Denník N

Putinov mozog – Alexander Dugin

Zdroj: BBC
Zdroj: BBC

O hlavnom ruskom ideológovi sa u nás hovorí málo. Ak chceme lepšie pochopiť, na akých tézach je založené súčasne ruské myslenie a geopolitická rozpínavosť, je nevyhnutné ísť hlbšie než uspokojiť sa s onálepkovaním Dugina za fašistu, aj napriek tomu, že ďaleko od neho nemá.

Dugin v súčasnosti pracuje ako profesor na prestížnej Lomonosovej univerzite v Moskve a mnohí ho považujú za Putinov mozog, keďže sa jeho tézy a návrhy jasne potvrdili predovšetkým v čase ukrajinskej krízy a anexie Krymu.  Je zástancom tzv. euroázijského hnutia, ktoré nezaraďuje Rusko ani do Európy, ani do Ázie, ale považuje ho za samostatný celok, pre ktorý je nevyhnutné k prežitiu spätne získať všetky stratené územia bývalého Sovietskeho zväzu a Ruského impéria. Zároveň treba zdôrazniť, že Dugin nie je komunista, ale považuje anti-komunizmus za nástroj západu, ktorým rozoštváva spriatelené národy.

Rozum v Rusku nie je

V podnadpise nejde o žiadne autorove prihrievanie polievočky, ale o citát samotného Dugina. Ak by niečo podobné zaznelo v západnom kontexte, zrejme by sa obyvatelia urazili na ponižovanie inteligencie, Dugin má však na mysli niečo iné. Nemyslí to ako negatívnu kritiku, ale ako obhajobu kultúry. Obhajuje ruskú spiritualitu, ktorá má podľa neho v Rusku hlbšie korene, než viera vo fakty a logické odôvodnenie konkrétnych faktov. Ide o niečo, čo by si podľa Dugina mali Rusi ceniť, stáť si za tým, byť na to patrične hrdí. Ide o akési ospravedlnenie konania v štýle Ťutčevovho „V Rusko môžeme len veriť.“

Ruský ideológ je zároveň zásadne proti tomu, aby Rusko prijalo „idiotskú, neprirodzenú a perverznú ideológiu ľudských práv.“ Ľudské práva sú údajne klasická západniarska rasistická teória, pretože ich USA vnucuje ostatným krajinám a považuje za univerzálne. Nikto nemôže povedať, že všetci ľudia sú si rovní, pretože nikto nemôže definovať človeka a považovať svoju definíciu za všeobecnú. Dugin zastáva názor, že „každý človek žije, miluje a zomiera ako výsledok svojej kultúry.“ Všetky myšlienky slobody človeka sú navyše založené na protestantskej teológii, ktorá nemá nič spoločné s katolíkmi a každá krajina tieto (pre nás univerzálne) hodnoty vníma inak.

Raz dostal Dugin otázku, či považuje kameňovanie v niektorých arabských krajinách za normálne. Samozrejme, že áno. Bezpochyby. Uvaliť na ne iné myšlienky by bolo podľa jeho slov neprirodzené a umelé – čo znie dosť paradoxne, vzhľadom na ruské dejiny, ktoré sú plné presadzovania myšlienok vladárov (napr. Peter I. a jeho nútené poeurópčenie krajiny).

Patologický liberalizmus

Dugin je zanieteným anti-liberálom, je proti idey človeka ako indivídua, obraňuje kolektívnu identitu.  Nadväzuje na Nietzscheho nadčloveka, ale spája ho predovšetkým s Heideggerovým Dasein – akýsi koreň ľudského bytia, ktorý podľa Dugina upadá. Píše o tom predovšetkým vo svojej knihe Štvrtá politická teória, kde navrhuje alternatívnu politickú teóriu, ktorej subjektom bude práve Dasein, na rozdiel od národu či človeka. Prvé tri sú podľa neho nacionalizmus, marxizmus a liberalizmus, pričom prvé dve spomenuté sú už rozložené (koniec 2. svetovej vojny a rok 1991) a liberalizmus je v kríze.

Volá po rôznorodom svete, no jeho predstava sa jasne odlišuje od západného multikulturalizmu, pretože práve ten trvá na „západných“ ľudských právach. Kým západ by podľa Dugina bojoval proti niečomu takému, ako je právo Šaría, on ho považuje za vhodné pre danú kultúru. Liberalizmus sa podľa neho vzoprel izolacionizmu, a tým pádom je pre Rusko nebezpečný. Za poslednú fázu liberalizmu považuje povolenie registrovaných manželstiev, pretože, podobne ako podľa Chromíka, by po povolení zmeny pohlavia okamžite všetci stáli v rade na nový módny trend.

