Denník N

Židovský cintorín vo Vrbovom

Vrbové je mesto so zaujímavými pamiatkami a neskutočne fotogenickým židovským cintorínom.

Vrbové je mesto v Trnavskom kraji, v Piešťanskom okrese a nachádza sa vo výške 188 metrov nad morom. Miesto bolo obývané od praveku, ale prvá písomná zmienka pochádza až z 12. storočia, ako mestečko je titulované od konca 14. storočia (Ecclesia Sancti Martini). Vrbové prosperovalo aj vďaka tomu, že ním viedla obchodná cesta, ktorá smerovala z Čiech do Uhorska, cez Trnavu do Ostrihomu a Budína. Túto cestu chránila sieť hradov, ktoré vznikli v priebehu 12. a 13. storočia: Branč, Holíč, Korlátko a Čachtice. V novoveku trpelo mesto pod tatárskymi vpádmi, ale naďalej sa v ňom rozvíjalo až do konca 19. storočia remeselníctvo a vinohradníctvo. V novoveku bol na Záhorí silný vplyv protestantizmu, ale žilo tu aj množstvo obyvateľov židovského náboženského vierovyznania. Vrbové má zaujímavú históriou a mnohé pamiatky, ktoré ju dokazujú.

Nachádzajú sa v ňom tieto pamiatky: gotický kostol svätého Martina zo 14. storočia; mimoriadne fotogenickou je šikmá empírová vežová zvonica; nachádza sa tu aj kúria Mórica Beňovského a židovská synagóga s cintorínom. V novoveku sa mení pomer obyvateľstva, keďže v roku 1683 sem prišlo z Moravy (a z Uherského Brodu) asi dvesto židov. Ďalší židia prichádzali do Vrbového z Viedne najmä na prelome 17./18. storočia. Komunita sa rozrastala a zriadila si samostatnú náboženskú obec. Už v roku (1731) mali v meste prvú synagógu.  V 18. storočí tvorili židia 42% obyvateľov mesta a na konci 19. storočia ich bolo v meste vyše 1300. Zaujímavé je, že pravdepodobne až do 19. storočia patrili piešťanskí židia do rabinátu vo Vrbovom. Novopostavená synagóga z roku 1883 slúžila až do roku 1942, kedy sa stalo Vrbové getom pre všetkých židov z okresu Piešťany. Títo židia boli neskôr presunutý do koncentračného tábora v Osvienčime, po vojne sa do obce žiadny z preživších nevrátil. Osudom synagógy vo Vrbovom sa budeme venovať v budúcnosti (chceme ju nafotografovať zvnútra, ak nám bude umožnený prístup). Vysoký podiel židovského obyvateľstva vo Vrbovom dokladuje aj ohromujúci a veľký cintorín, ktorý sa nachádza v meste. Domáci bez problémov vedia navigovať k nájdeniu cintorína, od židovskej synagógy, ktorá je na hlavnej ceste je vzdialený len 500 metrov. Nachádza sa na Cintorínskej ulici, oproti katolíckemu cintorínu. Vchod do neho je cez dvor rodinného domu pani ktorá ho spravuje, čím je v podstate chránený pred vandalmi. Avšak ako uvidíte na fotografiách jeho atmosféra je úžasná, je to nádherné miesto so smutnou históriou a unikátnym „genius locci“

Vrbovský židovský cintorín je národná kultúrna pamiatka a pochádza z polovice 18. storočia, je obkolesený zo všetkých strán tehlovým múrom a má pôdorys štvorca. Jeho mimoriadnou zaujímavosťou je, že sa zachoval aj s domom smútku z nepálenej hliny. Na cintoríne sa nachádzajú najstaršie náhrobky z 18. storočia i posledné z obdobia medzi dvomi svetovými vojnami. Mnohé z náhrobkov sú silne poškodené čím dosvedčujú osud tunajšej náboženskej obce, ktorá bola zlikvidovaná počas 2. svetovej vojny. V súčasnosti je už väčšina z náhrobných kameňov očíslovaná, zdokumentovaná a dá sa povedať, že o  úpravu cintorínu sa stará Ústredný zväz Židovských náboženských obcí  Slovenskej republiky, ktorý je jeho vlastníkom. Tento cintorín je významný najmä vďaka svojej zachovanosti, aj keď veľa z náhrobkov je zničených, ale tie ktoré sú vo výbornom stave majú mimoriadne kvalitnú výtvarnú výzdobu. Vyskytuje sa na nich hlavne text v architektonicky stvárnenom priestore s dvomi stĺpmi; často sa objavuje symbol kohenov- žehnajúce ruky; nádoby na umývanie – misa a krčah, ktoré symbolizujú potomkov Lévitov. Samozrejmosťou je, že najstaršie náhrobky majú zväčša podobu macevy (jednoduchá stéla zo židovským textom), alebo dvoch združených macev. Zaujímavá je samotná stavba domu smútku- je to jednoduchá budova z nepálených tehiel a sedlovou strechou, s tromi okennými otvormi a veľkým dverným otvorom, aké majú maštale. Na tehlách sa zachovali fragmenty omietky.

Najčastejšie je navštevovaný náhrobok rabína Jakoba (Koppel) Altenkunstadta (1766 – 1836), známeho aj ako Koppel Charif, čo dosvedčuje množstvo kamienkov na jeho náhrobku. V židovskej kultúre je zvykom uctiť si zomrelého kamienkom, ktorý sa po jeho navštívení položí na jeho hrob, alebo na náhrobný kameň. Z Vrbového pochádzal aj Jozef Chaim Sonnenfeld, významná osobnosť izraelskej histórie. Bol spolužiakom Tomáša Garrigue Masaryka a okolo roku 1890 emigroval do vtedajšej Palestíny, do Jeruzalema. Sonnenfeld bol zástancom mierového spolužitia Židov a Arabov v Palestíne. Sonnenfeld už ako hlavný jeruzalemský rabín privítal v roku 1927 vtedajšieho československého prezidenta T. G. Masaryka na jeho oficiálnej štátnej návšteve Palestíny.

Viac fotografií k článku nájdete v tomto fotoalbume:

Teraz najčítanejšie

Katarína Harčová

Verím v to, že ľudská myseľ je neustále sa schopná učiť. Ľuďmi sme hlavne vďaka našej túžbe spoznávať a uvedomovať si rozmanitosť sveta okolo Nás. Myslím si, že myšlienka René Descartesa: "Cogito, ergo sum" vyjadruje v úplnosti, to čo Nás robí ľuďmi. Práve preto sa neustále zaujímam o vzdelávanie sa a v súčasnosti sa napríklad zdokonaľujem vo svojej poľštine. Milujem knihy a hudba je môj život od metalu po jazz, cez pop. Vyštudovala som odbor Dejiny a teória umenia a myslím si, že práve kultúra a história prinášajú aj do súčasného moderného a technologického sveta často nové pohľady a hlavne nové riešenia. Bohatosť a krása našich pamiatok i ich história, nás môžu naučiť veľmi veľa. Budem šťastná ak tento blog aspoň trochu pomôže v propagácii menej známych a zaujímavých pamiatok, tak ako sa o to snaží moja facebooková stránka: https://www.facebook.com/slovenske.pamiatky/.