Denník N

Moc rodičovského požehnania

Ktorý rodič nechce pre životy svojich detí dobro? Dobro vo význame, aby jeho deti boli šťastné, úspešné, autentické, šikovné, múdre, empatické a pod. Dobro zahrňujúce to, aby sa im v živote darilo, aby sa vedeli správne rozhodovať, tešiť z príjemných životných chvíľ, dobre zabojovať v tých ťažkých, a tiež aby vedeli vydržať  i v tých dlhých všedných chvíľach. Som otcom troch detí a pre každé jedno z nich si takéto dobro spolu s manželkou zo srdca denne prajeme. Samozrejme, len chcieť nestačí. Ak mama a otec toto dobro pre svoje deti chcú, musia dennodenne vytvárať deťom zázemie, ktoré im umožní charakterovo dozrieť a získať všetky potrebné vedomosti, schopnosti a skúsenosti.

Nie je to len o zabezpečení materiálneho dobra. Rodič by mal pozerať na celkové dobro svojich detí a realizovať, resp. vytvárať im priestor na realizovanie všetkých ich potrieb. Teda klasickým pohľadom podľa Maslowovej  pyramídy potrieb v prvom rade uspokojovať ich základné telesné potreby a vytvárať im pocit bezpečia a istoty. Tiež vnímať ich potrebu lásky, prijatia a spolupatričnosti, ďalej potrebu uznania a úcty a potrebu sebarealizácie. Rodič by však mal vedieť svoje deti zobrať aj na vrchol pyramídy potrieb, kde sa nachádza duchovná potreba sebatranscendencie, v ktorej človek siaha za hranice svojho „bežného“ života, čo môže byť napríklad reprezentované modlitbou, meditáciou, dobrodružstvom v divočine, životom viery, osobným vzťahom s Bohom a pod.

Toto všetko by mnoho súčasných mám a otcov pre svoje deti aj skutočne robiť chcelo. Neraz im v tom však bráni to, že nie sú z rôznych dôvodov svojim deťom nablízku. Niekedy je problémom prílišná pracovná zaneprázdnenosť rodiča, inokedy rozpad rodiny, a zase inokedy, že rodič, zvlášť otec, akosi príliš miluje svoje aktivity (pričom môže ísť aj o veľmi dobré aktivity), čo by však nebol problém, keby do týchto aktivít zasväcoval i svoje deti, a tak s nimi trávil čas. Ak toto rodič pre svoje deti denne robí, a ak je v ich živote čo najviac prítomný, jednoznačne môžeme skonštatovať, že im takto zanecháva svoje požehnanie. Požehnanie v zmysle akéhosi životného dobra, šťastia, priazne, ktoré robí život detí lepším, šťastnejším a kvalitnejším. Požehnanie (dobro), ktoré takto zo života rodiča prirodzene preniká do života detí. Požehnanie, v ktorom je ukrytá všetka energia množstva rodičovských námah. Námah, ktoré umožňujú deťom ich životnú cestu začať tam, kde už rodič došiel. Toto rodičovské požehnanie, je požehnanie detí samotným životom rodičov, naplnením rady sv. Ignáca z Loyoly, že lásku treba vložiť viac do skutkov ako do slov.

Okrem vyššie spomínaného požehnania detí samotným životom rodičov, ktoré by malo dostať každé dieťa, existuje aj iné rodičovské požehnanie. Je to požehnanie dieťaťa slovom rodiča. Požehnanie ako vyslovenie nejakého priania dobra z úst otca či mamy do uší ich detí. Môže byť stručné, ale aj dlhé, nábožensky motivované, ale aj bez náboženského obsahu. Je dobré, ak obsahuje tieto časti, ktoré zvyšujú vnímavosť dieťaťa na rodičovské slová:

