Denník N

V sobotu 7. februára budem kresťan. Skutočný

Foto: Projekt N - Vladimír Šimíček

Už o sedem dní nás čaká referendum. Ako kresťan – katolík som bola presvedčená o tom, že sa ho zúčastním. Dnes mám iný názor.

Už o sedem dní nás čaká referendum. Ako kresťan – katolík som bola dlhú dobu presvedčená o tom, že sa ho zúčastním. Veď som bola predsa vychovávaná tak, aby som svoj názor hovorila nahlas, aby som sa stotožňovala s učením cirkvi a Ježiša Krista. Snažím sa podľa toho všetkého žiť a ak spravím prešľap, mám často výčitky svedomia. Nemala som teda pochybnosti.

Až do poslednej nedele…

… kedy som bola večer na svätej omši. Tradične som si našla svoje obvyklé miesto vzadu a sústredila sa tak ako na evanjelium, tak na kázeň. A zrazu som sa začala cítiť zvláštne. „Je vaša kresťanská povinnosť zúčastniť sa blížiaceho sa referenda. Je vaša kresťanská povinnosť hlasovať trikrát Áno. Musíme bojovať za svoje presvedčenie, správať sa v tomto duchu a konať tak, ako je zakotvené v Biblii.“

Podvedome som sa začala obzerať okolo seba. Počas niektorých pasáží som čakala, kedy sa ľudia začnú dvíhať z lavíc a na protest odídu. Všetci sedeli. Aj ja. Ale pocit a zážitok z nedeľného večera ma neprestal prenasledovať.

Kresťanská povinnosť? Bojovať za svoje presvedčenie?

Je moja kresťanská povinnosť bojovať proti ľuďom iného presvedčenia?

S priateľom sme sa niekoľkokrát bavili na túto tému. Nedávno mi povedal: „Vieš, mám pocit, že homosexuálna komunita je na Slovensku maximálne umiernená. Myslím, že sami si uvedomujú, že Slovensko je veľmi konzervatívna krajina a tvári sa ako kresťanská krajina.“ A mal pravdu.

Pred niekoľkými rokmi si nemenovaná populistická strana vybudovala svoju predvolebnú agendu na zlegalizovaní a dekriminalizovaní marihuany, na uzákonení homosexuálnych manželstiev a ďalších iných krokoch, vďaka ktorým chceli získať hlasy liberálov. Podarilo sa, dostali sa do parlamentu. Každý rok sa robí Dúhový pochod, ktorým sa homosexuáli pripomenú, dajú médiám tému, ktorou môžu svojich čitateľov kŕmiť niekoľko dní, vyjadria svoj názor nahlas. Presne tak, ako nás k tomu vyzývajú v kostole. A čo ďalej?

Nezaregistrovala som žiadne extrémne ani radikálne požiadavky zo strany homosexuálov. Vôbec nijako nechcú zasahovať do našich, ani vašich životov. Nepociťujem nijaké obmedzenie, ani sa necítim nepríjemne, keď sa dve lesbičky predo mnou držia za ruky. Prečo ich mám odsudzovať a bojovať proti nim? Pretože si vybrali svoj život tak, ako som si ho vybrala aj ja? Pretože Aliancia za rodinu nás bombarduje extrémistickými reklamnými spotmi a billboardami, aby v nás vyvolala nepríjemné pocity a tým nám vsugerovala, akí sú homosexuáli pre nás nebezpeční? Vôbec sa necítim byť utláčaná homosexuálmi. Obťažuje ma Aliancia za rodinu svojimi počinmi.

Referendum nás bude stáť viac ako 5 miliónov eur. Ako študent som rada, keď mám v peňaženke 50 eur a hneď rozmýšľam, ako ich čo najkonštruktívnejšie využiť. Tak mi napadá, ako zmysluplnejšie by sa dali využiť tie milióny? Postaviť azylové domy pre bezdomovcov, aby v týchto tresknúcich zimách nemuseli okupovať tie najzvláštnejšie úkryty len preto, aby neumrzli na smrť. Postaviť škôlky a školy pre rómske deti, aby sa integrovali do spoločnosti a mali všetci rovnako možnosť viesť plnohodnotný život. Venovať peniaze nemocniciam, ktoré si rozmyslia, aké lieky zabezpečiť pacientom. A vždy sa rozhodnú pre tie lacnejšie, nie pre účinnejšie.

Mám pocit, že tie peniaze budú slúžiť jedine na to, aby si ďalšia rodiaca sa politická strana (Aliancia za rodinu) spravila propagandu a 5 miliónový prieskum verejnej mienky, koľko cca ľudí by ich v tohtoročných voľbách volilo. Aby mal teatrálny Matovič opäť možnosť vstúpiť do pozornosti vďaka činom iných, pretože sa nezmôže na vlastné.

Od minulej nedele sa za svoje presvedčenie naozaj nehanbím a poviem ho nahlas, aspoň takto: Som kresťan katolík. Nepodporujem referendum, ktoré je postavené na nenávisti voči skupine ľudí len preto, že sú v niečom iní. Nebudem odsudzovať nikoho, koho nepoznám. Nebudem krížikovať štvorčeky a tým si nahovárať, že mám právo rozhodovať o živote ľudí, ktorých nepoznám. Pretože, ak si dobre interpretujem Bibliu a učenie Krista, najdôležitejší pilier kresťanského náboženstva je milovať blížneho svojho ako seba samého. Akceptovať všetkých ľudí na Zemi. Prijať ich takých, akí sú a nedávať im pociťovať nadradenosť, ktorú v kresťanoch dnešná cirkev pestuje na každej jednej omši. Na našom svete nikdy nebude mier, keď sa budeme navzájom odsudzovať, osočovať, bojovať proti sebe, proti našim presvedčeniam, keď sa budeme navzájom zabíjať, okrádať a ukazovať na seba prstom. Chcem sa hlásiť k učeniu, ktoré nás vedie k tolerancii a spolupatričnosti. Možno sa teraz budem rúhať – ale osobne si myslím, že keby žil Ježiš Kristus v dnešnej dobe, v prvom rade by riešil pedofilných kňazov, kňazov, ktorí majú deti a potom hlásajú čistotu. Možno by riešil, prečo sú na čele cirkvi (na Slovensku) ľudia, ktorí majú ŠTB zložku? Prečo cirkev, ktorú založil na pilieroch chudoby a pokory vlastní miliardové majetky a stále hrabe a hrabe pre seba?

Mne by sa tiež nepáčilo, keby prišla skupina ateistov, aby sa z kostolov odmontovali zvony, pretože je proti ich presvedčeniu, že musia počúvať každodenné zvolávanie na bohoslužbu.

V sobotu 7. februára sa referenda nezúčastním.

Teraz najčítanejšie