Denník N

Debata o homosexuálnych manželstvách (nám) nevonia

Málokomu sa podarilo sparodizovať propagandu bývalého režimu tak dobre, ako Dominikovi Tatarkovi v jeho známom dielku rozprávaním o vôni nevoňavej kytičky fialiek. Kytička fialiek z vôle mocných vždy vonia. Musí voňať. Fakt ale je, že nevonia. A o čo viac nevonia, o to viac sa o jej vôni reční, píše a káže. Z nevinnej, neškodnej kytičky sa stane klamstvo, lebo ako hovorí Tatarka, či vonia z hľadiska vyššieho princípu, nikoho nezaujíma.

Doterajšia verejná debata o blížiacom sa referende o rodine pripomína kázanie o bájnej vôni nevoňavej kytičky. Takmer jednohlasne v nej zaznieva názor, že neexistuje racionálny dôvod proti manželstvám homosexuálov, veď predsa majú právo mať sa radi tak, ako ktorýkoľvek muž a žena [napr. tutu]. Hlavné predsa je, že sa majú radi. A keďže heterosexuáli sa sobášia, lebo sa majú radi (veď prečo inak by sa po niekoľkých rokoch tak húfne rozvádzali, ak nie práve preto, že ich vzájomne city sa medzičasom stratili), prečo nedovoliť homosexuálom robiť to isté?

Ak má mať debata o referende akýkoľvek zmysel, tak jej podstatou by mala byť diskusia o manželstve medzi jednou ženou a jedným mužom a o tom, či je medzi takýmto manželstvom a vzťahom dvoch zosobášených homosexuálov rozdiel. Skúsme začať s často opakovaným argumentom o vzájomných citoch. Ak je manželstvo muža a ženy len záležitosť citov, potom nech sa sobášia všetci, ktorých spájajú vzájomne city a teda nielen homosexuáli, ale napríklad aj brat so sestrou, traja najlepší kamoši z intráku či dokonca partia stredoškoláčok.

Ale ak je manželstvo muža a ženy čo i len trochu iné od všetkých týchto vzťahov alebo, lepšie povedané, ak je len o niečo viac ako vzájomne city, potom nestačí, aby sa sobášili všetci tí, čo sa majú radi. Musí tu byť to viac, a tým je schopnosť vzájomne sa dopĺňať, a tým tvoriť niečo nové, čo sa najviditeľnejšie prejavuje v schopnosti muža a ženy mať deti. Manželstvo muža a ženy je oveľa viac ako len citová záležitosť, manželstvo spája muža a ženu takpovediac vo všetkom, v citoch, duševne a aj telesne. Výsledkom takej jednoty by mal byť harmonický vzťah medzi manželmi a spravidla ich spoločné potomstvo. Práve preto sa štát o manželstvo zaujíma tým, že ho reguluje. Mal by tak chrániť jednotu manželov a ich deti.

Homosexuáli sa môžu mať radi tak ako muž i žena, či dokonca aj viac, ale vzťah totožný manželstvu medzi mužom a ženou medzi nimi len kvôli tomu nevznikne. Ich vzťah môže byť akokoľvek intenzívny, ale len to z neho manželstvo neurobí. Hovoriť o týchto vzťahoch ako o manželstvách je to isté, ako básniť o vôni nevoňavej kytičky fialiek. Môžeme si jej vôňu akokoľvek priať, aj o nej všemožne presviedčať druhých, len kvôli tomu však voňať nezačne.

 

Autorkou je Lucia Zimenová

Teraz najčítanejšie

Spoločenstvo Ladislava Hanusa

Sme katolíckym akademickým spoločenstvom, ktoré je otvorené všetkým kresťanom a ľuďom hľadajúcim pravdu. Chceme, slovami Benedikta XVI., ohlasovať Krista najmä tam, kde je mlčanie o viere najrozšírenejšie: v politike, kultúre, médiách, profesionálnom živote a intelektuálnej sfére spoločnosti. V našich textoch chceme poctivo hľadať pravdu a viesť polemiku s úctou a rešpektom k oponentom. Texty uverejnené na blogu SLH nemusia nevyhnutne vyjadrovať postoje celého spoločenstva.