  1. Zmysluplný dotyk. Či už to môže byť pohladenie, ruka na plece, chytenie rúk, objatie, bozk, krížik na čelo, predovšetkým však, aby to nebolo danému dieťaťu nepríjemné.
  2. Slová vyslovované s múdrosťou, láskou a autoritou. Napr. pre veriaceho: „Žehnám ťa Jurko v mene Otca i Syna i Ducha Svätého, aby Ježiš prišiel do tvojho srdiečka s láskou, radosťou, pokojom, nech ťa ochraňujú jeho anjeli od všetkého zla, nech si odvážny a nech sa ti darí.“ Alebo pre neveriaceho: „Jurko prajem ti dobro, aby si mal všetku potrebnú múdrosť pre svoj život, aby si bol silný a zdravý, aby si zajtra bol na futbalovom zápase úspešný, a aby sa ti aj darilo v škole, a aby si do nej chodil rád.“ Slová požehnania je vhodné vždy čo najviac konkretizovať na život svojho dieťaťa, najmä na okolnosti, ktoré práve prežíva, a samozrejme, vhodne aj na jeho vek. Ak je choré, priať mu zdravie. Ak mu niečo v živote nevyšlo, priať mu, aby sa nenechalo odradiť, a aby sa z neúspechu poučilo. Ak ho čaká nejaká skúška v škole, priať mu vytrvalosť učiť sa a múdrosť. Ak sa mu páči nejaký superhrdina, priať mu, aby mu bolo podobné v sile, šikovnosti, konaní dobra a pod.
  3. Vyzdvihnúť hodnotu dieťaťa s prianím (prorokovaním) dobrej budúcnosti. Napr. počas dňa ste si všimli, že dieťa pomohlo susedke odniesť smeti. Je dobré túto skutočnosť v rámci požehnania vyzdvihnúť a priať dieťaťu ešte väčšie dobro do života. Napr. „Všimol som si, že si dnes susede pomohol odniesť smeti. Potešilo ma, že si si všimol, že už nevládze, a že si jej pomohol. Prajem ti, nech sa táto vnímavosť pre potreby iných ďalej v tebe rozvíja, a nech máš radosť z toho, keď pomôžeš iným.“ Alebo, keď rodič vidí, že dieťa pekne maľuje, tak mu to treba v rámci požehnania povedať a popriať mu, nech tento dar ďalej rozvíja a nech mu robí radosť.

Treba si uvedomiť, že slovo rodiča, a zvlášť slovo otca, ako prirodzeného nositeľa autority, má moc. Moc potešovať, povzbudzovať, budovať, vyzdvihovať a usmerňovať životy detí, ale aj moc ničiť. Preto je potrebné si dávať dobrý pozor čo, a ako našim deťom hovoríme. Spomeňme si na rozprávku Sedem zhavranených bratov. Z nezbedných chlapcov sa stali havrany slovom – prekliatím ich mamy. A z havranov sa stali chlapci opäť slovom – slovom ľútosti a odpustenia ich mamy. Aj v Biblii sa uvádza: Požehnanie otcovo je oporou pre domy synov, no kliatba matkina ich vyvracia od základov.“ (Sir 3:11) a Požehnania tvojho otca, ktoré prevyšujú požehnania večných vrchov a vzácnosť výšin odvekých…“ (Gen 49:26).

Prednedávnom som zachytil vetu, že slová našich rodičov v detstve sa stávajú našim vnútorným hlasom v dospelosti. Pravdivosť tohto tvrdenia všetci dospelí poznáme, veď tie dobré i zlé slová našich rodičov vo svojom vnútri skrz naše myšlienky denne počujeme. Naprogramujme naše deti našimi slovami k požehnanému životu, aby vo svojom vnútri počuli, či v detstve, a či v dospelosti, náš žehnajúci, prajúci a povzbudzujúci hlas, a to i vtedy, keď my tu už raz nebudeme.

Vložme do našich detí pozitívne, odvážne, láskavé, úctivé, milosrdné a sebaprijímajúce  myšlienky, ktoré ich privedú k požehnanému životu. Lebo myšlienky, ako to vyjadril Mahátma Gándhí „…sa stávajú tvojimi slovami, tvoje slová sa stávajú tvojimi činmi, tvoje činy sa stávajú tvojimi zvykmi, tvoje zvyky sa stávajú tvojimi hodnotami, tvoje hodnoty sa stávajú tvojím osudom.“  

Osud našich detí nie je len v našich rukách, ale nie je ani mimo našich rodičovských rúk. Preto nech sú naše rodičovské ruky pre naše deti čo najviac žehnajúcimi rukami.

 

Teraz najčítanejšie

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".