Denník N

Zahraničná politika vo volebných programoch

Dnes sa budeme zaoberať témou zahraničnej politiky vo volebných programoch najznámejších  politických strán, ktoré sa vo voľbách v roku 2016 uchádzajú o váš hlas. Čo doVOLÍTE 5.3.2016 vy?

 

Otázka utečeneckej krízy bola hlavnou témou začiatku predvolebnej kampane. Čoskoro uplynulé volebné obdobie bolo taktiež prvým obdobím, keď politici hlavného prúdu začali vážne pochybovať o Schengenskom priestore a Európskej únií. Napriek tomu všetkému, sa tieto témy do volebných programov premietli len minimálne.

Stručný rozbor volebných programov

SMER-SD, ktorý nemá volebný program, sa vo svojich programových prioritách venoval medzinárodnej politike iba jednou vetou (majme na pamäti, že na tejto téme postavil veľkú časť svojej kampane). Sieť, ktorá má pomerne rozsiahly program, sa v ňom o medzinárodnej politike nezmieňuje vôbec. OĽaNO sa vo svojich krátkych cieľoch a víziách tejto téme tiež vôbec nevenuje. Zvyšné strany, ktoré majú reálnu šancu na vstup do parlamentu (Most-Híd, SMK, SNS, KDH a SaS) do týchto tém investujú výrazne väčší priestor.

Otázka migračnej krízy

SMK tvrdí, že: „Problémy krízových oblastí treba zmierňovať v miestach ich vzniku, a to politickými a vojenskými prostriedkami, zvýšenou podporou a rozvojovou politikou.“ SNS vidí proti migrácií len cestu ochrany Schengenských hraníc a varuje pred „migračnou inváziou“. Most-Híd sa vo svojom programe migráciou vôbec nezaoberá. 

Komplexnejší postup ponúka KDH, ktorá ako jediná hovorí, že „Európa má morálnu povinnosť pomôcť tým, ktorí sú prenasledovaní a biedni“ a zdôrazňuje rozdiel medzi tým, kto má na našu pomoc nárok a kto nie. Prijatí migranti sa podľa nej musia prispôsobiť našim podmienkam a stanovuje štyri podmienky (jazyk, rešpektovanie právneho prostredia, ekonomická sebestačnosť a nevytváranie paralelných spoločností – napr. giet). Na druhej strane však navrhuje pomoc trpiacim ľuďom čo najbližšie k ich domovu a navrhuje zvýšenie ochrany Schengenu a riešenie celej kríze chce hľadať v spolupráci s inými krajinami EÚ, otázkou zostáva či to znamená podporu tzv. kvot.

SaS naďalej odmieta a aj bude odmietať akékoľvek kvóty rovnako ako na finančných migrantov, tak aj na utečencov. Riešenie vidí v zriadení centrálnych utečeneckých táborov mimo územia EÚ (severná Afrika, Balkán, Turecko a podobne), ktoré bude EÚ spolufinancovať. Všetky osoby, ktoré sa na území EÚ nachádzajú ilegálne, budú následne presunuté do týchto centrálnych táborov. A tam budú môcť požiadať o azyl alebo tábory opustiť a vrátiť sa do domovskej krajiny. Dlhodobé riešenie je podľa nej v stabilizácií domovských krajín utečencov.
(odsek doplnený 21.2.2016)

Vzťah k NATO

Takmer všetky politické strany, ktoré sa vo svojich volebných programoch nejakým spôsobom zaoberajú zahraničnou politikou (KDH, Most-Híd, SMK, SaS) naplno podporujú členstvo Slovenskej republiky v tejto organizácií. Otázku dodržiavania hranice 2% HDP na armádu (k tomu sme sa zaviazali ešte pred vstupom do NATO v roku 2004) otvára iba KDH, ktorá navrhuje splniť tento náš záväzok do roku 2025. Most-Híd navrhuje našu investíciu navýšiť aspoň na 1,6% do roku 2020.

Až na KDH, ktoré sa k tejto problematike nevyjadruje, sú vo všeobecnosti Most-Híd, SMK aj SaS za rozširovanie NATO. Menej jednotný názor majú na prijatie Ukrajiny. SMK ho vidí reálne až v dlhodobom horizonte, avšak Most-Híd ho považuje za nutné čím skôr, hneď ako Ukrajina splní podmienky, dôvodom je aj bezpečnost Slovenska.

Skratka NATO sa nenachádza v celom programe SNS ani raz. Na druhej strane sa aktívne hlási k akejsi forme panslavizmu: „Podporíme rozvoj myšlienky slovanskej vzájomnosti a vytvoríme jednotnú platformu na rozvoj mnohostranných vzťahov medzi slovanskými štátmi…“

Vzťah k EÚ

Vo vzťahu k Európskej únií majú všetky politické viac-menej rovnaké postoje. Žiadna z nich nijako nespochybňuje naše členstvo v nej. Výraznú reformu Európskej únie však žiada SNS, ktorá chce viac kompetencií preniesť na úroveň národných štátov.

Spolupráca s inými medzinárodnými štruktúrami

O tejto forme spolupráce sa vo volebnom programe vyjadruje jedine SNS. „Budeme aktívni v oblasti ekonomickej diplomacie v prospech rozvoja vzájomného obchodu medzi Slovenskom a najmä štátmi V4, členskými štátmi Európskej únie, OECD, BRICS a Euroázijskej únie.“ Na druhej strane navrhuje „Zastavenie všetkých politických, ekonomických, kultúrnych a sociálnych pokusov o likvidáciu slovenského národa a jeho rozpustenie v tzv. globálnom super štáte.“ Čo tým konkrétne myslí, zostáva otázne.

Zhrnutie

Zahraničná politika je vo volebných programoch politických strán zanedbávaná. Tri z najväčších volebných strán nemajú volebné programy k voľbám vôbec, čo je prekvapujúce vzhľadom k tomu, že dokopy predstavujú vyše 50% elektorátu.

Zo strán, ktoré vo volebných programoch stanovisko zaujali, sú jasné programové prieniky. Príslušnosť Slovenskej republiky k NATO a EÚ nespochybňuje ani jeden politický subjekt, avšak v ďalších otázkach sa do istej miery rozchádzajú. Ide napríklad o otázku investícií do obrany.

Zvláštnosťou je tiež volebný program Slovenskej národnej strany, ktorá ako jediná podporuje rozvoj myšlienky panslavizmu a tiež vyzýva na boj proti vytvoreniu „globálneho super štátu“. Tieto nekonkrétne plány pôsobia do istej miery neodborne.

Veľké medzery všetkých volebných programov vidíme v otázke migračnej krízy (azda s výnimkou KDH). Strany pôsobia, že vedia proti čomu bojujú, ale nevedia, aké konkrétne riešenia v tejto oblasti prinášať. Táto otázka však určite bude dôležitá pre imidž krajiny v nasledujúcom volebnom období a každá strana by sa s ňou mala vysporiadať.

Sledujte nás na ďalej na  https://www.facebook.com/codovolis/

Za iniciatívu “Čo doVOLÍŠ?” Ján Hradický

Teraz najčítanejšie

Čo doVOLÍŠ?

Čo doVOLÍŠ?!“ je nezávislá študentská iniciatíva, ktorá má za cieľ posunúť slovenskú politiku smerom k rozumným argumentom, racionálnej diskusii a aktívnemu občianstvu.