Denník N

Mária, matka perúca plienky: „Hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia“

Poznáte vtip o svadbe v Káne Galilejskej, na ktorej Ježiš premenil vodu na víno? Ježiš tam nepremenil na víno jeden či dva litre vody, ale išlo pravdepodobne o objem 450 až 600 litrov (6 kamenných nádob na 2 až 3 miery). Tento vtip rozpráva, aké to bolo v prvé ráno po svadbe v Káne pre niektorých hostí: „Hostia sa pomaly prebúdzajú, väčšina z nich sa drží za hlavu a stoná. Jeden z hostí, ktorý oslavu poňal zvlášť, čo do pitia vína bujaro, prosí: ‚Ja mám taký veľký smäd. Prosím skočte niekto pre vodu…‘ Ježiš sa zdvihne, že teda pôjde on, keď v tom viacerí spoločne vykríknu: ‚NIE! Ty už nie…‘“

Toto je len vtip, ale poukazuje trošku aj na to, že nám ľuďom je niekedy ťažké vyhovieť. Hovorí to sám Ježiš, keď vydáva svoje svedectvo o Jánovi Krstiteľovi: „Prišiel Ján Krstiteľ, nejedol chlieb a nepil víno, a hovoríte: ‚Je posadnutý.‘ Prišiel Syn človeka, je a pije, a hovoríte: ‚Žráč a pijan, priateľ mýtnikov a hriešnikov.‘ No múdrosť ospravedlňujú všetky jej deti. (Lk 7,33-35 SEB).

Vráťme sa však na svadbu v Káne. Kto náhodou nepozná túto udalosť z Ježišovho života, môže si o nej na tomto mieste prečítať, nie je dlhá, ale hlboká:

„Na tretí deň bola v Káne Galilejskej svadba. Bola tam aj Ježišova matka. Na svadbu pozvali aj Ježiša a jeho učeníkov. Keď sa minulo víno, povedala Ježišovi jeho matka: ‚Nemajú vína.‘ Ježiš jej odpovedal: ‚Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.‘ Jeho matka povedala obsluhujúcim: ‚Urobte všetko, čo vám povie!‘ Stálo tam šesť kamenných nádob na vodu, ktoré slúžili na očisťovanie, ako bolo zvykom u Židov, každá na dve až tri miery. Ježiš im povedal: ‚Naplňte nádoby vodou!‘ A naplnili ich až po okraj. Potom im povedal: ‚Teraz načrite a zaneste starejšiemu!‘ A oni zaniesli. Keď starejší ochutnal vodu premenenú na víno – on nevedel, skade je, ale obsluhujúci, čo načierali vodu, to vedeli -, zavolal si ženícha a vravel mu: ‚Každý človek podáva najprv dobré víno a horšie až potom, keď si hostia upili. Ty si zachoval dobré víno až doteraz.‘ Toto urobil Ježiš v Káne Galilejskej ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. A jeho učeníci uverili v neho.  Potom zišiel on i jeho matka a bratia i jeho učeníci do Kafarnauma, kde zostali niekoľko dní.“ (Jn 2,1-12 SSV).

To, že niečo na svadbe chýba, čo by tam malo byť, sa zväčša dozvie len najbližší okruh ľudí, ktorí svadbu usporadúvajú. Tiež príkazy obsluhujúcim dávajú organizátori, a nie hostia. Ježišova mama Mária mala teda najskôr s organizátormi svadby celkom blízky vzťah, možno im aj so svadbou pomáhala.

Predstavme si to: Mária sa dozvie, že víno chýba a svadobné faux pas (fó pa) je na svete. Rozmýšľa, rozmýšľa ako pomôcť a odrazu ide za svojim synom, akoby to bol nejaký majiteľ neďalekej vinice, alebo vinných pivníc.  Verejne išiel Ježiš ešte len vykonať prvé zo svojich znamení, ale zjavne Mária už mala možnosť vidieť Ježiša robiť zázraky z pozície Boha viackrát. Skúsme vidieť možno vymyslenú a možno skutočnú situáciu, napríklad, že v detstve Ježiš videl ako nejaký vtáčik narazil do steny domu a zlomil si väz. Ježiš toho vtáčika s odkvicnutou hlavou zdvihne a vtáčik sa zrazu spamätá a letí si ďalej. Mária z okna kuchyne len pozerá so padnutou sánkou a pýta sa v duchu, čo bude asi robiť Ježiš, keď vyrastie. To, že Mária, aký taký Ježišov zázrak už videla, potvrdzuje aj fakt, že sa nenecháva Ježišom odbiť („Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“), ale iniciatívne dáva obsluhujúcim pokyn, nech urobia všetko, čo im Ježiš povie. Mária bola zjavne taká pravá echt mama a echt priateľka organizátorov svadby. V jednoduchosti a napriamo Mária bez slov Ježišovi povedala: „Ja viem kto si (Boh), viem aký si (dobrý a súcitný) a čo dokážeš (aj zázraky). A či chceš a či nechceš, ideš. Tá správna hodina je hodina núdze/potreby týchto ľudí.“

Povedzme si tie otázky, ktoré máme v hlave, nahlas. Rozlíšila Mária Ježišovu hodinu (moment verejného zjavenia sa, že je nielen človekom, ale aj niekým omnoho viac), lepšie ako Ježiš?  Čo nám týmto chcel evanjelista Ján povedať? Možno sme nejaké odpovede aj dostali, avšak pravdou ostáva, že nie každá otázka musí byť  zodpovedaná, resp. zodpovedaná hneď, ale už aj samotný fakt pýtania sa o niečom svedčí.

