Denník N

Študenské voľby 2016 – dôvod pre plač nad biedou našej mládeže?

Máme sa po výsledku študentských volieb 2016 obávať o budúcnosť našej krajiny? Je výsledok tohto projektu reprezentatívny vzhľadom na celú populáciu mladých ľudí na Slovensku? Má tento a podobné projekty zmysel?

Výsledky študentských volieb, ktoré sa uskutočnili 11.-12.2.2016, ako modelové voľby parlamentných volieb, ktoré nás čakajú 5.3.2016, budia na prvý pohľad negatívne emócie voči mladej generácii voličov.

12715336_213997295618400_6245127089796339867_n

foto: Študentské voľby 

Je výsledok týchto volieb reprezentatívnym výsledkom zmýšlania celej mladej generácie?

Ak pod mladou generáciou rozumieme ľudí do tridsiateho roku života, tak nie (takýmto spôsobom definuje mladých ľudí EÚ). Staršia časť mladej generácie, ktorá už nie je na strednej škole sa volieb nezúčastnila. Avšak podľa informácií od organizátorov bola zabezpečená reprezentatívnosť podľa dvoch kvótnych znakov – veku a pohlavia. Podľa týchto znakov bola reprezentatívna vzhľadom na populáciu stredoškolákov, teda mladých ľudí vo veku 15-19 rokov. Modelových volieb sa zúčastnilo 56 z 823 oslovených škôl, dokopy malo voliť možnosť približne 13 000 žiakov. Volebná účasť na zapojených školách bola 52% , teda nie je dramaticky nižšia, ako bola volebná účasť oprávnených voličov v posledných parlamentných voľbách v roku 2012.

Takýto silný prieskum verejnej mienky nemožno ignorovať a jeho výsledok môže napovedať o niekoľkých skutočnostiach.

Čo ukázali študentské voľby 2016?

Netvrdím, že mám monopol na pravdu, avšak mne z výsledku týchto volieb vychádza nasledovné:

  • mladí ľudia prirodzene protestujú proti súčasnému stavu vecí verejných, činiť tak budú do istej miery vždy
  • mnohí mohli hlasovať z čistej recesie, to by mohlo vysvetliť prvenstvo Borisa Kollára
  • vyberajú pritom strany, ktorých zástupcovia ponúkajú jasné a jednoduché riešenia na zložité problémy; zároveň sa tieto strany správajú veľmi kriticky k súčasnej vláde aj opozícii – stranám, ktoré sa posledné dve dekády striedali pri moci
  • zaberá na nich odmietanie „klasickej politiky“ a „klasických politických strán“ (Sme rodina – Boris Kollár, ale aj OĽANO)
  • odmietnutie SMERu ako strany, ktorá by mala ďalej vládnuť. SMER svoje politiky cieli predovšetkým na skupinu starých ľudí, čo mladí vnímajú často negatívne. Z druhej strany, takmer 10% podpora SMERu naznačuje, že nemožno všetkých voličov SMERu hodiť do jedného koša ako dôchodcov. Istá podpora pre cestovanie zadarmo a jednoduché riešenia utečeneckej krízy sa žial nachádza v spoločnosti, naprieč vekovými skupinami voličov.

Má zmysel podobné projekty podporovať?

Hlavný cieľ študentských volieb pomenovaný aj organizátormi je zvýšenie participácie mladých ľudí. Projekt formou neformálneho vzdelávania ponúka možnosť zažiť si demokratické voľby mladým ľuďom. Bez ohľadu na výsledok tieto a podobné projekty majú potenciál zabezpečiť, aby mladí ľudia začali už v skorom veku rozmýšlať nad vecami verejnými a nad dopadom volieb na ich životy. V konečnom dôsledku takéto projektu môžu viesť k tomu, aby sa voľby v roku 2020 neskončili takýmto výsledkom.

Čo je potrebné zmeniť, aby mladá generácia nevolila populistov s jednoduchými riešeniami?

Na úvod odložím úvahu, že mladí budú mať vždy tendenciu voliť populistov, radikálov a extrémistov. Chcelo by to dlhodobý prieskum volenia mladých ľudí a taký nepoznám.

Jedna vec je protestné až radikálne myslenie mladých. Druhá je, čo súčasné politické strany robia pre to, aby takému zmýšľaniu mladých ľudí zabránili. Verejné veci sú stále do značnej miery záležitosťou starších ľudí a mladých z nej vynechávame. Je to snaha ochrániť mladých pred tou zlou politikou, ktorej budú musieť čeliť až v dospelosti? Alebo je to pragmatická orientácia politikov a ich marketérov na dôchodcov?

Politické strany by nemali ignorovať požiadavky mladých ľudí. Z môjho osobného pozorovania nemožno povedať, že by sme tu nemali verejne angažované skupiny mládeže. Či už organizátori študentských volieb, alebo iniciatívy ako ŠTUDENT – Aliancia stredoškolákov a ČoDOVOLÍŠ sú znakom toho, že mládež má záujem o politiku. Je preto potrebné, aby politické strany naprieč ideologickým spektrom reflektovali potreby mladých ľudí.

Zmena by mohla súvisieť aj s inovovaním učebných osnov na základných a stredných školách. pretože tie neumožňujú dostatok priestoru venovať aktivitám, ktoré by pripravovali aktívnych a o verejné veci sa zaujímajúcich občanov. V neposlednom rade by bolo potrebné nastaviť motiváciu škôl tak, aby sa do projektov ako študentské voľby zapájali. 56 z 823 je veľmi málo. Nie všetky školy majú čas sa podobným projetkom venovať a to je škoda. Pretože okrem učebných osnov je pre získanie kompetencií aktívneho občana potrebné, aby sa mladí ľudia zúčastňovali projektov, ktoré im umožňujú zažiť si demokraciu. Okrem modelových študentských volieb by som spomenul projekt Rozhoduj o Európe, alebo kedysi fungujúci modelový Európsky parlament.

12733556_10153903760812370_6776346053213617266_n

foto: Študenské voľby 

15 - Rada II

foto: Rozhoduj o Európe

 

Teraz najčítanejšie