Denník N

„ : “ škola hrou

 

školstvo tvorí chrbticu kultúry. určuje silu ekonomiky a inovácií, kultivuje osobnosti,  podnecuje objavy, je predpokladom kultúrnej úrovne a kvality spoločnosti. no nie na Slovensku. ako pekný hrob sme ho zvonku zateplili polystyrénom. no vo vnútri sotva prežíva podvyživená mŕtvola. staré židovské príslovie hovorí: „ak chceš aby tvoj dom pevne stál, dobre zaplať staviteľov“. podvyživenou mŕtvolou sú učitelia. nebudem sa zaoberať zmenou financovania. o tom som už písal tu: http://ix.sk/PnsVq . takzvané školské reformy priniesli len zvýšenie byrokracie, administratívy a papierovania pre učiteľov všetkých stupňov vzdelávania. priniesli ešte jedno – šetrenie prostriedkov na platoch najdôležitejšieho článku vzdelávacieho procesu – učiteľov.

najpodstatnejšou úlohou učiteľa na univerzite nie je vyučovanie. tou je písanie projektov a získavanie grantov pre pracovisko. je to jedno z hlavných kritérií prijímania VŠ zamestnancov. z VŠ učiteľov urobil systém projektových manažérov a odovzdávanie poznatkov novej generácii „odbornej elite“ sa stalo sekundárnym. tak si zrátajme, čo musí zvládnuť odborný asistent s PhD. za 468,87,- € netto mesačne na univerzitnom pracovisku: vedenie prednášok a seminárov, denná príprava na vyučovanie, sústavné štúdium najnovších medzinárodných poznatkov a výskumov v odbore, opravovanie esejí a seminárnych… prác študentov, príprava dokumentov vyučovacieho programu… každého predmetu v súlade s najnovšími poznatkami. písanie domácich a zahraničných vedeckých článkov a knižných publikácií, učebníc, skrípt a vedeckých monografií. realizovanie primárneho i sekundárneho výskumu v odbore (často v teréne), hodnotenie a skúšanie. vedenie školských aktivít študentov, organizovanie festivalov či dní otvorených dverí. písanie projektov, zháňanie grantov. príprava akreditačných spisov… aktívna účasť na vedeckých konferenciách a kolokviách doma i v zahraničí, príprava a manažovanie medzinárodných konferencií na domácom pracovisku, porady, rady, účasť a hodnotenie v štátnicových,  rigoróznych, dizertačných a prijímacích komisiách,…  etc. aby ste prežili a nebodaj uživili rodinu (!) musíte robiť to, čo sme s kolegami v brandži nazvali „literárna prostitúcia“. teda písať populárne a náučné články do časopisov, rozhlasu a kade-tade… len aby ste domov priniesli každý mesiac čo-to navyše. inak vás manželka, priateľ či priateľka ako „vysokovzdelaného idiota“ pošle na nočnú zmenu za pás do fabriky. tak čo „dámy a páni“ za okienkom v bankách a na úradoch a všetci tí  s časným „padlá“ ešte si myslíte, že učiteľ zarába dosť ?!