Takéto konanie okrem toho považuje za patologické, vzpierajúce sa Bohu a samotnej identite človeka. Pretože už existencia Boha podľa neho znamená, že človek má rozvíjať schopnosť podriadiť sa autorite a nie velebiť človeka ako indivíduum. Hlavnou úlohou a cieľom Putinových konzervatívnych reforiem má byť podľa neho čo najväčšia nadvláda štátu, čím dosiahne aj „odliberalizovanie“ kultúry, nevyhnutné pre ďalší rast.

Človek je nič, kresťanstvo neznamená pacifizmus

Dugin ako pravoslávny kresťan je pokračovateľom ruských teologických teórii o nevyhnutnosti utrpenia v živote na dosiahnutie duchovnej nirvány. Otvorene volá po úplnej anexii Ukrajiny, ktorú však nepovažuje za útok, ale za obranu pred nebezpečenstvom číhajúcim z USA. Častokrát volá do boja, po zabíjaní či už vonkajších nepriateľov Ruska alebo vnútornej piatej kolóny, za ktorú považuje predovšetkým Putinovu opozíciu. Tá je podľa názoru Dugina taktiež platená USA, ale nie celá, len jej lídri.

Pripúšťa, že niektorí z podporovateľov jednoducho veria v liberalizmus. Ak by vraj opozícia nebola platená USA, nie je možné, aby mala toľko priestoru v médiách. Každého Putinovho protivníka považuje za psychicky chorého a odporúča im nechať sa vyšetriť. Zároveň nenástojí na fyzickej likvidácii, ale opozíciu podľa neho treba ostrakizovať, vyhnať na okraj. Hoci na druhej strane aj tvrdí, že ak by nebola opozícia podporovaná západom, bola by užitočná ako protipól hlavnej ideológie.

Dugin ospravedlňuje agresiu Ruska aj tým, že vraj občania niektorých štátov vyslovene prosia Putina o pomoc, lebo to už vo svojich krajinách nemôžu vydržať. Častokrát vo svojich traktátoch vyzýva k boju, a preto sa ho v jednom rozhovore reportér opýtal, ako môže tak volať po krvi, keď je kresťan. Na túto otázku Dugin vytiahol pasáž z Nového zákona, kde Ježiš vyhnal z chrámu kupcov a povedal, že nepriniesol mier, ale meč a kráľovstvo božie získa silou. Mimochodom v rovnakom rozhovore sa vyjadril, že by daný reportér ani nemal vystupovať v médiách, pretože je opozičný.

Chápať kresťanstvo ako pacifizmus je podľa neho mylné tvrdenie a zachádza až tak ďaleko, že boj proti zhýralému dekadentnému západu nazýva svätou križiackou výpravou.  Piate prikázanie, nezabiješ, sa v jeho ponímaní teda vzťahuje len na priateľov.

Záver

Dugin sám seba nepovažuje za niekoho, kto by mal panovať krajine, dokonca ani za politika. Skôr sa vidí ako akýsi metapolitik, ktorý určuje trendy skutočným politikom a ovplyvňuje myslenie elít, čo sa mu v prípade Putina darí. Pravdou je, že aj jeho teória euroázijstva sa vo verejnosti stretáva s čoraz väčším nadšením, a to nielen u konšpirátorov, ktorých sa aj u nás nájde dosť, ale aj u intelektuálov. To však neznamená, že by nemal aj oponentov, ktorým sa v roku 2014 podarilo zosadiť ho z pozície vedúceho Katedry medzinárodných vzťahov.

Pre niekoho vyznejú jeho teórie ako číre bláznovstvo, pravdou však je, že čelíme neustále bujnejúcej propagande, ktorá presadzuje podobné názory v (zatiaľ) spodine mediálneho bahna a treba na ňu vedieť odpovedať. Stačí si totiž pozrieť reakcie na rôzne rozhovory pod youtube videami a je vidno, že podporu má aj v zahraničí.

 

Užitočné odkazy:

Rozhovor s Duginom (anglické titulky)
Who is Aleksandr Dugin?
The Palingenetic Thrust of Russian Neo-Eurasianism: Ideas of Rebirth in Aleksandr Dugin’s Worldview
Aleksandr Dugin’s Eurasianism
Aleksandr Dugin Wants to See a Return to Russian Imperialism

 

Teraz najčítanejšie