23 rokov politickej ignorácie trans* ľudí – Uznanie rodu štátom a snahy Aliancie za „rodinu“

Mohla by som tento blog začať slovami, aké úžasné boli moje pocity keď som sa vydala s posudkom od lekára na matriku, pre vystavenie nového rodného listu. Mohla by som opísať, ako som konečne dostala do rúk to, čo je pre túto krajinu tak smerodatné a povinné, aby uznal moju identitu. No tie pocity neboli pocitmi šťastia. Neboli to pocity, ktoré by môj život obohacovali o endorfíny. Pravdu povediac neviem definovať zmes tých pocitov, ktoré rezonovali v mojom vnútri. Žiaden doklad, žiaden posudok, NIKTO A NIČ na tomto svete zo mňa neurobí viac ženu a nedefinuje moje prežívanie a vlastnú identifikáciu, viac, ako ja sama a iba ja sama. Čo však štát a jeho inštitúcie dokážu, je podmieňovanie, vyžadovanie „odborného preukázania“ vlastnej identity – toho, kto vlastne som. Žiadna iná skupina obyvateľstva na Slovensku nemusí štátu dokazovať svoje vlastné Ja, iba transrodoví občania. Štát nám zasahuje do tých najintímnejších osobných oblastí, do ktorých by sa starať vôbec nemal. Žiaľ Slovensko a jeho zákony sú okrem vlastnej zmätočnosti nastavené tak, že upierajú základné ľudské práva trans* ľuďom.

O tom, akú moc majú lekári nad trans* ľuďmi som písala v predchádzajúcom blogu. Štát sa však pridáva, keď síce umožňuje „zmenu pohlavia“ – v kultivovanom a korektnom jazyku – zmenu rodu, na rod s ktorým sa trans* človek identifikuje, avšak zároveň zakazuje, zosúladenie dokladov o dosiahnutom vzdelaní trans* ľudí s novými, zákonne a legálne vystavenými dokladmi, čím nielenže vystavuje trans* ľudí núteným comming outom, ale porušuje medzinárodné právne záväzky plynúce z dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika právne viazaná. V zmysle článku 8 tohto Dohovoru, „každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života….“ Slovensko tento dohovor porušuje dvoma zákonmi. Zákon o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon) č. 245/2008 Z.z. paragraf 18, odsek 5, ktorý hovorí: „Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov a správnosť vyplnenia tlačív zodpovedá riaditeľ školy.“

Odsek 7 tohto zákona dodáva: „V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané opravovať údaje.“

Druhý zákon, ktorým Slovensko porušuje záväzky ku ktorým sa samo zaviazalo je, Zákon o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov č.395/2002 Z.z paragraf 12 odsek 2, ktorý hovorí: „Archív umožňuje prístup k archívnym dokumentom vyhotovovaním odpisov, výpisov, potvrdení, kópií, štúdiom a verejným vystavovaním archívnych dokumentov.“

Z týchto citovaných zákonov Slovenskej republiky, opierajúc sa o vyššie spomínaný Dohovor o ľudských právach a základných slobodách, ktorý je právne záväzný pre Slovenskú republiku, je právo na súkromie trans* ľudí a teda jedno zo základných ľudských práv, našou krajinou porušované. Som otvorenou trans ženou a nemám s týmto vlastným statusom problém, avšak pýtam sa, kde berie náš štát právo odkrývať moje súkromie bez môjho zvolenia?

Doposiaľ sa s výnimkou pána poslanca Martina Poliačika (SaS), nikto nezaoberal zmenou, či už jedného, prípadne oboch spomínaných zákonov. V praxi to teda vyzerá tak, že v súčasnosti moje oficiálne meno, moje priezvisko a rodné číslo sa nezhodujú s údajmi, ktoré sú uvedené v dokladoch o dosiahnutom vzdelaní. Pri akomkoľvek zdokladovávaní môjho vzdelania som tak verejne nútená hovoriť o mojom vlastnom súkromí, na ktoré nemá nikto právo. Štát pozná množstvo zákonov na ochranu osobných údajov, množstvo predpisov, ktoré chránia právo na súkromie avšak tie neplatia pre všetkých, neplatia totiž pre trans* ľudí. Toto je však len vrchol ľadovca.