takto zaťažení nie sú ani špičkoví manažéri nadnárodných bánk. a uvažujme… ktorý manažér by pri tomto nasadení pracoval za 468,87,- € ?! a ktorý podnikateľ by šiel do takto plateného biznisu?! zo školstva sa práve vďaka nízkym platom stalo málo podnetné prostredie. zabetónovalo sa tu množstvo podlízavých nevýkonných ľudí. tí nie sú prínosom ani pre vedu, ani pre pracoviská. nestali sa osobnosťami ani ľudsky, ani v odbore. „nevykvasili“. nebudú rešpektovaní ani medzinárodnou vedeckou komunitou, ani študentmi. ako môže niekto, bez chrbtovej kosti, kto sám „nevykvasil“ v osobnosť podnecovať k rastu nové osobnosti ?! a tak nám zo študentov rastú rovnakí pokrivenci a duševní skrčkovia, nie elita krajiny.  práve títo „nevykvasení hochštapleri“ majú úžasnú danosť. vedia sa rovnako nevýkonným šéfom strkať do … priazne. s ich pomocou spĺňajú kritéria a stúpajú od habilitácie k inaugurácií. stávajú sa garantmi študijných programov. keď ako recenzent čítate vedecké štúdie a odborné články zistíte pravý stav veci. „učený“ pán docent nemá šajnu o tom, čo sa v jeho odbore deje. že články sú obmenou dávno prekonaných argumentov, ktoré písal pred rokmi, ešte ako doktorand. vznikli preto, aby splnil kritéria k habilitácii. nie preto, aby priniesol nóvum, prispel výsledkami svojho výskumu k poznaniu a k vedeckej diskusii v odbore. samotný systém habilitácií a inaugurácií je prežitkom. je mŕtvolou, ktorú (ako vo filme pre náročného diváka), ťahá školstvo v rakve za sebou. ešte viac napomáha znižovať kvalitu a zabetónovať na univerzitách ľudí, ktorí tam nepatria. ako vysokoškolský učiteľ nemáte finančnú istotu. vaše pracovné miesto trvá tri roky. niečo ako „zmluva na dobu neurčitú“ tu neexistuje. stačí ak sa osobnostne či názorovo nezhodnete s vedúcim pracoviska a môžete si hľadať nové pôsobisko. nikoho nezaujíma, či potom, čo ste pracovisku odovzdali „benefity“ za vaše publikácie a vedecké aktivity, budete mať nasledujúci mesiac na zaplatenie hypotéky. alebo či vôbec budete mať kde bývať! takto nastavené podmienky sú „vďakou“ spoločnosti za prácu, ktorá nikdy nekončí. toto nastavenie neumožňuje obmenu kvalitných ľudí vo VŠ prostredí. uľahčuje zabetónovanie sa poslušných „hochštaplerov“ a pohodlné personálne čistky u tých, čo premýšľajú inak ako ich šéf.

kým zdravotná sestra, robotník… má po práci „padla“, vám ako vysoko špecializovanému odborníkovi večer, či cez víkend začína druhá šichta. sadáte k počítaču, píšete a študujete.  zbadáte sa až nadránom, keď vám padá hlava a vy musíte ísť spať.  lebo o 4 hodiny mate stáť čerstvý, šarmantný a vysmiaty pred študentmi v aule. tam často vysvetľujete i to, čo mali vedieť zo ZŠ. fakt, že z vedomostí študentom z roka na rok ubúda, je už štandardný. na ZŠ a SŠ sa vďaka „systémovým reformám“ nenaučili nič. akurát tak nadmernému sebavedomiu a prázdnemu „obkecávaniu“. študenti by vás predali, lebo rozprávať vedia. ale hlávky majú prázdne. kde niet informácií a vedomostí, nedostaví sa pochopenie súvislosti. a kde niet poznatkov a súvislostí nedostaví sa praktická realizácia – teda toľko omieľané uplatňovanie poznatkov v praxi. takže zaznávané MEMOROVANIE (rozumej vstrebávanie a prehlbovanie poznatkov) je predsa len dôležité. a aj ostane. kým bude platiť: „repetitio est mater studiorum“. skúsenosti a odbornosť na webe nenájdete. alebo by ste ľahli pod nôž lekárovi, ktorý sa učil priebeh operácie z YouTube chvíľu pred zákrokom?

