Denník N

Doprava po Albánsku po albánsky

Minule som sa rozpísal o tom, ako funguje hromadná doprava v Tirane. Radosť z cestovania na albánsky spôsob tu ale nekončí.

Here in my car I feel safest of all

Menší historický úvod: za komunizmu boli osobné autá zakázané. Mohli ich vlastniť iba vysokí funkcionári strany. Na všetko ostatné tu bola verejné preprava, bicykle a somáre. To má následok tak v tom, že cestná sieť často nie je prispôsobená na štandardnú prepravu, ktorá zase nie je až taká štandardná, lebo z auta sa stal akýsi vysnívaný statok, ktorý musí mať každý.

Prvý problém, ktorý z toho vyplýva, pocítite, keď sa budete chcieť niekam dostať pešo. Kým kráčate po chodníku na nejakom hlavnom bulvári, všetko je viac menej v pohode. No stačí, aby ste zabočili do uličky a už to príde. V každej aj najmenšej uličke sa na človeka môže vyvaliť auto a ak nie to, tak motocykel. Takže pešo len na vlastnú zodpovednosť. Ak pri chôdzi zvyknete počúvať hudbu, o to viac (ak chcete zomrieť štýlovo, odporúčam pri prechádzkach Tiranou počúvať zásadne Johna Carpentera).

P1000322

autá sú všade

Základná teória medzimestskej prepravy v Albánsku

Medzimestská doprava je vec, ktorá je natoľko absurdná, že nie je pochopiteľná ani pre kosovských Albáncov. Sami sú prekvapení, ako je to možné, že v Albánsku skoro vôbec neexistujú autobusové stanice. Ani zastávky. Sú len – opäť akési mystické – miesta, kde stoja autobusy a ktorých história možno siaha ešte do čias Skanderberga, kedy tam stáli kočiare.

To by nebol problém, nie? Veď netreba budovu stanice, stačí to miesto. Lenže tých miest je viac – z každého idú autobusy rôznym smerom a čím je mesto väčšie, tým je tých miest viac. Ak sa spýtate miestnych, zrejme len letmo mávnu rukou, že tam to stojí. V lepšom prípade vám to ukážu na mape. V Tirane je na to chvalabohu informačné centrum, i keď aj tí sú niekedy domotaní. Navyše sa môže stať, že dostanete informáciu, že z vášho mesta žiaden autobus do vami vysnívaného mesta nejde. Potvrdí vám to každý naokolo a nakoniec pri ceste späť zistíte, že to nie je pravda (áno, zo Shkodry ide priamy autobus do Kosova – len stojí na kraji mesta na mieste, ktoré nie je – ako inak – nijako označené).

Sú štandardne tri možnosti medzimestskej prepravy. Prvou sú vlaky. Ich dosah je obmedzený, aj preto som nimi nikdy nešiel, i keď počul som o nich všelijaké legendy. Potom sú autobusy a nakoniec tzv. furgony (z východného bloku staré známe „maršrutky“) – tie prvé sú zhruba o tretinu lacnejšie, tie druhé zhruba o dve tretiny nepohodlnejšie.

Autobusy sú na spôsob starých karos, resp. ešte ich predchodcov. Na rozdiel od takého Turecka, či Iránu, tu veľmi biznis asi nejde a vozový park od smrti Hoxhu veľkú obnovu nezažil. Systém kupovania lístkov je ako všade inde u „konduktora“, ktorý sa počas jazdy prechádza autobusom a predáva lístky. Žiadne študentské zľavy nečakajte.

P1000128

na albánske pomery nie úplne raritný autobus

Furgon – albánsky klenot neobmedzenej kapacity

Najzaujímavejšia preprava je pravdaže furgonmi. Kto už zažil nejakú tu maršrútku, vie, že v nej ide o veľkú zábavu a o život. I keď žiadna cesta albánskymi cestami ešte netromfla púť z Jerevanu do Tbilisi, kde za zvukov vypeckovaného Tupaca vodič – klon Jasona Stathama – za plnej rýchlosti obchádza deravé arménske cesty, ktoré stavali azda ešte za Stalina.

