Ekonomika vo volebných programoch

Otázka ekonomiky je veľmi komplexnou a odborne zložitou témou. Rozhodli sme sa teda túto analýzu rozdeliť do troch oblastí. Odporúčame však čitateľovi preštudovať si programy detailnejšie, popr. si pozrieť ďalšie analýzy (napríklad od INESS-u ⁽¹⁾ ).

Stručný rozbor

Strany SMER-SD a OĽaNO – NOVA nezverejnili do dnešného dňa volebné programy na obdobie 2016-2020, zverejnili iba pár programových priorít, ktoré sú málo konkrétne na to, aby sme ich mohli hodnotiť. Ostatné strany sa ekonomickým otázkam venujú omnoho viac a pre niektoré z nich predstavujú jadro celého volebného programu (napr. SaS).

Oblasť daní a odvodov

SaS plánuje znížiť niekoľko daní (z príjmov, daň vyberaná zrážkou) a zaviesť rovnú daň z príjmov na úrovni 19%. Veľkú časť svojho odvodového programu zakladá na tzv. odvodovom bonuse ⁽²⁾. Medzi kroky na jeho zavedenie patrí napr. zavedenie superhrubej mzdy a zjednotenie daní a odvodov na sociálne poistenie. Dôležitým krokom je pre SaS aj zníženie administratívnej záťaže. V dôchodkovom systéme navrhuje zaviesť povinnú účasť v II. pilieri od 35 rokov až do našetrenia potrebnej sumy na vyplácanie doživotného dôchodku, najmenej vo výške životného minima.

KDH chce zvýšiť nezdaniteľnej časti základu dane o 560€ ročne a dôchodcom umožniť zarobiť si mesačné do 200€, ktoré by štát nezdaňoval. Myšlienku rovnej dane na úrovni 18% považuje KDH za najspravodlivejší systém, táto sadzba by sa týkala aj korporátnej dane.

SMK chce zaviesť tzv. špeciálne rezortné dane pre vysoko ziskové obchodné činnosti a zaviesť formu progresívnej trojsadzbovej dane z príjmu právnických aj fyzických osôb. Tiež chce znížiť dane na lieky, potraviny a oblečenie pre batoľatá a na druhej strane zvýšiť dane na luxusné výrobky. SMK sa tiež nepáčia vysoké odvody za zamestnancov malých a stredných podnikateľov, ktoré navrhuje znížiť na 30% do konca volebného obdobia.

SNS plánuje znížiť dane pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú znevýhodnené skupiny občanov a tiež znížiť daň z príjmov fyzických a právnických osôb na úroveň 19%. Jadro ekonomického programu SNS je zaviesť osobitné dane pre obchodné reťazce (minimálne 6% z obratu), monopoly a banky. Nemenej dôležitý je pre túto stranu aj centrálny výber daní, odvodov a ciel. V oblasti odvodov chce zrušiť ich minimálnu úroveň.

MOST-HíD plánuje návrat k rovnej dani z príjmov na úrovni 19% a tiež chce zjednodušiť daňovú administratívu jednotným výberom daní a odvodov. Zameriava sa tiež na nízkopríjmové skupiny, ktorým chce zaviesť odvodovú odpočítateľnú položku, čo by údajne zlepšilo situáciu približne 40% všetkých zamestnaných. Témou pre MOST-HíD je tiež daňový bonus na deti, ktorý sa bude zvyšovať podľa ich počtu. Chce tiež navýšiť význam II. piliera a priznáva, že podporuje automatické zmeny veku odchodu do dôchodku v závislosti od očakávanej dĺžky života.

SIEŤ chce do roku 2020 zjednodušiť daňový systém a zjednotiť výber daní, jedným z prostriedkov má byť aj zavedenie dobrovoľného systému Jednej platby pre živnostníkov s obratom do 20 000€, ktorý nahradí všetky odvodové a daňové povinnosti. Podobne ako napr. KDH chce zvýšiť daňový bonus o 120€ na dieťa a nezdaniteľný základ na každého dospelého o 680€. Tiež plánuje znížiť odvodové zaťaženie o 500 € na každého zamestnanca a živnostníka.

Výrazné programové prieniky väčšiny strán vidíme v otázke daňových licencií, ktoré chcú zrušiť SaS, MOST-HíD, SIEŤ, KDH aj a SNS. Veľká zhoda prvých štyroch menovaných strán panuje aj v návrhu zrušenia platby DPH z faktúr, ktoré ešte odoberateľ ešte neuhradil. Téma rovnej dane je prioritou pre SaS, MOST-HíD a KDH. Môžeme teda povedať, že tieto tri strany majú veľký potenciál zhodnúť sa v tejto dôležitej ekonomickej otázke v prípade vytvorenia koalície.

Podnikateľské prostredie

SaS navrhuje zjednodušiť pravidlá nároku na dovolenku a stravovanie zamestnancov a zjednotiť pravidlá práce na dohodu. Tiež chce znížiť maximálnu náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z 36 na 6 mesiacov. Podnikateľské prostredie chce zlepšiť napríklad zrušením duplicitných a nezmyselných povinností zamestnávateľov (napr. povinnosť archivovať výplatné pásky) a zrušením minimálnych mzdových nárokov. Pre malé a stredné podniky plánuje zrušiť aj povinnosť mať Program vlastnej činnosti a Organizačný poriadok. Vznik nových podnikov má naštartovať možnosť založiť s.r.o so základným imaním 1€ a zrušenie povinného členstva v rôznych komorách. Investičné stimuly považuje za deformáciu podnikateľského prostredia, a teda ich chce zrušiť.

