Denník N

Prechádzky s Bohom

Mám veľmi rád beh. Beh, počas ktorého si pustím obľúbenú hudbu, ale aj beh v „tichu“ miest na mojej bežeckej trase. Beh, počas ktorého zo mňa všetko opadne a ja môžem byť akosi viac len sám sebou a jedinou mojou aktuálnou potrebou je spraviť ďalší nádych. Beh, ako taký malý reštart môjho vnútorného prežívania vecí.

Ešte trochu radšej však mám single prechádzky. Prechádzky rýchle či v náročnejšom teréne, kedy môžem začať vnímať najprv môj dych a následne i tlkot môjho srdca, ale tiež prechádzky pomalé, kedy zase môžem oveľa jasnejšie pozorovať veci vôkol mňa, ale aj tie vo mne. Vždy som ich mal rád, ale ako roky pribúdajú, mám ich ešte radšej. Tiež mám rád prechádzky so svojou manželkou, kedy môžeme len pospolu kráčať a rozprávať sa, pričom zakotviac v dobrej téme sa mi neraz stáva, že z dialógu je, ako kroky pribúdajú, môj nadšený monológ k veľmi dobrému a trpezlivému poslucháčovi.

Beh i dlhšia chôdza sú pre mňa dverami, ktorými zo seba vypúšťam nespokojnosť, hnev, či frustráciu, a ktorými prichádza ku mne pokoj a spokojnosť.

Single prechádzky sú pre mňa skoro vždy využitou príležitosťou modliť sa srdcom. Prechádzky ma zjavne rád i Boh. V tretej kapitole biblickej knihy Genezis sa obrazne píše, že Boh sa prechádzal po záhrade raja v popoludňajšom vánku, hľadajúc človeka. Teda prechádza sa On i ja. Niekedy sa naše cesty len prekrížia a inokedy však kráčame spolu i dlhšiu časť cesty. Niekedy so slovami a inokedy bez slov. Niekedy idúc povedľa seba bližšie a inokedy len obďaleč. Niekedy je hmla, či prší, a to pochmúrne počasie nemusí byť von, ale len v mojom vnútri, a inokedy sa môžem tešiť zo slnečného dňa, či jasu žiariacich hviezd.

Pre kráčanie s Bohom nie je potrebné splniť to, či hento, nijaké formy, nijaké podmienky, nič navyše, potrebné je len kráčať s otvorenými očami. Inak sa však kráčať veľmi ani nedá.

Raz, keď zomrieme a prídeme pred Neho, možno budeme milo prekvapení, keď nezačne zhurta inventúrou nášho života, ale povie nám niečo na spôsob: Som rád, že si už tu. Tešil som sa na teba po celú večnosť. Miloval som naše prechádzky na zemi a teraz uvidíš, ako veľmi budeš ty milovať naše spoločné prechádzky tu v nebi. Poď, poďme sa spolu prejsť prekrásnou krajinou večnosti…

Boh je láska a od lásky možno čakať, ako i dočkať sa takéhoto privítania v nebi. Boh je dobrý Otec a od dobrého Otca možno čakať, ako i dočkať sa takéhoto privítania v nebi. Boh je veľký a od veľkosti možno čakať, ako i dočkať sa takéhoto privítania v nebi.

„Hospodin, daj mi poznať svoje cesty! Nauč ma kráčať po tvojich chodníkoch!“ (Ž 25,4 SEB).

 

Teraz najčítanejšie

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".