Možno by sme si mali aj skúsiť nanovo predstaviť Máriu, lebo neraz máme o nej rôzne náboženské predstavy, ktoré ju môžu v našej mysli dať do takej nereálnej pozície, aká vôbec nebola. Mnohí si pri mene Mária vybavia rôznorodé vyzdobené sochy bledej, smutnej či súcitnej pani v dlhom rúchu.  Vieme si ju však napríklad predstaviť ako sa smiala, tancovala, hovorila Ježišovým učeníkom príbehy z Ježišovho detstva, pri ktorých sa mohol Ježiš aj červenať, ako to vedia robiť mnohé mamy im vlastným spôsobom? Vieme si ju predstaviť ako silnú ženu, ktorá musela zniesť ťažkosti svojho „zvláštneho“ tehotenstva počatím z Ducha Svätého, následne ťažkosti pôrodu Ježiša niekde v maštali, potom úteku do Egypta (nie na aute, ale pekne pešo), potom návratu z Egypta (opäť pešo, či na nejakom somárikovi), varenie, pranie a pod. Jednoducho bežný život, a popritom Ježiš – dieťa, ktoré je zároveň Božím Synom. Potom smrť Jozefa – jej súpútnika a manžela, potom Ježišovo cca trojročné verejné pôsobenie a zrazu sa mohla zastaviť pod Ježišovým krížom s nesmiernou bolesťou v srdci, podopieraná milujúcim, verným a odvážnym apoštolom Jánom, ako počuje vyslovovať Ježiša, že Ján má byť jej synom a ona jemu mamou. Teda Ježiš zveril Jánovi starosť o Máriu po jeho smrti a Márii starosť o Jána, či preneseným obrazom o všetkých Ježišových učeníkov, či nasledovníkov, teda o jeho Cirkev – preto Máriu poznáme aj pod titulom Matka Cirkvi. Poznámka: Toto zverenie Márie Jánovi je aj dôkazom toho, že Ježiš pokrvných súrodencov nemal a v Svätom Písme sú jeho bratmi nazývaní, v zmysle vtedajšieho židovského vnímania príbuzenstva, jeho bratranci. Ak by ich mal, Ježiš by nemal dôvod zverovať Máriu Jánovi.

Vieme si Máriu predstaviť jej vlastným slovami: „Hľa služobnica Pána…“ (Lk 1,38 SSV)? Napríklad služobnica, ktorá ako všetky iné mamy malého Ježiša kojí, varí mu, perie plienky a oblečenie, vstáva kvôli nemu v noci, keď nemôže spať, keď mu rastú zúbky a pod. a pod. Či nie sú naše mamy naše najväčšie služobnice? Málokto nám bude slúžiť tak, ako nám slúžila naša mama. Keď si Máriu pravdivo nepredstavíme v tých situáciách, ktoré prežívala tu na zemi, len ťažko budeme mať o nej správnu predstavu, aká je v nebi.

Niekto nám katolíkom aj vyčíta, že naše slová sú len Mária sem a Mária zas tam, akoby sama bola Bohom. Nie, Mária nie je Bohom. Je Služobnicou Pána, ktorá je hodná napodobňovania a úcty. Tým, že to napríklad my katolíci robíme, napĺňame biblické proroctvo zachytené v Svätom Písme, ako súčasť Máriinho chválospevu: „lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno“ (Lk 1,48-49 SEB). Nič menej a nič viac.

Okrem iného aj Mária je stále tá istá, včera (aká bola na svadbe v Káne) i dnes. Keď jej teda prednesieme naše potreby, vie ich stále, tak ako v Káne, predniesť svojmu Synovi a nám už len vždy dodá: „Urobte všetko, čo vám povie!“ Nezabúdajme, zázrak na príhovor Márie bol zázrakom hojnosti – 450 až 600 litrov dobrého vína a zázrakom viery, lebo učeníci vtedy uverili v Ježiša.  Dnes už vieme, že väčšou hojnosťou bolo nie to víno, ale tá viera.

„Príď, Kriste, spása národov,

naroď sa z Panny Márie;

nech žasne svet a umĺkne:

taký zrod Boha hoden je.

 

Duch Svätý Pannu zatônil;

–neznala muža Mária–,

Slovo sa stáva človekom,

na kvet sa púčok rozvíja.

 

Pod srdcom Panny zreje Plod;

jej čistota je žiarivá,

jej čnosti – krásna kytica,

jak v chráme Boh v nej prebýva.

 

On, Mocný, dvojej podstaty,

nech sa už vydá na cestu,

nech vyjde z krásnej komnaty

zachrániť svoju nevestu.

 

Vo všetkom s Otcom rovnaký,

telom sa ľudským priodial,

by liečil naše slabosti

a večnú spásu daroval.

 

Žiaria už tvoje jasličky,

noc novým svetlom oplýva,

čo nevyhasí žiadna tma,

čo vlastní viera ohnivá.

 

Sláva ti, Kriste, Kráľ dobrý,

tebe i Bohu Otcovi,

na večné veky sláva buď

aj Duchu Tešiteľovi. Amen.“

 

(Hymnus Liturgie hodín 2. polovice adventného obdobia)

Teraz najčítanejšie

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".