Záhrada pozemských rozkoší

Za svetoznámym Boschom už nemusíme chodiť do Museo del Prado v Madride. Groteskné a démonické figúry, aké môžeme vidieť v jeho Záhrade ovládli NR SR. Posledné roky politického života na Slovensku sú plné káuz, záhad a nevyjasnených prípadov. Slovo korupcia stratilo svoju silu a stalo sa bežnou praktikou dennodenného života, synonymom slova politik sa stala krádež. V krajine panuje atmosféra akéhosi spánku duší, omámených jedom indivíduí bez chrbtice, s pokryvenými charaktermi, ktorí by zaplnili nejedno stredoveké obludárium. Pozeráme sa na obraz ľudí, ktorí pohĺtajú obrovské ovocie, družia sa s kreatúrami a bez hanby sa oddávajú všetkým hriechom. Sudcovia, predvádzajúci akrobatické kúsky, prokurátori vyobrazení ako prasatá v mníšskych hábitoch a policajná pavučina, zachytávajúca každý pokus o nápravu. Do rytmu im hrá orchester, kde sú bežné hudobné nástroje premenené v mučiace. To, čo by nám malo spríjemňovať život, nás naopak trýzni – flétna zapichnutá do zadku, bubon ako väzenie, muž prešpykovaný strunami harfy a všadeprítomní škriekajúci ohyzdi. Hudobnému peklu udáva rytmus netvor, s ktorým musí spievať každý v jeho blízkosti.

Kto však  tak neúnavne maľuje našu Záhradu? Nie je to samotná spoločnosť, ktorá zobrala do ruky štetec a z chtíča, výkalov a krvi namiešala živú a zapáchajúcu paletu farieb?

Sám Bosch by neveril vlastným očiam, keby uzrel svoje dielo v živom formáte. Zdá sa, že kreatúry a ohyzdi z jeho triptychu vystúpili, zmenili svoje tváre, dostali mená (Doktor Hnev, Mademoiselle Pýcha, Monsignore Smilstvo, Tetka Závisť, Madam Lenivosť, Profesor Obžerstvo, Strýko Lakomstvo) a ovládli slovenskú politiku.  Záhrada pozemských rozkoší sa pretransformovala do reality.

Spustite klietku na tieto obludy!