Denník N

SMER po 8 rokoch vlády: očierňovanie oponentov nahradilo volebný program

Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay
Ilustračné foto. Zdroj – Pixabay

Stratégia „nasľubovať a zaútočiť“ už raz Ficovi nevyšla, môže sa to zopakovať.

Na Slovensku sa dajú voľby vyhrať pomocou jednoduchého receptu. Stačí, ak politická strana veľa nasľubuje a nájde si svojho nepriateľa, prípadne strašiaka, na ktorého opakovane útočí. Ak k tomu pridáme ešte štipku nefalšovaného vodcovstva na čele strany, voľby sú prakticky vopred rozhodnuté.

Na stratégiu „nasľubovať a zaútočiť“ dlhodobo vsádza strana SMER. Ľudí už lákala na rôzne sľuby: nižšiu daň na benzín, zrušenie Dzurindových reforiem, odškodnenie klientov nebankoviek, trináste dôchodky, diaľnicu do Košíc, istoty, či najnovšie 100-tisíc pracovných miest.

K sľubom neváhali v SMERe vždy pridať zopár vedier špiny. Z Radičovej spravili zlepencovú klamárku, z Kisku scientológa a úžerníka. Momentálne Ficovi chýba silný politický súper, preto od leta intenzívne strašia ľudí utečencami. Keď to ale prestalo fungovať, neváhali sa vrátiť k osobným invektívam. Vybrali si Matoviča a korunovali ho za najväčšieho daňového podvodníka v štáte.

Bez ohľadu na to, či to je pravda alebo nie, práve takýmto agresívnym očierňovaním oponentov strana SMER získava nejeden hlas. Už od Dzurindových čias im táto stratégia vždy vychádzala, prvá prehra prišla až v prezidentských voľbách 2014. V strane sa však nepoučili a v rovnakej stratégii pokračujú dodnes.

O čo vlastne Ficovi ide?

Dôvodov, prečo Fico zaútočil práve na Matoviča a nie na Procházku či Danka, ktorí ho ohrozujú ďaleko viac, môže byť niekoľko.

Najlogickejšie vysvetlenie je, že v SMERe spanikárili, pretože im preferencie klesli nebezpečne blízko k 30 %. A keďže strašenie utečencami prestalo naplno fungovať, museli nájsť iný spôsob, ako zaujať verejnosť a zahrať do úzadia štrajk učiteľov, výpovede sestier a kauzu kliniky Kostka. V strane sa preto rozhodli vstúpiť do priameho súboja s Matovičom, ktorého preferencie navyše tiež padajú, a to ku kritickej hranici 5 %. SMER možno predpokladá, že OĽaNO-NOVA po útoku príde o rozhodujúcu časť voličov a nedostane sa do parlamentu.

Druhým vysvetlením môže byť, paradoxne, snaha zaistiť účasť OĽaNO-NOVA v parlamente. Znie to zvláštne, no tiež to má logické vysvetlenie. Ani v SMERe totiž nezabudli na prezidentské voľby a vlnu solidarity, ktorá sa vo volebných miestnostiach zdvihla na obranu Kisku pred Ficovými podpásovými útokmi. Rovnaký efekt možno teraz čakajú aj pri Matovičovi. Jeho účasť v parlamente by totiž mohla zabrániť vzniku stabilnej pravicovej koalície pod vedením Procházku alebo Bugára.

Za útokom na Matoviča však môže byť aj obyčajný motív pomsty. Ešte v lete 2015 totiž Matovič obvinil Fica a jeho manželku, že majú na tajných účtoch v Belize uložených 675 miliónov dolárov, čo nikdy nedokázal. Útok na rodinu sa neodpúšťa a v strane asi len čakali na vhodný moment pre úder späť. Toto vysvetlenie je tiež logické, pretože SMERu môže byť (ne)účasť Matoviča v parlamente ukradnutá. Pravicová vláda bez Matovičových 5 % vznikne len ťažko, a to bez ohľadu na fakt, či bude OĽaNO-NOVA vnútri alebo mimo parlamentu.

Keď vedrá špiny nahrádzajú volebný program

Obe strany konfliktu, SMER a OĽaNO-NOVA, pritom pozabudli na svoj volebný program. Fico aj duo Matovič-Lipšic totiž najskôr ponúkli voličom len jednu A4-ku sľubov. Bez toho, aby svoje sľuby podložili uceleným plánom, ktorý by ukázal, ako ich chcú vlastne naplniť.

Pri OĽaNO-NOVA, ktoré nemá ambíciu vládnuť, len ďalej vykrikovať z opozície, je to vlastne jedno. Napokon si ale 2 týždne pred voľbami predsa spomenuli a volebný program pripravili, čím nechali v klube bezprogramových strán už len SMER.

A práve pri ňom je absencia programu zarážajúca, pretože ide o terajšiu vládnu stranu, ktorá má aj najvyššie šance vládnuť po 5. marci. Cez víkend sa v strane pokúsili tento prešľap napraviť a narýchlo zvolali programovú konferenciu. A výsledok? Na konferencii opäť strašili utečencami, avšak žiadny program z nej nevzišiel. Na webstránke SMERu je stále len tých povestných 5 priorít, ktoré sa zmestili na jeden papier formátu A4.

Každá zodpovedná strana by mala mať volebný program. Hoci ho ľudia väčšinou nečítajú, je prejavom rešpektu voči nim. Jeho absencia v SMERe dokumentuje nedostatok úcty voči voličom a celkový postoj strany k voľbám – aj tak ich vyhráme, vy nás zvolíte a my pokračujeme vo vládnutí.

Lenže ich voliči, ktorých je okolo 1 milióna, nie sú hlúpi. S pomocou médií postupne prekukli motívy strašenia utečencami a snáď porozmýšľajú aj nad motívmi očierňovania politických oponentov. Štrajky, kauzy a arogancia moci – to všetko môže tiež prispieť k tomu, aby títo ľudia napokon odovzdali svoj hlas niekomu inému. Alebo ostali doma, ako sa to stalo v druhom kole prezidentských volieb či eurovoľbách.

Stratégia „nasľubovať a zaútočiť“ tak možno po 2 rokoch opäť raz nevyjde. A naša poučená politická scéna sa možno posunie o ďalší krok bližšie k slušnosti a kultivovanosti.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie