Denník N

Prečo katolíci uctievajú svätých a prečo ich prosia o príhovor?

Kým v našej Katolíckej cirkvi máme v každom kostole obraz či sochu nejakého svätého a svätých aj prosíme o príhovor za naše úmysly, mnohí bratia a sestry v Ježišovi Kristovi z reformovaných cirkví považujú túto našu úctu k svätým za niečo niekedy až modloslužobné, čo mňa ako katolíka mrzí.

Preto som sa rozhodol poskytnúť jednoduché biblické zdôvodnenie našej katolíckej úcty k svätým.

Svätý apoštol Pavol vo svojom liste Efezanom píše:

„Ale Boh, bohatý na milosrdenstvo, zo svojej veľkej lásky, ktorou si nás zamiloval, keď sme boli pre svoje priestupky mŕtvi, oživil nás s Kristom — milosťou ste spasení! — spolu s ním nás vzkriesil a spolu s ním nás uviedol na nebeský trón v Kristovi Ježišovi,  aby sa ukázalo v nadchádzajúcich vekoch, aké nesmierne bohatstvo milosti je v jeho dobrote voči nám v Kristovi Ježišovi. Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar.  Nie zo skutkov, aby sa nikto nevystatoval. Veď sme jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na to, aby sme konali dobré skutky, ktoré nám Boh už vopred pripravil.“ (Ef 2, 4-10 SEB).

Amen. Veľká vďaka apoštolovi Pavlovi za toto Božie slovo, ktoré hovorí o najväčšom dare všetkých čias – dare milosti spásy. Píše sa tu však aj to, že Boh nás spolu s Ježišom Kristom uviedol skrz túto milosť na nebeský trón. A čo robia tí, čo sedia na trónoch? No sú to králi a kráľovné, ktorí kraľujú, teda majú právomoc rozhodovať v ich kráľovstve a moc rozhodnutia vykonať. Tu sa píše, že ide o nebeský trón, teda o trón nebeského kráľovstva, ktorého vládcom je sám Boh. Boh však skrz Ježiša Krista uviedol na svoj nebeský trón aj tých, ktorí prijali v Ježišovi milosť spásy. Teraz sa každý z nás môže pozrieť vôkol seba a nevidí, že by nad niečím kraľoval. Nevidí, že by sedel na nejakom nebeskom tróne. Áno, náš súčasný zrak je zastretý a problémy života, ako i naše slabosti, nás denne tlačia niekde k zemi. Pavol však na tomto mieste píše, že toto bohatstvo milosti voči nám sa má ukázať v nadchadzajúcich vekoch, teda nie teraz. Nachádzajúce veky sú tie, ktoré prichádzajú po našej smrti. Svätí, ktorých si my katolíci ctíme, nadchadzajúce veky už žijú, keďže zomreli a svoj životný boj vďaka Božej milosti vyhrali. Je ich nespočetne veľa, preto máme aj sviatok Všetkých svätých, teda tých svätých, ktorých mená a životy ani nepoznáme, ale stačí, že ich pozná Pán.

Tu sa pomaly dostávame k inému súvisiacemu biblickému veršu zo Zjavenia apoštola Jána, ktorý uvádza:

Toho, kto zvíťazí, posadím so mnou na svoj trón tak, ako som ja zvíťazil a zasadol som so svojím Otcom na jeho trón.(Zj 3,21 SEB).

Teda Boh hovorí, že na jeho trón zasadne ten, kto vo svojom živote zvíťazí. Ako zvíťazí? No tak, že prijme spásu a bude žiť už nie tak, že si bude robiť čo chce, ale ako spasený (znovuzrodený) človek, za ktorého sa obetoval Ježiš na kríži. Teda nie tak, že bude zase hrešiť, lebo potom slovami apoštola Pavla: „Veď nie je možné, aby tí, čo už raz boli osvietení a okúsili nebeský dar, tí, čo sa stali účastníkmi Ducha Svätého,  zakúsili dobré Božie slovo a sily budúceho veku, a potom odpadli, aby sa znova obnovili pokáním, pretože v sebe znova križujú Božieho Syna a vystavujú ho na posmech. (Hebr 6, 4-6 SSV).

Naši konkrétni svätí v Katolíckej cirkvi (napr. sv. Jozef, sv. Lucia, sv. Monika, sv. František a pod.) sú práve tí, čo vo svojom živote takto zvíťazili a my ostatní ich bratia a sestry v Ježišovi Kristovi máme o tom presvedčivé dôkazy. Práve na nich potom osobitne a viditeľne platia slová žalmistu: „I povedal som: ‚Ste bohmi, všetci ste synmi Najvyššieho.‘“ (Ž 82,6 SSV).

O nás žijúcich kresťanoch platia slová svätého apoštola Jána: „Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je. Každý, kto má túto nádej v neho, usiluje sa byť čistý, ako je on čistý.“ (1Jn 3,2-3 SSV).

Svätí sú už podobní Bohu. Nie sú už deti, ako my, na tomto svete žijúci kresťania, ale majú skrz Ježiša Krista plnú (dospelú) účasť na svätosti Boha, majú plnú (dospelú) účasť skrz Ježiša Krista na jeho tróne, majú plnú (dospelú) účasť skrz Ježiša Krista na jeho moci, a teda na jeho Božstve.