začiatkom novoveku musel učeň, ak sa chcel stať tovarišom a neskôr majstrom svojho remesla prejsť Európu od majstra k majstrovi. rovnako tak bakalár ak sa chcel stať magistrom a doktorom. všetci museli obstáť v medzinárodnej konkurencii. je programovo nevyhnutné zaviesť princíp, aby magisterské vzdelanie nesmel študent získať na pracovisku, kde získal bakalárske. rovnako tak v prípade ďalších stupňov vzdelávania. (pri súčasnom financovaní – utópia http://ix.sk/PnsVq .) doktorand nesmie najmenej 5 rokov pôsobiť na pracovisku kde získal PhD. musí získavať skúsenosti na iných pracoviskách. aby bol prínosom pre „alma mater“, či všade tam kde pôsobí. akým prínosom je pre pracovisko odborný asistent, ktorý tam študoval od Bc. po PhD. môže byť akurát cvičenou opicou pre docentov a profesorov, ktorá doťahuje to, čo oni nestihnú. nie partnerom s novými náhľadmi a inovatívnymi myšlienkami. požadovaným štandardom je, aby naše študijné programy a odbory VŠ akreditovali zahraničné akreditačné pracoviská. potom budú kamarátšafty a korupcia domácej „akreditačnej komisie“ vylúčené. konečne… získame predstavu ako na tom skutočne sme.  jedine to prinúti pracoviská VŠ, aby zamestnávali ozajstných odborníkov.

fakt, že vysokoškolák nevie poriadne čítať je desivá realita. ak nerátame správy na sociálnych sieťach, generácia Z nečíta. študenti majú problém prečítať a vstrebať i povinné skriptá, tobôž študovať odporúčanú literatúru. ročníkové a semestrálne práce, kde majú preukázať inovatívne im vlastné myslenie, stiahnu z internetu. očakávajú, že im všetko dáte rovno pod nos. tam kde má prevládať samoštúdium, musíte viesť dospelého bakalára za ruku, ako usmrkanča. zabúdame, že hodnotu diplomom nedávajú školy. ale študenti svojimi poznatkami a schopnosťami, ktoré nadobúdajú samoštúdiom a následnou praxou v odbore. prednášky a semináre majú byť len vodítkom. naznačením smeru.  študent musí byť schopný prejsť tuto cestu sám. žiaľ naše univerzity sú ako pomocné školy. koho neprejde lietadlo – dostane diplom. a verte mi, o kvalite nerozhoduje ani názov, ani zriaďovateľ, ale skutočné kompetencie jednotlivých prednášajúcich. ich schopnosť motivovať žiakov. nie dávať hotové riešenia (ryby) ale ukazovať cestu, aby ich nachádzali sami (udicu). a tieto kompetencie pedagógov sa od dverí k dverám výrazne líšia. k samostatnosti študentstva neprispievajú ani vlaky zadarmo. miesto toho, aby študenti cez víkendy pracovali, brali brigády, vstrebávali nové prostredie, budovali si kontakty pre budúcu kariéru a zamestnanie… osamostatňovali sa a zažívali to, čo moja generácia nazývala „študentský život“. tak miesto toho nasadnú v piatok, či už vo štvrtok do vlaku a žijú na krku rodičov. nesamostatnosť – to je výsledok vlakov „pro bono“.

napokon… školstvo je hrou mocných tejto krajiny. je priestorom na rozkrádanie verejných zdrojov v predražených tendroch. možno práve preto sa nám tu nedarí upratať. spoločne premýšľajme aké konkrétne zmeny potrebujeme uskutočniť aj na iných stupňoch vzdelávania. či o riaditeľoch ŽŠ a SŠ majú rozhodovať politicky nominovaní poslanci v radách škôl, alebo radšej rodičia a učitelia. či nie je samospráva (obec, VUC) zbytočným medzičlánkom pri rozdeľovaní financií. kde sa prostriedky určené školám, použijú na vykrývanie iných priorít. či riaditeľom neodňať právomoc prijímať, prepúšťať a stanovovať plat i odmeny zamestnancov škôl. podobné kompetencie majú byť vecou vyhlášok  ministerstva a transparentných výberových on-line konaní. kde je zamestnanec po splnení presne stanovených predpokladov automaticky priradený na školu a môže slobodne vykonávať svoje zamestnanie.  nemusí sa obávať mobbingu a bossingu, či iných častých praktík na našich školách. riaditeľom by sa odňatím HR agendy významne uvoľnili ruky a mohli by venovať čas projektom, fundraisingu, marketingu… a zlepšovať tak prostredie škôl pre študentov i učiteľov. napokon škola má byť hrou. len sa nehrajme na „diplomy“, „pánov profesorov“ a „pánov docentov“…  inak nám čochvíľa univerzity nebudú platné ani za učňovské školy.