KDH chce, aby štát viac podporoval živnostníkov a malých podnikateľov, napríklad ochranou pred neplatičmi faktúr, zabezpečením rovného prístupu k štátnym zákazkám a zmenšením byrokracie. Pre KDH je tiež dôležitá zvýšená podpora rodinného podnikania.

SMK plánuje znižovať odvodové zaťaženie a uzákoniť lehotu 30 dní na zaplatenie faktúry subdodávateľom.

SNS navrhuje zriadiť podnikateľské inkubátory pre začínajúcich podnikateľov, kde ich bude štát podporovať finančne a materiálno-technicky. Tiež chce zrušiť živnostníkom a malým a stredným podnikateľom mnoho administratívnych povinnosti (ako napr. preškoľovanie vodičov, povinnosť viesť program činnosti).

MOST-HíD chce znížiť administratívne, regulačné a daňovo-odvodové zaťaženie práce a podnikania. Všetky nové regulácie chce po istom časovom úseku dôkladne preskúmať a na základe toho rozhodnúť, či majú opodstatnenie (tzv. plán big data). Je tiež proti minimálnym mzdovým nárokom a povinnej pracovnej zdravotnej služby. Slovensko podľa tejto strany potrebuje novú stratégiu poskytovania investičnej pomoci, ktoré podľa nej v súčasnosti môžu viesť k deformácií podnikateľského prostredia.

SIEŤ chce zjednodušiť administratívu a tým ušetriť peniaze na administratívnych nákladoch pre firmy. Taktiež chce tvrdšie postupovať proti chronickým neplatičom faktúr, jej nevyplatenie bude mať rovnaký tretnoprávny postih ako napríklad nevyplatenie mzdy zamestnancovi. V tzv. hladových dolinách chce pomôcť zavedením Regionálnych ekonomických zón (REZ), bližšie toto opatrenie však nekonkretizuje. Plánuje tiež zaviesť pravidlo, že štát bude musieť vracať podnikateľovi odpočty DPH aj s úrokmi, ak to v pôvodne stanovenej lehote nestihne.

Takmer všetky strany (s výnimkou SMK) ako veľký problém vnímajú byrokraciu a zbytočné administratívne zaťaženie. Dokonca aj v mnohých jednotlivých opatreniach sa ich programy zhodujú. Ďalším výrazným problémom, ktoré strany spoločne identifikujú, sú platenia faktúr subdodávateľom, ich riešenia sa však rôznia.

Oblasť rozpočtovej politiky

SaS plánuje do konca volebného obdobia dosiahnuť vyrovnaný rozpočet a znížiť verejný dlh pod 50% HDP. To chce dosiahnuť zefektívnením štátnej správy, potlačením korupcie a klientelizmu a privatizáciou (SHMÚ, TIPOS, SAD a i.)

KDH chce už v roku 2017 vyrovnaný rozpočet a postupné znižovanie verejného dlhu, ktoré chce docieliť zlepšením výberom daní, zmenšovaním štátnej správy a zvyšovaním transparentnosti.

SNS chce docieliť dlhodobo udržateľné verejné financie, prebytkový štátny rozpočet a následné znižovanie štátneho dlhu. Konkrétne prostriedky vedúce k týmto cieľom však neuvádza.

MOST-HíD plánuje zaviesť vyrovnaný štátny rozpočet prostredníctvom zefektívnenia fungovania úradov a štátnych organizácií. Taktiež plánuje zaviesť privatizáciu s výnimkou sektorov dopravy a energetiky.

SIEŤ neponúka žiadne konkrétne čísla, či prísľuby vyrovnaného rozpočtu, na druhej strane navrhuje audit najväčších výdavkových „dier“ v rezortoch.

Zhrnutie

Vo väčšine otázok ekonomiky vidíme veľké programové prieniky medzi stranami SaS, KDH, MOST-HíD a SIEŤ. Väčšinu problémov identifikujú veľmi podobne, na druhej strane samotné riešenia sú rozdielne, čo však neznamená, že by nemohli byť realizované súčasne. Kvalita programov štyroch menovaných strán je v oblasti daní a odvodov na veľmi vysokej úrovni, otázna je konkrétna realizácia programov, ktorá sa nie vždy musí podariť ako sme videli v prípade odvodového bonusu medzi rokmi 2010-2012. SMK a SNS idú skôr cestou progresívneho zdaňovania najbohatších, teda obchodných reťazcov a bánk.

Podobný postup strán môžeme vidieť aj v otázke podnikateľského prostredia, väčšina strán vidí problém v priveľkej administratíve a byrokracii pre podnikateľov (s výnimkou SMK) a ďalej v otázke neplatenia faktúr subdodávateľom, na ktoré ponúkajú rôzne riešenia.

Poslednou oblasťou je rozpočtová politika, ktorej politické strany venujú výrazne menší priestor než predchádzajúcim témam. Všetky navrhujú vyrovnaný rozpočet (SNS dokonca prebytkový), avšak tu vidíme problém nedostatočnej analýzy možných riešení, ako k tomuto cieľu dôjsť. Veríme, že politické strany do konca volieb konkrétne riešenia v tejto oblasti ešte prinesú.

(1) http://www.top20.sk/
(2) http://www.sulik.sk/wp-content/uploads/2013/02/odvodovy-bonus-richard-sulik.pdf

Sledujte nás na ďalej na  https://www.facebook.com/codovolis/

Za iniciatívu “Čo doVOLÍŠ?” Ján Hradický