Evolúcia vzdelávania – výstup z diskusie ILMU
O tom, čo sme doteraz zistili o stave školstva na základe diskusií v našej mikroiniciatíve, založenej ľuďmi, ktorým záleží na ľudskosti a na prosperite jednotlivcov.
11. 1. 2016 sa všetko začalo. Bol vyhlásený štrajk. Všetko sa zmenilo. Akoby sa veci pohli vpred a ľady sa pomaly začínali roztápať aj napriek skeptikom a ľuďom, ktorí tvrdia, že je za tým politická objednávka, MY to tak necítime.
Dnes sa v Liptovskom Mikuláši v Diere do sveta stretlo pár nadšencov, učiteľov (Iniciatíva liptovskomikulášskych učiteľov), ktorým záleží na budúcnosti školstva. Okrem iného nás svojou prítomnosťou poctili aj študenti z Gymnázia M. M. Hodžu. Jedna zo študentiek povedala, že pred štrajkom bol pre ňu učiteľ LEN učiteľom. Veľmi sa jej však dotklo, keď sa počas štrajku jedna z jej profesoriek na hodine rozplakala. Vtedy pochopila, že je to predsa človek a začala sa na profesiu učiteľa pozerať z iného uhla pohľadu -ĽUDSKOSTI.
Našu diskusiu sme začali s myšlienkou zo Summerhillu, čo je prvá demokratická škola, ktorej idea je sloboda a demokracia prenesená do vzdelávania.
„Teší ma, keď vidím, ako z nešťastných detí plných nenávisti a strachu vyrastajú šťastné deti s hlavou hrdo vzpriamenou. Nezáleží mi na tom či z nich budú profesori alebo inštalatéri, pretože si myslím, že nech budú robiť čokoľvek, získali u nás do života určitú mieru rovnováhy a elánu:“ A. S. Neill (zakladateľ školy Summerhill).
Zmena, po ktorej všetci voláme musí ísť zdola, od nás, mikroiniciatív. Pomenovali sme si jasne východiskový stav, z ktorého je nutné vychádzať a to:
- Je nutná zmena myslenia celej spoločnosti. Nechceme, aby v našich triedach sedeli okresané hranoly, ale živé bytosti s prejavmi kreativity, slobody a vlastného názoru.
- Hodnotiť či nehodnotiť? Testovať či netestovať? Padla myšlienka k návratu klasického slovného hodnotenia (hodnotenia dobrým slovom), ktorého účelom nie je kritika, ak aj, tak kritika konštruktívna, ale najmä motivácia, vyzdvihnutie toho dobrého, čo sa skrýva v každom žiakovi.
- Podstatné zmeny by sa mali udiať aj počas štúdia pedagogiky. S tým súvisiace financovanie školstva a kvalita študentov, ktorí chcú učiteľské povolanie vykonávať z presvedčenia.
- Učebný štandard – výkon minimalizovať, okresať. Jasne vymedziť základ, pomenovať kompetencie, výstupy, ktoré žiaci majú dosiahnuť na výstupe z jednotlivých stupňov vzdelávania. Ostatné informácie a veci, ktoré budú potrebovať pre život ich musíme naučiť vyhľadávať a hlavne prepájať s praxou a realitou.
- Väčšia možnosť voľby toho, čo sa žiaci chcú učiť na stredných školách. Profilácia študentov.
- Tolerancia škôl navzájom. Každá škola by mala byť svojská a mala by mať jasne stanovené pravidlá, s ktorými sa rodičia oboznámia pri nástupe dieťaťa do školy a budú ich akceptovať. Chýba tu profilácia škôl. Školu robia ľudia – myslenie.
- Musíme sa učiť navzájom, z našich skúseností, prijať zodpovednosť za orientáciu na budúcnosť v našich činnostiach.
- Jasne pochopiť, kvôli čomu vzdelávame, prečo to robíme a komu vzdelávacie systémy slúžia.
- Nevytrácanie ĽUDSKOSTI – ku všetkým deťom sa správať s úctou. Rešpektovať ich právo vyjadrovať sa k rozhodnutiam týkajúcim sa ich učenia sa. Vytvárať im priestor na uvažovanie.
- Neceniť si to, čo môžeme zmerať, ale merať to, čo si ceníme.
- Porušujme pravidlá, ale nie bez toho, aby sme najskôr jasne rozumeli tomu, prečo.
- Vybudovať kultúru dôvery v našich školách. Bez strachu, úzkosti a nedôvery.
Zhrnutie, kľúčové slová či asociácie, ktoré zazneli od účastníkov diskusie na záver:
ĽUDSKOSŤ, HODNOTY, NÁDEJ, ZAČIATOK, VÝCHOVA, DEMOKRACIA, DIEŤA, ZODPOVEDNOSŤ, HRDOSŤ, AUTONÓMIA ŠKôL (bez diktatúry zhora), SLOBODA, ČLOVEK.
„Úlohou dieťaťa je žiť svoj vlastný život – a nie život, ktorý si jeho úzkostliví rodičia myslia, že by mal žiť, ani život podľa účelu pedagóga, ktorý si myslí, že vie, čo je pre dieťa najlepšie.“ – A. S. Neill.