 

© i.b. kráľ – február 2016

 

Teraz najčítanejšie

Náš život je vo vašich rukách. Ilustračné foto – Paddy O’Sullivan/Unsplash

ivan baláž kráľ

ivan baláž kráľ (*1978) – básnik a výtvarník ivanbalazkral@gmail.com www.ivanbalazkral.com shorturl.at/howK2 Predstaviteľ a tvorca slovenskej literárnej a výtvarnej AUTENTY. Narodil sa 3. augusta 1978 v Prešove na Slovensku, ako potomok rodu Balas de Villa Bala. ŠTÚDIA Dopravné staviteľstvo (Highway and Bridge design) študoval na Strednej priemyselnej škole stavebnej v Prešove (1992-1996). Tu získal zručnosti projekcie a navrhovania, ale najmä technickej i umeleckej kresby. Filozofické a teologické vzdelanie získal počas štúdia Teológie a Etiky na Univerzite Komenského v Bratislave, na katedre cirkevných dejín si osvojil nuansy sakrálneho umenia (1997-2002, Mgr). Dejiny so zameraním na dejiny umenia vyštudoval na Teologickej fakulte v Košiciach (2004-2007, Mgr.). Žurnalistiku a média so zameraním na reklamu na Katolíckej Univerzite v Ružomberku (2005-2008, PhD.). Manažment na Wyższej Szkołe Menedżerskej w Legnicy, Fakulte manažmentu a marketingu (2014-2016, magister). VÝTVARNÁ TVORBA Vo výtvarnom umení sa I. B. Kráľ venuje figurálnej maľbe (1999) a v menšom meradle i hlinenej plastike (1996). Ako predstaviteľ AUTENTY silne nadväzuje na slovenskú MODERNU. Jeho výtvarné videnie ovplyvnili najmä modernisti (Mikuláš Galanda a Ľudovít Fulla, Koloman Sokol, Imrich Weiner-Kráľ, J. Teodor Tekel) ale aj postmodernista Peter Baláž, kubistické koncepty Imricha Vysočana, francúzsky a český kubizmus (Georges Braque, Emil Filla). Z techník používa najmä akryl, kresbu rudkou, tuš, pastel, gvaš a ich vzájomné kombinácie. Programovo si všíma človeka a život. Ukazuje vnútorný boj v jednoduchej, často silne abstrahovanej figurálnej kompozícii. LITERÁRNA TVORBA Básnické videnie I. B. Kráľa ovplyvnil symbolizmus (Jean Nicolas Arthur Rimbaud), existencializmus (Albert Camus, Jean Paul Sartre), surrealizmus (André Breton) ako aj Charles Bukowski a viaceré moderné i avantgardné formy. Venuje sa témam existencie, lásky, intimity, slobody, zmyslu života a osobnej spravodlivosti. Jeho poézia je plná symbolov, zvratov, filozofických a krátkych ideových náčrtov – náznakov. Pomocou nich v dielach vytvára ideové a funkčné roviny. Básne i prózy sú intersubjektívnym príbehom, ktorému autor dáva literárnu podobu. Používa integrovaný rým, integrovanú asonanciu a voľný verš s pop-jazzovým rytmom. Poézia je intímna a autobiografická. Silne sa inšpiruje symbolickou funkciou slov. Čerpá z kultúrnych a konzumných archetypov. DIZAJN Po ukončení štúdia na priemyslovke (1996) pokračuje I. B. Kráľ v rodinnej tradícii a venuje sa dizajnu. Silnú rodinnú tradíciu založil módny návrhár a pedagóg Ondrej Baláž (1923-2004), pedagóg, jeden z prvých módnych dizajnérov a návrhárov v Československu. Pôsobil ako hlavný návrhár v rodinnej