A máme tu ďalšie pokračovanie vo vzrušujúcej virtuálnej ceste fascinujúcim rozprávkovým svetom, ktorý len vzdialene pripomína štátnu správu. Po tom čo sme si v prvom dieli ukázali kto koho vlastne ovláda a ako to vlastne funguje, sme v druhom dieli rozpracovali základný kódex správania sa a rozdelili sme si úlohy  a okruhy zodpovednosti pre jednotlivé postavy. Tretí diel bol úvodom do komunikácie medzi jednotlivými predstaviteľmi – ako sa vykrúcať, byť lojálny ale zároveň aj informovať o niečom, o čom by sa v podstate nemalo informovať lebo by to mohlo spôsobiť problém, ale keby sa o tom neinformovalo, zase by sa zákon porušil… atď. Štvrtý diel bol o meraní úspechu úradníka, ministra či dokonca ministerstva. O tom, aké sú ich skutočné ciele a motivácie. Piaty diel bol  výkladový a prekladový slovník úradníkov. To preto, aby bežný človek vedel, že keď niečo rozprávajú, čo tým naozaj myslia. Zároveň sme si ukázali pravidlá pri komunikácii s médiami a inými “nepriateľmi”. Dnes teda o tom, ako je možné blokovať „nevhodné nápady“.  Takže ako na to?

Staré triky – zdiskreditovať použité fakty v návrhu, alebo sfalšovať čísla.

Inovatívna metóda – tvorivá nečinnosť, ktorá vychádza z toho, že ministrovi sa vždy vysvetlí, prečo nie je možné niečo urobiť. A štátna správa v skutočnosti naozaj nič neurobí, pokiaľ jej minister nešlape na päty. A keďže ten má bohatý program, väčšinou to ani nestíha. Samozrejme, dôvody, prečo sa niečo nedá urobiť, je potrebné správne komunikovať.

• Vládna administratíva sa ešte len rozbieha a musí zvládnuť kopu iných vecí.
• Skutočne oceňujeme vašu snahu a niečo by sa s tým malo urobiť. Je ale toto tá správna cesta?
• Teraz nie je vhodná chvíľa a to z mnohých dôvodov
• Záležitosť narazila na problémy – technické, politické alebo právne. Ideálne sú legislatívne problémy. Je možné ich formulovať úplne nepochopiteľne a môžu trvať ľubovoľne dlho.
• Už sa rozbieha volebná kampaň a voľby sa natoľko priblížili, že to možno nestíhame

Ideálne je dávať podania o tom, prečo nie je možné niečo urobiť, niekde na spodok kopy papierov na vybavenie, aby si to minister nevšimol. Následne mu stačí o pol roka povedať, že bol predsa informovaný. Mal tam predsa napísané, že predmet podania je v štádiu skúmania, program nedospel do finálnej fázy a keďže neexistujú opačné inštrukcie, vyčkáva sa na ďalší vývoj.

V prípade problémov je možností niekoľko, hneď prvá sú tri stupne mlčania štátnej správy.

• Diskrétne mlčanie – keď úradník nechce povedať nijaké fakty
• Zatvrdené mlčanie – keď úradník nechce vyvíjať nijakú činnosť
• Hrdinské mlčanie – keď ich nachytáte a dôjdu im argumenty.

Vo všeobecnosti je však možné dosiahnuť priaznivý zmier. Aby sa autor nerozumného návrhu upokojil, aplikujeme mierne postrašenie a následne nejaké bezzubé riešenie, pri ktorom to na prvý pohľad nebude vyzerať tak, že cúvol a zľakol sa (dôležité je, aby nestratil tvár):

• Mohlo by byť nerozumné unáhlene sa vrhnúť do možno neadekvátne premyslených vecí, ktoré by mohli mať nepredvídateľné konzekvencie (čím viac sa nápad zdržuje, tým horšie sa bude realizovať)
• Oveľa rozumnejšie bude vymenovať pracovnú komisiu, ktorá plán zhodnotí v širších súvislostiach, aby potom prijala všeobecne prijateľné závery, ktoré budú mať dlhodobejšiu platnosť
• Urobí sa všetko preto, aby reforma prešla … atď.
• Ak chce niekto napríklad vyzradiť tlači nejaký prípad korupcie (napr. dosadzovanie lojálnych ľudí do rôznych zbytočných vládnych organizácií) je vhodné mu ponúknuť funkciu v práve vzniknutom orgáne, ktorý bude mať na starosti dohľad nad vládnymi organizáciami a komunikovať mu, že je to prestížna funkcia do ktorej sú potrební len skúsení ľudia, ktorí problematike rozumejú. Zároveň mu povedať (hlavne ak má puritánske názory na etiku práce), že je to ťažká práca, zahŕňajúca veľa cestovania – rôzne konferencie na túto tému– na Tahiti, v Karibiku, Japonsku…

