Denník N

Manažment lesov v Európe nezmierňuje globálne otepľovanie klímy

Jozef Šibík a Ján Topercer
Predpoklad, že všetky lesy a všetky typy ich manažmentu prispievajú k zmierňovaniu dopadov otepľovania klímy, spochybnili v prestížnom časopise Science. Zistilo sa, že niektoré manažmentové postupy naopak významne zvyšujú teplotu našej planéty.

Dve nedávne štúdie publikované v prestížnom vedeckom časopise Science ukázali, ako rôzne typy lesov a ich manažmentu ovplyvňujú súčasne ukladanie uhlíka aj regionálne zmeny teplôt. Konkrétne v Európe lesníctvo za ostatných 260 rokov napriek prírastku 10 % zalesnenej pôdy neprispelo k zmierneniu otepľovania klímy, ale skôr naopak. Jeden kľúčový činiteľ sú jeho ťažbovo-obnovné postupy, uvoľňujúce viac uhlíka viazaného v opadanke, mŕtvom dreve a pôde. Ešte väčšiu váhu majú premeny listnatých lesov na ihličnaté, ktoré o. i. znižujú podiel odrazeného žiarenia Slnka a oblohy (albedo) a výpar vody z pôdy a z rastlín (evapotranspiráciu), keďže naše biznisovo najobľúbenejšie dreviny – najmä smrek – odrážajú menej svetla a vyparujú menej ochladzujúcej vody. Tieto rýchlo rastúce ihličnany za uplynulých 260 rokov nahradili listnaté stromy na približne 633 tisíc štvorcových kilometroch povrchu Európy, čo sa už odráža aj na klíme v kontinentálnej až globálnej mierke.

Štúdie majú čo povedať aj slovenským lesohospodárom: na miernenie zmien klímy nestačí zväčšovať evidenčnú výmeru lesnej pôdy, ba dokonca ani nadzemnú biomasu (zásobu) drevín, ak zároveň ťažbovo-obnovnými postupmi typu nášho tzv. podrastového hospodárskeho spôsobu (zle „prezlečené“ holoruby) a veľkoplošných tzv. sanitárnych rubov nielenže odstránime z lesa obrovské množstvá biomasy (za 260 rokov v Európe robí tento uhlíkový dlh 3,1 miliárd ton!), ale náhlym odclonením pôdy na (holo)ruboch necháme zrýchlene unikať ďalšie veľké množstvá uhlíka z opadanky, mŕtveho dreva a pôdneho humusu.

Dôležitý záver z oboch výskumov je, že všetky lesy si nie sú rovné čo do ich vplyvu na klímu. Pestovanie komerčne zaujímavejších drevín a súvisiace zmeny pôvodnej druhovej skladby lesných ekosystémov viedli k uvoľňovaniu veľkého množstva uhlíka do atmosféry a k zvýšeniu teploty povrchu kontinentu o 0,12 °C zvýšením pohlcovania a zadržiavania tepla.

Autori jednej zo štúdií, Naudts a kol., vyvinuli model histórie manažovania lesov v Európe, ktorý vztiahli k modelu zemského povrchu a atmosféry. Uvoľnený uhlík, pôvodne uložený v opadanke, mŕtvom dreve a pôde v manažovaných lesoch, bol jedným z kľúčových faktorov otepľovania klímy. Druhým významným zistením bola už spomínaná zmena v druhovom zložení lesov na úkor listnáčov, vedúca k ďalšiemu zvýšeniu teplôt atmosféry.

Odclonením pôdy na (holo)ruboch nechávame zrýchlene unikať veľké množstvá uhlíka z opadanky, mŕtveho dreva a pôdneho humusu do atmosféry. Tieto sa následne podieľajú na otepľovaní klímy. Ústie Tichej a Kôprovej doliny. Foto J. Šibík. August 2015
Odclonením pôdy na (holo)ruboch nechávame zrýchlene unikať veľké množstvá uhlíka z opadanky, mŕtveho dreva a pôdneho humusu do atmosféry. Tieto sa následne podieľajú na otepľovaní klímy. Vysoké Tatry. Ústie Tichej a Kôprovej doliny. August 2014. Foto J. Šibík.

“Článok vyznieva ako varovanie pred možnými obmedzeniami úžitkov z rozširovania zalesnenej plochy, ale nie je prekvapením”, hovorí Richard Houghton, ekológ na Woods Hole Research Center v meste Falmouth v Massachusetts v USA. “Lesné hospodárenie zahŕňa veľa možností”, hovorí ďalej. “Ak ide o ukladanie uhlíka, potom je zalesňovanie pravdepodobne dobré, ale straty uhlíka ťažbou dreva sú zlé”.

Vyťažená drevná hmota po pamatnej veternej smršti v roku 2004. Pod Kriváňom, Vysoké Tatry, August 2015
Vyťažené popadané stromy po pamätnej veternej smršti v roku 2004. Vysoké Tatry, Pod Kriváňom, August 2015. Foto J. Šibík.

Zmeny v rozlohe lesov menia klímu aj ovplyvňovaním tokov energií a vody medzi krajinou a atmosférou. O dôležitosti týchto biofyzikálnych vplyvov stále diskutujú vedci, ale ignorujú ich vyjednávači dohôd o zmierňovaní klimatických zmien. Pritom je známe, že strata lesov zvyšuje dennú premenlivosť teplôt aj priemerné a maximálne teploty vzduchu. Najsilnejšie sa prejavuje v suchých oblastiach, nasledujú mierne, tropické a severské oblasti. V dekáde 2003 – 2012 zmeny v lesnej pokrývke vyvolali biofyzikálne oteplenie zemského povrchu zodpovedajúce približne 18 % z celkovej biogeochemickej hodnoty emisií CO2 plynúcich zo zmien vo využívaní krajiny.

Európskym politikom výskumníci odkazujú, že súčasťou stratégií na zmierňovanie klimatických zmien by sa mali stať aj zmeny v doterajšom manažmente lesov vrátane druhového zloženia obnovovaných porastov. Aspoň do tej miery, aby lesohospodárske postupy nezhoršovali negatívne vplyvy globálnych zmien a nezostávali tak vinou manažérskych stereotypov a jednostranného presadzovania záujmov drevoprodukčnej lobby len jedným z ďalších vyvádzačov voľného uhlíka do atmosféry.

Dostupné z: DOI: 10.1126/science.aad7270, DOI:10.1038/nature.2016.19294, DOI: 10.1126/science.aac8083

http://science.sciencemag.org/content/351/6273/597?utm_campaign=email-sci-toc&et_rid=35352420&et_cid=256481

http://www.nature.com/news/forests-not-equal-when-it-comes-to-climate-1.19294

Alkama, R. & Cescatti, A. 2016. Biophysical climate impacts of recent changes in global forest cover. Science 351/6273: 600-604.

Naudts, K., Chen, Y., McGrath, M. J., Ryder, J., Valade, A., Otto, J. & Luyssaert, S. 2016. Europe’s forest management did not mitigate climate warming. Science 351/6273: 597-600.

Teraz najčítanejšie

Jozef Sibik

"Rieke je jedno, kto do nej vstúpi a ako hlboko sa ponorí." (Jan F. Ullrich)