Medzimestské spoje sú štandardne skoro vždy plné a kolujú mýty, že niekedy autobusy neodchádzajú, kým sa nenaplnia. Na rozdiel od autobusov majú furgony zázračnú schopnosť donekonečna zvyšovať svoju kapacitu. V zálohe so sebou vždy vezú v lepšom prípade plastové taburetky, ktoré sa uložia do uličky medzi sedadlá, v horšom prípade presne vymerané dosky, ktoré sa položia na kraje sedadiel v uličke. Voilá! Miesto navyše! A nikdy nie je málo miesta, aby sa tam nezmestili zo dve vrecia zemiakov! Za zmienku stojí ešte to, že v horúčavách teplotu vo vozidle reguluje „konduktor“ tým, koľko vzduchu prepustí cez otvorené dvere. Nekecám:

20150919_100639albánska klimatizácia

Ak teda nechcete sedieť na vreci zemiakov, odporúčam vždy ísť na východziu zastávku. Ak vám to nevadí, netreba mať strach. Tak autobusy ako aj furgony môžete doslova ľavou zadnou zastavovať, kde sa vám len zachce. Vždy zastavia. Aj na diaľnici. Dokonca priamo na nej sú aj nejaké zastávky, takže o problém menej. Stačí zamávať. Funguje to aj naopak – z autobusu sa dá vystúpiť hocikde po ceste, len treba povedať vodičovi, aby zastavil. Niekedy je to mimoriadne iritujúce, hlavne v mieste poslednej destinácie, kde ľudia zvyknú vystupovať – doslova – každých sto metrov!

Špecifikom autobusov sú často videoklipy, ktoré sa v nich púšťajú (hlavne v Kosove). Čoby skúsený „balkanista“ som už zvyknutý na kadečo. Aj na turbofolk, aj na komické presexualizované videoklipy, aj ich púšťanie v medzimestských autobusoch. Jeden ale ostane navždy v mojej pamäti. Na tento videoklip sa totižto dá len ťažko zabudnúť. A určite na neho nezabudne ani osemročný chlapec, čo cestoval s babkou z Ferizaju do Prizrenu a nevedel od obrazovky odlepiť oči.

Inak odchody hlavných liniek v Albánsku aj s orientačným umiestnením východzej zastávky na mape môžete nájsť tu (nie je to 100% platné, alternatívne možno skúsiť totototo) a pre Kosovo tu (s tým som problém nemal, sú tam aj viaceré autobusy vnútri Albánska, tak aj na tento účel to možno použiť).

P1010755

furgon do Thethi, práve si nasadzuje reťaze

Ak je vám furgon málo hardcore

Okrem toho niekde fungujú aj „zdieľané autá“, ktoré čakajú na miestach kde autobusy, kým sa auto nenaplní. Ale známej sa stalo, že sa jej raz vodič pýtal, či má so sebou kreditku a potom ešte mával zbraňou. Bez ujmy to prežila, ale príjemná jazda to určite nebola.

Osobitnou kapitolou je preprava loďou medzi Komani a Fierzou, čo je úplná povinnosť pre každého, kto zavíta do Albánska. Tá plavba je neopakovateľná a pritom stojí v prepočte len 3,50 eura (ide o klasickú hromadnú prepravu). Pred plavbou sa informujte o aktuálnych odchodoch, aby sa vám nestalo ako mne, že pri doplávaní zistíte, že loď už späť nepláva.

A najdôležitejšia vec na koniec: ak sa potrebujete niekam dostať, vyrazte čím skôr! Poobede je spojov zriedka a večer už takmer žiadne. Ak cestujete do nejakých odľahlejších miest, je dosť možné, že spojenia tam budú iba ráno.

A ešte môžete skúsiť aj stopovanie. S tým mám horšie skúsenosti (pýtanie peňazí), no i vyslovene skvelé ako pozvánku domov na svadbu. Bolo skvelo! Ale o tom niekedy nabudúce.

P1010267

plavba Komani-Fierza

 

P1010361

zastávka na ceste

P1010445 P1010452 P1010326 P1010293

a to bolo len zopár momentiek z fascinujúcej plavby

Teraz najčítanejšie