Predstavme si, že by každý jeden obyvateľ Košíc, Prešova, Žiliny, Banskej Bystrice, Nitry a Levíc vlastnil jeden bicykel. Spolu by ich teda mali cez 600 000. A približne toľko ich  nájdete v Amsterdame. Ak by ste ich postavili do radu (počítajme s priemernou dĺžkou bicyklu 1.6 metra), dostali by ste rad dlhý 960 kilometrov, čo je asi ako z Brna do mesta Nice na Azúrovom pobreží vo Francúzsku. Tretie vydanie môjho blogu sa preto nemôže venovať inej téme, ako bicyklom v Amsterdame. Pretože to je téma sama o sebe.

Ak všeobecne platí na cestách na Slovensku alebo v Česku zákon silnejšieho (skúste presvedčiť majiteľa poltonového vozidla, aby vám dal prednosť), v Amsterdame platí takmer vždy zákon: Máš bicykel – máš prednosť. Po celom meste totiž majú cyklisti vlastné pruhy/cyklochodníky s vlastnými semaformi.

Ak tieto pruhy/cyklochodníky prechádzajú cez trajektóriu dráhy automobilu, neostáva vodičovi nič iné, ako zastaviť. Inak povedané vám na bicykli, ktorý ste si kúpili na bazári za 80€ dávajú bežne prednosť značky ako Mercedes, Porsche či Audi. Toto je príklad pozitívneho kultúrneho šoku. Len si neviem predstaviť ten šok Holanďanov, ktorí prídu na bicykloch do krajín, kde toto pravidlo až také bežné nie je.

Mať bicykel v Amsterdame je teda podobné, ako patriť k privilegovanej skupine obyvateľov. Vstupujú vám chodci do cyklistického pruhu? Zazvoníte na nich. Auto vám nedalo prednosť? Zvoníte ešte viac a s výčitkou v očiach sa pozeráte na vodiča, ako si to mohol dovoliť. Cyklisti v Amsterdame majú dokonca aj silnú lobistickú skupinu: podarilo sa im dokonca zmeniť architektonický plán najväčšieho múzea v meste – Rijskmuzeum, ktoré zasahovalo do cyklistických chodníkov. Architekti radšej prišli s riešením o 5 metrov prehĺbeného átria, ktoré prepojilo nádvoria múzea.

Najlepšie na tom je, že ak sa do tejto privilegovanej skupiny chcete zaradiť, je úplne jedno, v akom stave je váš bicykel. Na uliciach uvidíte všetko od klasických holandských bicyklov s kontrou až po rozpadajúce sa mašiny za niekoľko eur. Úplne bežne tiež stretnete úplne skorodované bicykle, ktoré majú to najlepšie za sebou. Dôvod? Bicykel používajú Holanďania prakticky dennodenne a potrebujú ho mať stále poruke. Väčšina ľudí si ho preto nechá odparkovaný pred domom (pripúta si ho k odkvapu, mostu, zábradliu – tu sa fantázií medze nekladú). Vedľajším efektom ale samozrejme je, že im bicykel pri častých prehánkach skôr či neskôr skoroduje.

Bicykel tu využijete prakticky na všetko. Chodíte na ňom do práce (bežne na bicykli stretnete mužov v oblekoch a ženy v lodičkách), na výlety, na bicykloch sa tu roznášajú potraviny (spoločnosť sa volá Foodora a spoznáte ich podľa prenikavo ružových objemných boxov, ktoré majú na bicykloch) či na výlety s deťmi (na to existujú dokonca špeciálne bicykle (viz obrázok), do ktorého usadíte dieťa).

Ľudia bežne na bicykloch píšu SMSky (to vraj chcú zakázať, pretože to vedie k mnohým nehodám) či prenášajú väčšie či menšie náklady (náklad väčšinou dajú na zadný panel a držia ho jednou rukou, druhú roku majú na riadidlách). Na bicykli sa chodí v lete aj v zime, za slnečna aj v daždi (áno, v jednej ruke majú dáždnik). Človek a bicykel tu vytvorili organický celok a navzájom sa dopĺňajú.

Aby ale tento článok nebol plný pozitívnych správ, napísal by som aj o odvrátenej stránke bicyklov. A síce ako jednoducho o bicykel v Amsterdame prídete. Nižšie som vypísal najbežnejšie aj najzaujímavejšie spôsoby.

1. Prvým dôvodom samozrejme je riziko, že sa vám bicykel (vzhľadom na poveternostné podmienky a spôsob akým ho skladujete) skôr či neskôr rozpadne. Oprava častokrát stojí podstatne viac ako nový bicykel, takže sa starého jednoducho zbavíte a kúpite si nový.
2. Druhým a najbežnejším dôvodom sú samozrejme zlodeji. A kradne sa všade a neustále. Ak chcete pravdepodobnosť krádeže znížiť, mali by ste si zaobstarať kvalitný zámok (cena tých naozaj kvalitných sa už ale šplhá naozaj do výšky 150€) a dúfať, že zlodeji svoj zrak upriamia niekde inde. Avšak ani to nie je záruka. Ak si napríklad upevníte svoj bicykel o koleso, nie je vylúčené, že vám toto koleso ostane ako jediná pamiatka na váš bicykel.
3. Posledným a najzaujímavejším dôvodom je to, že vám bicykel zabaví priamo mesto. Funguje to nasledovne: policajt (alebo váš sused) si všimne, že ste svoj bicykel odparkovali na nesprávnom mieste (napríklad na moste). Na bicykel vám preto nalepí nálepku s dátumom upozornenia. Ak tento bicykel policajt nájde na rovnakom mieste aj o týždeň (boli ste napríklad odcestovaný a nálepku ste neodlepili), jednoducho vám odstrihnú reťaz a bicykel vezmú na svoj sklad. Ak sa o svoj bicykel neprihlásite do určitého počtu dní, dostane sa váš bicykel do dražby, kde si ho ľudia môžu zakúpiť za pár drobných. Tieto dražby sú vďačne navštevované ľuďmi s podnikateľským duchom – bicykel si tu kúpia za 10€ a na Waterlooplein (námestie, kde sa každý deň s výnimkou nedele robí trh bicyklov) predajú za 50€. A majú zarobené.

Ak ste článok dočítali až tu som rád – dúfam, že váš zaujal, prípadné otázky alebo postrehy poprosím do komentárov. Za odmenu si môžete pozrieť najlepší obrázok, s ktorým som sa stretol na online burze bicyklov.

Tak zasa o týždeň.