Zmena dokladov v praxi je opäť len o prepieraní môjho súkromia. Neinformovanosť a neznalosť štátnych úradníkov je kapitola sama o sebe. Aj na nej však môžem demonštrovať aká zmätočná, nepresná a neúplná je legislatíva. Zamestnanci na matrike o nej nevedia nič. Nevyčítam to im, vyčítam to štátu. Ako je možné, že na vystavenie nového rodného listu musím čakať týždeň, keď je táto služba verejne dostupná na počkanie? Pretože zákon o rodnom čísle (viď môj druhý blog), si každý vyloží po svojom. Kým moja lekárka hovorí o zákone, ktorý vyžaduje ukončenie plodnosti, na matrike a na ministerstve vnútra, s ktorým podľa slov zamestnanca matriky, komunikovali, nie je ukončenie plodnosti smerodatné a nie je žiadnym zákonom vynucované. Pokiaľ sa teda zamestnanci matričného úradu dopracovali k tomu, čo definuje zákon, putovala správa o mojich nových dokladoch kade tade… Takto Slovensko chráni moje súkromie. Pri týchto problémoch a ich 23 ročnom neriešení teda rozmýšľam, komu môžem z kandidátov dať svoj hlas. Nie len kvôli sebe, ale aj kvôli ostatným trans* ľuďom, ktorí tranzíciou budú prechádzať v budúcnosti, kvôli párom rovnakého pohlavia vychovávajúcim svoje deti, kvôli celej LGBTI komunite, ktorej problémy nevidí 95% v súčasnosti pôsobiacich poslancov v NR SR.

Aby sme však nemali pocit, že sa nám nemôže žiť ešte horšie, v blížiacich sa voľbách dala o sebe vedieť aj všetkým dobre známa Aliancia za rodinu. Tá Aliancia za rodinu, ktorá ústami pána Chromíka tvrdila, že žiaden z ich členov nemá politické ambície a hľa, pani Verešová (hovorkyňa AzR) s číslom 7 pózuje na kandidátke OĽaNO-NOVA, pán Kováčik zasa na kandidátke KDH. Plíživým a veľmi tichým spôsobom chcú zasadnúť do parlamentných lavíc a pripravovať zákony upierajúce ľudské práva LGBTI občanom tohto štátu. Neupieram im právo kandidovať, upieram im právo rozhodovať o životoch iných a vyvraciam tvrdenia Aliancie z pred roka. AzR adresovala kandidátom deklaráciu, ktorá obsahuje nielen médiami zverejnené informácie o de facto zákaze registrovaných partnerstiev, ktorých neumožnenie podľa ústavného súdu porušuje ústavu Slovenskej republiky, či o tom, aby Slovensko neumožnilo používanie tretieho rodu, ktorý by v mnohom uľahčil život niektorým ľuďom. Obsahuje aj niečo, čo trans* ľuďom môže úplne znemožniť zmenu preferovaného rodu. Citujem z deklarácie: „… Nesúhlasím s označovaním muža s mužskými pohlavnými orgánmi za ženu a naopak. Pohlavie ani rod nie sú závislé od toho, ako sa kto cíti. …“ Túto deklaráciu podpísalo už viac, ako 80 kandidátov, ak mám presné informácie. Títo ľudia, sa plne podpisujú (nielen) pod túto vetu, deklarácie. Ja ich preto verejne vyzývam, definujte mi prosím správne pocity ženy, definujte správne pocity muža a definujte mi prosím, čo robí muža mužom a ženu ženou. Títo kandidáti podpisom deklarácie AzR na seba berú zodpovednosť za životy trans* ľudí, za to, že keď je pre nás v tejto krajine teraz život ťažký, tak ak budú pri moci títo kandidáti, stane sa nemožným. So všetkou úctou, HANBITE SA!

Prosím neurobme v týchto voľbách chybu. Chybou je ostať doma a dovoliť iným rozhodnúť o tom, kto bude sedieť v parlamente. Ak tam budú sedieť ľudia podpísaní pod touto deklaráciou dobrovoľne im odovzdáme naše životy. Poďme voliť, nedajme si vziať našu slobodu, naše práva, náš život…