textilnej fabrike LANA (spoluvlastníci Molčan-Bohňa 1938-195?) svojho švagra A. Molčana a manželky Anny rod. Balážovej. V začiatkoch sa LANA špecializovala prevažne na výrobu uniforiem pre žandárov, železničiarov a hasičov. Príchodom mladého návrhára, sa rozbieha výroba unikátnej konfekcie. Ondrej Baláž bol tvorcom množstva pôvodných strihov a grafických vzorov. (Krátko pred znárodnením Bohňa vezme celú hotovosť a emigruje do Nemecka.) Po znárodnení fabriky LANA (začiatkom päťdesiatych rokov) je Ondrej Baláž nútený pracovať ako majster v OZKN v Prešove. Odevné závody vznikli z materiálovo-technického zázemia skonfiškovaného pri znárodnení MAGURY a LANY i viacerých súkromných dielní a menších výrobní odevov. Po uvoľnení pomerov pôsobi Ondrej Baláž, ako pedagóg na tunajšej strednej textilnej škole. Dizajnérska rodinná tradícia pokračovala v osobe Jozefa Baláža najml. (1939-2014). Slováka, jedného z prvých československých interiérových dizajnérov, pôsobiacich vo Švédsku. Jeho práce nájdeme v desiatkach hotelov, foyerov, spoločenských a účelových stavieb na Slovensku v Čechách i vo Švédsku. Poslednými predchodcami v rodinnej tradícií boli maliar Peter Baláž (1955-1983), grafik Jaroslav Baláž (*1951), významný zberateľ európskeho umenia Milan Baláž a architekt Miroslav Macejko. Ivan Baláž Kráľ pokračuje v dizajnérskej tradícií a venuje sa najmä interiérovému dizajnu. Vytvára úžitkový bytový dizajn a bytové doplnky. Používa recyklovanú drevnú hmotu a recyklované súčasti starého nábytku (revival design). Rovnako spracúva produkty masového priemyslu, ktoré pretvára na účelné a praktické súčasti neoindustriálnych domácností. Z materiálov používa najmä drevo, oceľ, dyhu, plasty... a ich vzájomné kombinácie. Realizovaným produktom dodáva osobitý vnútorný no vždy úžitkový rozmer. KNIŽNÉ MONOGRAFIE 2000 – Básne živé i mŕtve ISBN 80-968325-0-6 ( Arkus, Prešov, SK) (Poems living and dead) 2001 – Ondrašovce, ľudia a obec na výšinách (co-author / Prešov, SK) (Odrasovce, people and village in highlands) 2003 – Básne bara ex nihilo ISBN 80-968325-5-7 (Arkus, Prešov, SK)(Poems of bara ex nihilo) 2006 – súmrak / kar múz ISBN 80-969590-0-X (Prešov, SK)(twilight / afterfuneral muses party:) 2006 – Kompendium reklamy (manuscript / Ružomberok, SK) - (Compendium of advertising) 2007 – Návrat Braku (co-author /Žilina, SK) ISBN 978-80-85161-51-9 (Return of the Schlock) 2010 – Muuza (co-author / Trnava, SK) ISBN 978-80-8105-168-5 (Muse) 2011 – Muuza 2011 (co-author / Trnava, SK) ISBN 978-80-8105-213-2 (Muse) 2011 – REKLAMA A SPOTREBITEĽ ISBN 83-89884-67-4 (Warszawa, PL) (Advertisement and consumer) 2011 – Modern views on social counseling ISBN 978-83-611-49-37-8 (co-author / Chełm, PL) 2012 – Communication in Social Marketing Consultancy ISBN 978-80-89372-38-6 (co-author / Prešov, SR) 2014 – vrieskajúca posteľ (CZ, SR villa bala) ISBN 978-80-971854-0-4