Denník N

Dezinformácie a demokracia sa nepriatelia – z pohľadu vedca

Ilustračný obrázok, zdroj: canva.com
Ilustračný obrázok, zdroj: canva.com

Veda sa dotýka každého aspektu nášho života. Priniesla nesmierne pokroky, ktoré prispievajú k dlhšiemu, pohodlnejšiemu a pestrejšiemu životu. Neutíchajúce dezinformácie a konšpirácie sú však pravým opakom princípov vedeckého skúmania, znemožňujú rozumnú diskusiu, a tým ohrozujú našu demokraciu. Slovensko patrí podľa prieskumu ku krajinám z najhorším konšpiračným indexom. Sergej Hloch, profesor na Technickej univerzite v Košiciach, píše svoj pohľad na súčasnú znepokojivú situáciu.

„Dezinformácie nie sú jednoduchý problém ako s defektom na kolese auta, ktorý rýchlo vyriešite. Je to spoločenský stav, ako je zločin, ktorý musíte neustále sledovať a prispôsobovať sa mu.“ (Tom Rosenstiel)

Žijeme vo svete, ktorý je vybudovaný na základe vedeckých poznatkov. Spôsobili pokrok v medicíne a poľnohospodárstve[1]. Nové poznatky zachránili viac životov, ako sa stratil vo všetkých vojnách v histórii[2]. Pokrok v doprave, komunikácii a zábave zmenili svet. A isto uznáte, že k pohodlnejšiemu a pestrejšiemu než 100 rokov dozadu[1]. Veda sa dotýka každého aspektu nášho života, od nášho zdravia až po životné prostredie. „Vyrába“  poznatky, ktoré sú potrebné na prijímanie múdrych rozhodnutí o všetkom; od nášho zdravia až po to ako voliť.

Veda je taká stará, ako prvá otázka, ktorá nás kedy napadla[3]. Od vzniku Homo Sapiens sa zástupcovia tohto druhu snažili vysvetliť svet okolo nás. Báli sme sa bleskov, trasli sme sa od zimy, zomierali na bežné choroby, dožívali sme sa krátkeho veku, verili sme na čarodejnice či démonov. Robili sme unáhlené závery podľa toho akú sme mali aktuálne náladu, na základe svojich predsudkov, očakávaní a túžob.  Tieto vlastnosti nám ostali dodnes. Osobné skúsenosti a emócie nás však môžu klamať, aj keď sa môžu zdať presvedčivé. Aj preto sa viacerí odborníci zhodujú, že práve veda je najlepší ľudský vynález. Je to spôsob, ako sa vyhnúť sebaklamu, pretože je metodicky navrhnutý tak, aby opravoval naše obmedzené vnímanie, chybné predpoklady či myslenie. Nesprávne predpoklady a nápady sú na základe dôkazov, zamietnuté a dobré sú rozvíjané, opravované a doplňované. Prečo sú opravované a doplňované? Lebo vedu robia ľudia, ktorí sa tiež mýlia. Vedia o tom, a preto s vďačnosťou prijímajú kritiku, pretože cieľom vedy je aby vyhral najlepší nápad a nie človek.

Samozrejme budete tiež počuť niečo také ako, že veda nevie všetko. Áno, nevie všetko. No neznamená to, že nevie nič. Vie toho teraz dosť nato, aby ste mohli chatovať v mobile, aby sme mohli šoférovať auto, ísť na dovolenku lietadlom, rozsvietiť si doma svetlo keď je tma. Keď sme u toho svetla, pamätáte sa, že kedysi sme si svietili sviečkou, potom petrolejkou, neskôr žiarovkou, žiarivkou a teraz máme ledky. Čo to znamená?

