Životné prostredie nesmie byť biznis
Hlavným cieľom nedávneho klimatického summitu v Paríži bolo dospieť k dohode o znižovaní celosvetových emisií a globálnej zmene klímy. Kým klimatológovia bijú na poplach, z druhej strany tábora sa ozývajú pochybnosti či vôbec k nejakému globálnemu otepľovaniu dochádza. Choďte to vysvetľovať ľuďom v uliciach. Aké otepľovanie? Veď Bratislava je pokrytá pol metrom snehu celú zimu, presne ako keď som ako malý fagan vyrastal na Pošni.
Ale teraz vážne. Popri zvyšovaní HDP, rozmachu technológií a divokej výstavbe sme akosi zabudli na to najpodstatnejšie – elementárne ľudské zdravie. S tým totiž globálna zmena klímy úzko súvisí. Tak napríklad vďaka vyšším príjmom si môže pomaly každý z nás dovoliť auto. To spôsobilo, že ulice zaplavili tisícky vozidiel, ktoré do ovzdušia vypúšťajú exhaláty. Tie dýchame my a naše deti. V centrách miest sme dovolili zastavať pomaly všetky trávniky, vyrúbali stromy a dovolili nahradiť ich intenzívnou výstavbou budov. Potom strácame miesta na oddych, prechádzky a šport. Priberáme na váhe a nabaľujeme na seba srdcovocievne a civilizačné choroby. Zmenšovaním zelene na úkor betónu sa nám mestá prehrievajú a v lete sa stávajú neznesiteľnými pre život. Inštalácia klimatických jednotiek síce zníži teplotu v kanceláriách a obchodoch, ale problém tým nezmizne.
Ako z toho von? Nie som zástancom štátnych obmedzovaní a regulácií. Prikláňam sa skôr k pozitívnym osobným príkladom a individuálnej angažovanosti. Začnime dopravou. Ja osobne po meste jazdím buď na malom skútri alebo na bicykli. Jednostopové vozidlá vypúšťajú do ovzdušia menej emisií a zaberajú menej miesta na parkovanie. Namiesto toho môže vzniknúť priestor pre nové trávniky, fontány alebo lavičky. Veľkou výzvou pre ekologickú dopravu sú aj elektromobily. Kým však budú dvakrát drahšie ako bežné auto, málokto si ich kúpi. Na mieste je preto téma zníženia daní či vyhradených parkovacích miest. O separovaní odpadu sa toho popísalo už mnoho. Veľa miest a obcí aj odpad triedi. Ale stále máme veľké rezervy napríklad v zálohovaní plastových fliaš, či využívaní komunálneho odpadu napríklad na výrobu tepla. Je oveľa príjemnejšie, keď sa odpad využije v radiátoroch ako keď má skončiť na smradľavej skládke.
Často cestujem a všimol som si, že veľkou témou v mestách je dnes už adaptácia na zmenu klímy. Za týmto zložitým názvom sa neskrýva nič iné, len zastavenie prehrievania miest. V realite to znamená viac stromov, fontán a zelene a na druhe strane menej betónu a asfaltových plôch. Zaujímavým prínosom pre lepšiu mikroklímu v mestách sú aj tzv. zelené budovy. Na Slovensku sme sa sústredili najmä na zatepľovanie fasád. Najmä sa z toho stal výnosný biznis. Ale to zďaleka nemusí byť všetko. K zlepšovaniu ovzdušia a lepšej klíme môžu prispieť aj pasívne budovy či zelené strechy. Aj tu si viem predstaviť zo strany štátu motiváciu firiem a obyvateľov investovať do zelených technológií a riešení.
Téma životného prostredia sa za posledné roky v programovom vyhlásení vlády stala len akousi okrajovou. Prvá Ficova vláda dokonca svojho času zrušila ministerstvo životného prostredia. Mám pocit, že kým nejde o biznis, životné prostredie nikoho nezaujíma. Možno ani netreba tak veľa, aby tomu tak nebolo. Záleží len na nás.
