Denník N

Jednota kresťanov

Ježiš pred viac ako dvetisíc rokmi založil len jednu Cirkev, ako spoločenstvo svojich nasledovníkov, ktorí sa stali skrz neho Božími deťmi: „Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha“ (Jn 1,12-13 SSV). Pri zrode Cirkvi nebolo nijaké rozdelenie. Ježišovou vôľou pre jeho Cirkev naopak bola a je práve jednota, jeho vlastnými slovami: „…aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slovu, ktoré si dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my jedno – ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno, aby svet spoznal, že si ma ty poslal a že ich miluješ tak, ako miluješ mňa.“ (Jn 17,21-23 SSV).

Aký je súčasný stav našej jednoty kresťanov nemusíme nejako popisovať. Dvetisíc rokov sme sa v Cirkvi delili  a delili, dokonca sme spolu bojovali a rozdeľujeme sa zvýšenou rýchlosťou aj v súčasnosti. Jedným sa nepáči to, druhým zas hento a nová kresťanská cirkev je na svete, a to skôr ako žena vynosí vo svojom lone dieťatko. „Pôrod“ novej kresťanskej cirkvi vie byť veľmi krátkym procesom.

Už apoštol Pavol nás však hneď v začiatkoch Cirkvi varoval pred delením sa: „Lebo z domu Chloe mi o vás, bratia moji, oznámili, že sú medzi vami sváry. Myslím na to, že každý z vás hovorí: ‚Ja som Pavlov,‘ ‚Ja Apollov,‘ ‚Ja zasa Kéfasov,‘ ‚A ja Kristov.‘ Je Kristus rozdelený? Vari bol Pavol za vás ukrižovaný? Alebo v Pavlovom mene ste boli pokrstení? (1 Kor 1, 11-13 SSV). Mne sa hneď pri týchto slová vynárajú v mysli pri Kéfasovi my katolíci a pri Pavlovi reformovaní, evanjelikáli, či letničiari.

Ježiš je však len jeden. Má len jednu Cirkev, ktorá je jeho telom a on je jej hlavou. Pozrime sa na biblické verše z listov apoštola Pavla: „Všetko mu položil pod nohy a jeho ustanovil nad všetkým za hlavu Cirkvi, ktorá je jeho telom, plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom.“ (Ef 1, 22-23 SSV). On je hlavou tela, Cirkvi…“ (Kol 1,18 SSV). „Teraz sa radujem v utrpeniach pre vás a na vlastnom tele dopĺňam to, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev.“ (Kol 1, 24 SSV).

Prepojenie Ježiša s Cirkvou je nerozlučiteľné a neoddeliteľné. Hlavu od tela nemôžeme oddeliť bez toho, aby nedošlo k smrti. Veľmi mocné je však aj slovo, že Cirkev je plnosťou toho, ktorý napĺňa všetko vo všetkom, čiže Cirkev je plnosťou Boha. Teda Boh je v Cirkvi prítomný v plnosti, nie troška. Je v Cirkvi v plnosti pri našich zhromaždeniach, svätých omšiach, sviatostiach, chválach, dobročinnosti a pod. Ešte raz, Boh je v Cirkvi v plnosti, preto byť súčasťou Cirkvi má svoj podstatný duchovný význam.

Ježiš je tiež ten, ktorý Cirkev miluje: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu,  aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená… Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, lebo sme údmi jeho tela.“ (Ef 6, 25-30 SSV). Ak niekto Cirkev nenávidí, musí si uvedomiť, že nenávidí niečo, čo Ježiš miluje. Ak niekomu je Cirkev ľahostajná, musí si uvedomiť, že Cirkev je tou, za ktorú bol Ježiš ukrižovaný.

Cirkev je tiež Božím domom a oporou pravdy, pozrime: „…ale ak sa omeškám, aby si vedel, ako si máš počínať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy. (1 Tim 3, 15 SSV). Cirkev je teda príbytkom Boha. Ak niekto v Cirkvi robí zlo, musí si uvedomiť, že ho robí v Božom dome, kde Boh nie je niekde na návšteve, ale je v dome prítomný. Predstavte si, že by do Vášho domu, zatiaľ čo vy sedíte v obývačke a popíjate kávu, niekto vošiel a začal by pred Vami robiť veci, ktoré radšej ani popisovať nejdem. Ako by ste reagovali? A ako ma na to reagovať Boh? Ešteže je k nám milosrdný.  A Cirkvi je v týchto biblických veršoch zverená aj úloha, byť oporou pravde. Ak je raz niečo cez čiaru, tak je to cez čiaru, hoc si bude i celý svet tvrdiť niečo iné. Samozrejme k rozlíšeniu pravdy potrebujeme múdrosť a poznanie Boha. Sám Ježiš to vyjadruje, že on je cesta (štýl života), pravda (to, čo je skutočné) a život (terajší i vo večnosti).

Všetci kresťania dobre vieme od koho rozdelenie pochádza. Grécke slovo diabolos sa používa pre označenie toho, ktorý rozdeľuje. Vieme tiež z Písma (Biblie), že Božou vôľou je naša jednota kresťanov. Vari neplatia pre nás rozdelených kresťanov, či sme už katolíci, pravoslávni, evanjelici, kalvíni, baptisti, adventisti, metodisti a pod. Ježišove slová:

Čo ma oslovujete: ‚Pane, Pane,‘ keď nerobíte, čo hovorím? Ukážem vám, komu sa podobá každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a uskutočňuje ich. Podobá sa človekovi, ktorý staval dom. Hlboko kopal a základy položil na skalu. Keď potom prišla povodeň, na dom narazila voda, no nemohla ním pohnúť, lebo bol dobre postavený. Ale kto ich počúva, a neuskutočňuje, podobá sa človekovi, ktorý si postavil dom na zemi bez základu. Keď naň narazila voda, hneď sa zrútil a z domu zostalo veľké rumovisko.“ (Lk 6, 46-49 SSV).

Cirkev z pohľadu Ježiša je len jedna a patria do nej všetci, čo ho milujú a konajú podľa jeho vôle (počúvajú jeho slová a konajú podľa nich). Musíme mať všetky kresťanské cirkvi vystavané samostatné domy a tak trieštiť Ježiša? Ježiš je len jeden a stačí mu ako hlave len jedno telo, len jeden dom, v ktorom však môže byť veľa krásnych a unikátnych miestností (cirkví s malým „c“). Stačí, aby v tomto spoločnom dome, ktorým je Cirkev platilo jedno jediné pravidlo, slovami sv. Augustína: „V nevyhnutných veciach: jednota. V sporných veciach: sloboda. Vo všetkom láska.“ alebo inými slovami ekumenizmu: „V podstatnom jednota, v nepodstatnom sloboda a vo všetkom láska.“

Začnime žiť éru zjednocovania a nie ďalšieho teologického mudrovania. Iste to bude bližšie Ježišovmu srdcu, ako krásne precizované teologické učenia, ktorým možno nadhodnotene a možno ani nie, 99% členov Cirkvi aj tak v podstate nerozumie, a je otázne, či im vôbec rozumie a chce rozumieť Boh sám, ktorý slovami apoštola Pavla hovorí: „Múdrosť múdrych zmarím a rozumnosť rozumných zavrhnem.“ (1Kor 1,19 SSV), „Lebo múdrosť tohoto sveta je pred Bohom bláznovstvom. Veď je napísané: ‚On chytá múdrych v ich chytráctve‘“ (1Kor 3,19 SSV) a „…poznanie nadúva, kým láska buduje.“ (1Kor 8,1 SSV).

Teraz najčítanejšie

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".