Vedecké poznatky sú vždy predbežné : veda nedokazuje, veda znižuje neistotu čím zlepšuje pokrok. Keďže sme my vedci tiež ľudia, uvedomujeme si, že vždy existuje šanca, že sa mýlime, a tak nechávame otvorenú možnosť na zmenu názoru pomocou dôkazov. Jednou z najväčších predností vedy a poctivých vedcov je to, že majú pokoru uznať, že si nikdy nemôžeme byť úplne istí. Túto istotu nezabezpečia vedcovi ani dve profesúry![4]

Ak dezinformačná rozprava nesúhlasí s faktami, tým horšie pre fakty

Dara O’Briain povedal: „Veda sama vie, že nevie všetko; inak by ani neexistovala. Ale to, že veda všetko nevie, neznamená, že môžeme vyplniť našu nevedomosť akoukoľvek rozprávkou, ktorá sa nám najviac zapáči alebo osloví.“ A tieto „rozprávky“, v ktorých vyhráva zlo nad dobrom, sa zámerne používajú v politike, najmä v predvolebnom období. Synonymom slova takýchto rozprávok je dezifnormácia. Kým mýliť sa je prirodzenou vlastnosťou každého z nás, teda aj vedcov, dezinformácie využívajú jedinci so sklonom k podvodom s cieľom vyvolať zámernú informačnú poruchu a ťažiť z nej pre svoj osobný prospech[5].

Dezinformácie a konšpirácie sú pravým opakom vedeckého skúmania. Takýmto spôsobom nezlepšíte nič. Skôr pokazíte. Je to forma informačnej deevolúcie. Je otázkou, prečo takíto konšpirátori nepoužívajú namiesto lietadla lietajúci koberec, namiesto liečby zubného kazu šamana, či namiesto sociálnych sietí telepatiu. Avšak u nás sú takéto rozprávky veľmi populárne.

Prečo veríme rozprávkam

Dôvodom môže byť aj to, že slovenský vzdelávací systém je zredukovaný na iba tzv. zvyšovanie informácií v pamäti (memorovanie) bez toho aby žiaci/študenti tušili, odkiaľ sa tieto informácie/vedomosti vzali, alebo aký majú súvis s javmi okolo nás. Ďalším problémom je pýcha a falošné sebavedomie, že som si niečo zapamätal, pričom v sebaobrane na proti otázku či argument reagujem emočne a neisto (príklad. Erik Kaliňák v Českej televízii). Na  Slovensku akútne chýba popularizácia vedy, ktorá je veľmi rozšírená v Českej republike[6],[7]. A za posledné, štát absolútne nezaujíma, že je potrebné rozvíjať informačnú gramotnosť a bezpečnosť, pretože mu to aktuálne vyhovuje pre svoje politiky.

Aj preto sa Slovensko v konšpiračnou indexe[8], ktorý sa počíta ako priemer kladných odpovedí na štandardné konšpiračné otázky,  umiestnilo na chvoste rebríčka pri krajinách s najvyšším indexom ako Nigéria a Keňa, nie práve preslávených vedeckými pokrokmi!!! Dánsko, Švédsko, Japonsko či Veľká Británia patria medzi krajiny s velmi nízkym konšpiračným indexom. Tieto krajiny, investujú nielen do vedy a inovácií, ale hlavne pestujú vzdelávací systém ako informáciam rozumieť a pracovať s nimi, tak, aby bola spoločnosť odolnejšia vôči sedatívnym účinkom dezinformácií.

Konšpiračný index vypočítaný ako priemer kladných odpovedí na štandardné konšpiračné otázky. Zdroj: Laurent Cordonier, PhD. a Gérald Bronner, Paris Diderot University Florian Cafiero, Science Po Paris a prof. RNDr. Peter Sýkora, PhD. a kol., Centrum pre bioetiku Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave

 

Dezinformácie smerujú k odlkonu od demokracie a porozumenia

Vlna dezinformácií neobišla najvýznamnejší sviatok demokracie – voľby[9]. Využívala sa systematická manipulácia s informáciami, ktoré zviedli a zmanipulovali voličov, prípadne politicy využili ich nevedomosť. Zámernou informačnou poruchou, sa vnášali predsudky tam, ktoré boli dávno vysvetlené alebo objasnené. Takéto nepravdivé informácie sú nebezpečné pre svoju schopnosť negatívne ovplyvňovať verejnú mienku. Takýto prístup podporujú najmä členovia strán, ktorí sú aktuálne vo verejnej službe ako ministri, či niektorí poslanci. (Mimochodom, vedeli by ste si ich predstaviť ako vedcov, alebo učiteľov?).