Okrem toho je vždy možné naznačiť autorovi nápadu, že v prípade jeho realizácie by ho to mohlo zasiahnuť tak, že by sa mu to nemuselo páčiť. Nemusí to byť pravda, ale stačí ak tomu autor nápadu uverí. Ak neuverí, vždy sa dá postarať o to, aby ho to skutočne nepríjemne zasiahlo a aby pochopil, že ten nápad v skutočnosti nie je v jeho záujme.

Účinný postup je návrh všeobecne privítať a vyzdvihnúť jeho prednosti. Následne však ukázať, prečo ho nie je možné realizovať a to ani pri najlepšej vôli. Ilustrované na nápade kvót pre ženy (cieľom bolo zamestnať viac žien) zamestnané v štátnej správe na najvyšších riadiacich pozíciách:

• Na ministerstve zahraničných vecí k tomu dôjsť nemôže, pretože nemožno ženu posielať do moslimských krajín a krajín tretieho sveta, kde ženy nemajú rovnaké práva ako muži
• Na ministerstve vnútra k tomu dôjsť nemôže, pretože ženy nie sú vhodné na to, aby zachádzali s väzňami a riadili políciu
• Na ministerstve obrany k tomu dôjsť nemôže, pretože ženy sotva zvládnu toľko generálov a admirálov. Ženu nemožno dať do čela tajnej služby….

Všetci sú teda v princípe za, ale na niektorých ministerstvách naráža realizácia plánu na špecifické problémy. Okrem toho, štátna správa je vždy pripravená povýšiť najlepšieho človeka bez ohľadu na pohlavie. Ten človek však musí byť všestranne rozvinutý. Keďže je však rodinný život absolútne zásadný a majú ho na starosti hlavne ženy, ťažko nájsť takú, že by stíhala takúto náročnú prácu a ešte aj rodinu. A tie, ktoré rodinu nemajú, ťažko možno považovať za všestranne rozvinutú. Je to taká Hlava XXII. Takže neoficiálne je štátna správa proti priveľkému povyšovaniu žien do najvyšších funkcií, ale oficiálne je za a odporúča zaviesť tento princíp rovnosti. Reálne sa však nezmení nič.

Ak chce niekto napriek tomu vyrukovať s nejakým „originálnym nápadom“ vo verejnom prejave, je potrebné ho okolnosťami donútiť, aby prejav predniesol čo najskôr, pokiaľ ešte nemá oficiálnu podporu ostatných členov vlády (napríklad). Členovia vlády samozrejme nápad môžu politicky podporovať, ale len neoficiálne. Oficiálne stanovisko si nedovolia povedať skôr, ako nedostanú rady zo svojich ministerstiev.

Úlohou štátnej správy je dohliadnuť, aby premiér netápal. Potrebuje jednoduché riešenia a jasné rady. Nemajú radi konflikty a pochybnosti. Sú to prosté bytosti. Je potrebné mu vysvetliť, že niektoré jeho priania nie sú v jeho záujme. To vlastne väčšina z nich. Oficiálne sa ale úradníci tvária, že len pokorne sľúbia politickým pánom. V skutočnosti sú ale arogantní a panovační.

Práve z dôvodu poskytnutia dostatočných možností na blokovanie nevhodných nápadov existuje toľko štádií, ktoré musí každý nápad prekonať, aby sa dostal do praxe

• Neformálna diskusia
• Formálny návrh
• Predbežná diskusia
• Materiál k diskusii
• Podrobná štúdia
• Revidovaný návrh
• Vládna politika
• Vládna stratégia
• Obežník s plánom implementácie
• Obežník s revidovaným plánom implementácie
• Vládna autorizácia (každý kompetentný úradník by mal zabezpečiť, že ak je nápad nevhodný, dokáže ho zastaviť pred vstupom do tejto poslednej etapy pred termínom všeobecných volieb)

Pri blokovaní nápadu ho samozrejme neodsudzujeme – sme úplne pre, len kladieme tie správne otázky (argumenty proti, prípadne zdôrazňujeme riziká).

Nabudúce sa presunieme do ďalšej úrovne a budeme blokovať nevhodných ľudí, ktorých by niekto chcel presadiť do rôznych funkcií.