voliť. Aby sme sa nenechali pred voľbami zaslepiť témami, ktoré pre Slovensko nie sú hrozbou. Andrej Kiska vyzýva k tomu, aby sme od politických strán požadovali, aby ich prioritami boli školstvo a zdravotníctvo, ktoré sú v hroznom stave. Priatelia, poďme voliť.