Zdravo fungujúca demokracia sa teda spolieha na fakty, racionalitu a hlavne dobre informovanú verejnosť. V tomto kontexte sú zdravé argumenty užitočnými politickými nástrojmi: presné, jednoznačné a informatívne bez emočného balastu. (Mimochodom slovná alebo telesná nevraživosť nie je argument a nie je dôkazom o nepravde.) V posledných mesiacoch sa zdá, že takéto argumenty sa vo verejnom živote dostávajú do úzadia a čoraz viac sú fakty potláčané dezinformáciami.

Cieľom deziformácií je vytvoriť skreslený/imaginárny/neexistujúci obraz reality. Pri náhodnom pohľade sa dezinformácie môžu zdať hodnoverné a dokonca obsahujú časti pravdy. Toto je však len zdanie pri hlbšom kritickom skúmaní.  Dezinformácie sťažujú verejné chápanie kritických tém, ako sú klimatické zmeny, účinnosť vakcín, integrita volieb. Čo je ešte horšie, dezinformácie sú vnucované verejnými činiteľmi[10], ktorých politický program je založený na týchto „rozprávkach“.  Je to súčasť ich doslova zákernej sily[11], pretože si vyrábajú informácie (dezinformácie), ktoré vyhovujú iba ich pocitom a potrebám.

Nedávne príklady:

  • Fico, čo by už profesionálny demagóg, tvrdil, že príčinou vojny na Ukrajine sú fašisti zabíjajúci deti na Donbase. Pán Fico, ak sú Ukrajinci takí fašisti, prečo ste umožnili študovať ukrajinským študentom na vysokých školách v roku 2015?[12]
  • Pridal sa aj Ľuboš Blaha, ktorý strašil zavlečením Slovenska do vojny. Okrem toho odoslal otvorený list ruskému veľvyslancovi, v ktorom sa mu ospravedlnil za spoločenskú „primitívnu rusofobiu, ktorá stále viac pripomína nacistickú ideológiu“. Podpísal sa: PhDr. Ľuboš Blaha, PhD. (Mimochodom, na Web of Science, ktorý mapuje aktivitu vedcov má Blaha jeden záznam bez žiadnej citácie – slovom NULA). S takýmto porfóliom by si v súčasnosti ani doktorand na vysokej škole nezarobil ani na slanú vodu.
  • Chceme mier. Ak chcú všetci mier, potom prečo zatýkajú mierových aktivistov v Rusku do väzenia?
  • Jedným zvláštym príkladom potláčania faktov, je napríklad nehlasovanie za Holodomor na Ukrajine ako za genocídu. Dodnes si pamätám výborného učiteľa dejepisu, ktorý nás veľmi dobre pripravoval na maturity a vysvetľoval nám medzivojnové obdobie. Otázkou je, prečo tento učiteľ dejepisu (SMER) nehlasoval za Holodomor ako za genocídu.
  • To, že to súčasná vládna koalícia nemyslí dobre so samotnou demokraciou, je konflikt záujmov, ministerky Šimkovičovej, s jej konšpiračným rádiom, postupná likvidácia Hoaxy a podvody – Polícia SR a iných bojovníkov proti hoaxom.[13],[14]

Zámerné šírenie a podporovanie dezinformácií sa neočakáva od odborníkov pôsobiacich v politike, ktorí sú alebo boli súčasťou akademickej pôdy či vedeckej obce. Alfou a omegou pre každého jej člena  je rešpektovanie zásad a metód, pravidiel a morálky nielen na univerzitách, ale o to viac vo verejnej službe. Musí rešpektovať fakty a informácie, ktoré sa dosiahli vedeckým výskumom a využiť ich pre rozvoj a blaho spoločnosti porozumieť súčasným problémom a nie využívať nevedomosť laickej verejnosti pre svoj osobný prospech. Do úvahy v žiadnom prípade nepripadá ich popieranie bez akéhokoľvek dôkazu. Základné pravidlá vedeckej práce sú takmer identické vo všetkých vedných odboroch. Najvyšším princípom je čestnosť voči sebe a ostatným.