Krásne túto skutočnosť vystihuje starobylá homília Pánovo zostúpenie do ríše zosnulých z posvätného čítania Liturgie hodín (Breviára) na Veľkú (Bielu) sobotu:

„Čo sa to deje? Aké je dnes veľké ticho na zemi! Veľké ticho a osamelosť. Veľké ticho, lebo Kráľ spí. Zem, sa zľakla a zatíchla, lebo Boh v tele zaspal a zobudil tých, čo spali od vekov. Boh v tele zomrel a otriasol ríšou zosnulých.
Isto ide hľadať prvého otca ako stratenú ovcu. Určite chce navštíviť tých, čo sedia vo tme a v tôni smrti. Áno, Boh a jeho Syn idú vyslobodiť z múk uväzneného Adama a s ním uväznenú Evu.
Pán k nim prišiel s víťaznou zbraňou kríža v náručí. Len čo ho zbadal prvý otec Adam, od úžasu sa bil do pŕs a zavolal na všetkých: „Môj Pán so všetkými.“ A Kristus odpovedá Adamovi: „I s duchom tvojím.“ Berie ho za ruku, budí ho a hovorí: „Prebuď sa, ty, čo spíš, vstaň z mŕtvych a zažiari ti Kristus.
    Rozkazujem ti: Prebuď sa, ty, čo spíš! Veď som ťa nestvoril na to, aby si bol uväznený v podsvetí. Vstaň z mŕtvych; ja som život tých, čo zomreli. Vstaň, dielo mojich rúk! Vstaň, moja podoba, stvorená na môj obraz! Vstaň, vyjdime stadiaľto! Veď ty si vo mne a ja v tebe; sme jedna a nerozdielna prirodzenosť.
Pre teba som sa ja, tvoj Boh, stal tvojím synom. Pre teba som si ja, tvoj Pán, vzal tvoju prirodzenosť sluhu. Pre teba som ja, čo som nad nebesiami, prišiel na zem, ba zostúpil som do podsvetia. Pre teba, človeka, stal som sa človekom, ktorému niet pomoci; moje lôžko je medzi mŕtvymi. Pre teba, čo si odišiel zo záhrady, v záhrade som bol vydaný Židom a v záhrade som bol ukrižovaný.
Pozri na sliny na mojej tvári, ktoré som prijal pre teba, aby som ti vrátil prvotný život. Pozri, ako ma bili po tvári; zniesol som to, aby som obnovil tvoju znetvorenú tvár podľa svojho obrazu.
Pozri sa na môj zbičovaný chrbát, na rany, ktoré som prijal, aby som odstránil bremeno tvojich hriechov, ktoré zaťažovali tvoj chrbát. Pozri na moje ruky, pre teba klincami pevne pribité k drevu, lebo ty si kedysi siahol rukou po strome zla.
Zaspal som na kríži a kopija prenikla do môjho boku, lebo ty si zaspal v raji a z tvojho boku vzišla Eva. Môj bok zahojil ranu tvojho boku. Môj spánok ťa vyvedie zo spánku v ríši smrti. Moja kopija odrazila kopiju namierenú proti tebe.
Vstaň, poďme stadiaľto. Nepriateľ ťa vylákal z rajskej krajiny a ja ti dám miesto už nie v raji, ale na nebeskom tróne. On ti zahatal obrazný strom života, ale ja, ktorý som sám život, spojil som sa s tebou. Ustanovil som cherubov, aby ťa strážili ako sluhovia; teraz urobím, že sa ti budú klaňať, akoby si bol Boh.
    Nebeský trón je prihotovený, nosiči ochotní a prichystaní, svadobná komnata zariadená, jedlá pripravené, večné stánky a príbytky vyzdobené, pokladnice otvorené a nebeské kráľovstvo je od vekov pripravené.

Bratia a sestry z reformovaných cirkví, možno práve tento môj myšlienkový pochod ohľadom biblickej úcty k svätým Vám pomôže pozrieť sa na naše uctievanie svätých, nikdy nie klaňanie sa svätým, z iného uhla pohľadu.

Tiež nás pohýna k prosbe o pomoc týchto svätých stáročná skúsenosť – naša katolícka tradícia. Keď nás napríklad nespočetnekrát Boh vypočul na príhovor Ježišovej mamy Márie, ale i jeho pozemského otca Jozefa, či iných svätých. Veď tí naši svätí sú už všetci pri Pánovi a on s nimi. Nie, naša úcta nie je modloslužbou.

Pravdivé sú slová svätej Terézie z Avily, že „Sám Boh stačí.“ A predsa nás náš Boh, nás slabých a neraz biednych ľudí privádza z lásky na svoj trón a dáva nám svoju moc. Nie, aby sme ju nerealizovali, ale naopak, aby sme kraľovali, a to robia aj naši svätí, preto sa obraciame o pomoc aj na nich. A ako máme svätých my katolíci, o nič menej ich isto nemáte aj Vy bratia a sestry z reformovaných cirkví a som presvedčený, že tí Vaši sú aj naši a tí naši sú aj Vaši, veď Ježiš nie je rozdelený.

Teraz najčítanejšie

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".