Zdá sa, že krehký vzťah medzi poznatkami a demokraciou je viac než intímny

Dezinformácie poškodzujú spoločnosť pretože vyvolávajú nezhody a násilie tam, kde si bežne ľudia rozumeli. Takíto politici nepoužívajú dezinformácie len na popieranie pravdy, ale reality všeobecne. Predávajú ilúziu, ktorá neexistuje. Navyše je naivné očakávať od súčasnej vlády boj proti dezinformáciám. Aktívny v tomto smere je hlavne sám premiér, čo znamená, že mú vôbec na Slovensku nezáleží.

Ak by mu záležalo, vedel by, že moc poznania nám všetkým a hlavne politikom skôr núti novú zodpovednosť. Viac pozornosti voči krehkosti porozumenia si v aktuálnom svete plnom technológií a zamerať sa na existenčné problémy týkajúce sa samotného života ako ho poznáme. Chyby, ktoré sa zámerne opakujú sú príliš drahé a kradnú deťom budúcnosť.

—-

O autorovi: Fascinuje ma, ako nasmerovaná energia vody vo forme prúdu alebo kvapiek dokáže tvarovať hocijaký materiál. S týmto záujmom a snahou o zmysluplný prínos pre spoločnosť som sa zapojil do výskumu a vývoja technológie vodného prúdu a jej hybridných modifikácií. Ako výskumník sa zameriavam na prenos výsledkov základného výskumu do aplikácií povrchových úprav materiálov a do vývoja minimálne invazívnej atermickej chirurgickej techniky pre klinické aplikácie. Pracujem na Fakulte výrobných technológií TUKE so sídlom v Prešove a na Ústave Geoniky, AV ČR, v.v.i. Ostrava-Poruba.

Prečítajte si aj minulé články od Sergeja Hlocha:

—–

S úpravou textu pomohla Lenka Belicová zo Žijem vedu.
Ste vedci a vedkyne, ktorí sa tiež chcú podeliť o svoj náhľad na dianie vo vede? Napíšte nám na [email protected].

Viac informácií o Žijem vedu nájdete tu, na Facebooku na stránke Žijem vedu, na TwitteriLinkedIne alebo Instagrame.


Zdroje

[1] Anna Rosling Rönnlund Hans Rosling Ola Rosling, Moc faktov
[2] Steven Weinberg, Ako vysvetliť svet – Objav modernej vedy, Slovart, p. 432
[3] Steven Weinberg, Ako vysvetliť svet – Objav modernej vedy, Slovart, p. 432
[4] https://denikn.cz/1274282/dohra-dezinformacni-prednasky-na-cvut-v-institutu-konci-konspirator-stanek-i-foltyn-z-hradu/
[5] Benjamin Aubert-Teillaud, David C. Vaidis (2023) Conspiracy theories explained by a cheating detection mechanism. Social and Personality Psychology Compass. https://doi.org/10.1111/spc3.12876
[8] Laurent Cordonier, PhD. a Gérald Bronner, Paris Diderot University Florian Cafiero, Science Po Paris, prof. RNDr. Peter Sýkora, PhD. a kol., Centrum pre bioetiku Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave
[9] https://dennikn.sk/blog/3625432/moratorium-dezinformacie-nezastavilo-mohli-tak-ovplyvnovat-volicov/
[10] https://refresher.sk/80572-Najtoxickejsi-dezinformatori-su-politici-z-najsilnejsich-politickych-stran-hovori-expert-na-dezinformacie

[12]https://www.seznamzpravy.cz/clanek/zahranicni-komentar-fico-mluvi-jako-rusky-agent-a-dela-vse-aby-se-vratil-k-moci-225574

[13] https://www.aktuality.sk/clanok/fVr6oCY/bojovali-proti-hoaxom-smer-ich-chce-povyhadzovat/

[14] https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/slovensko-robert-fico-odbornici-na-boj-s-ruskymi-dezinformacemi-ruske-vlivy_2311221204_elev

Teraz najčítanejšie

Žijem vedu

Žijem Vedu je platforma, ktorá dáva priestor všetkým slovenským vedkyniam a vedcom prispieť k napredovaniu vedy na Slovensku.