Denník N

Vláda, ktorá nás núti dotýkať sa výkalov

Momentka z dovolenky (volič obyčajný)
Momentka z dovolenky (volič obyčajný)

Keď dezinformátor má bojovať proti dezinformáciám, treba sa pýtať, čo považuje za informáciu a čo za dezinformáciu

Svojho času som na chmeli spoznal mládenca s osobitým zmyslom pre srandu. Napríklad, vymočil sa do fľaše od piva a podával ju vysmädnutým, nič netušiacim brigádnikom. Strašne sa rehotal, keď niekto okoštoval. Nuž, moč nie je jedovatý, pravda, nič hrozné sa nestalo.

Horšie bolo, keď ten istý trik skúsil s motorovým olejom naliatym do plechovky od koly. To by už ten úbohý brigádnik, obeť jeho vtipkovania, nemusel prežiť. Našťastie sme si jeho čachre všimli a machra sme od tej chvíle zahrnuli svojím pohŕdaním. Veľmi rýchlo o ňom všetci na brigáde vedeli, že je to luhár, nikto sa s ním viac nebavil a každý si naňho dával pozor.

Bolo to v časoch, keď ešte neexistoval internet. Dnes tento človek určite sedí za počítačom a skrze sociálne siete šíri dezinformácie, po slovensky lži, – statusy naplnené jeho vlastným močom. Bežní užívatelia internetu mu ale nenapíšu, že je luhár, nezahrnú ho pohŕdaním, nedávajú si naňho pozor; naopak, vďačne mu dávajú lajky a tieto jeho posty zdieľajú s ostatnými užívateľmi.

Kým ide o telesnú tekutinu, čert to ber. Horšie je, ak tie statusy plní motorovým olejom, povedzme že ruskej proveniencie. Ten už môže zabíjať.

Smrteľne jedovatých dezinformácií je čoraz viac. Sú ako náboje v pištoliach alebo puškách masových vrahov, ako bol naposledy ten v Prahe. Obete dezinformátorov neumierajú hneď, ale skôr či neskôr podľahnú. A s nimi aj všetci ich sledovatelia. A nakoniec aj tí ostatní.

Smrteľnou dezinformáciou bolo popieranie pandémie a falošné správy o vakcíne. Vyžiadala si milióny mŕtvych.

Popieranie ruských vojnových zločinov páchaných na Ukrajine je takisto zabijackou dezinformáciou. Jej najbližšími obeťami budú práve s Ukrajinou susediaci Slováci, ktorí tej lži tak ochotne veria a zdieľajú ju. Žiaľ, trpieť budú aj tí, ktorí jej nenaleteli.

Smrteľnou dezinformáciou je aj popieranie globálnej ekologickej krízy. Aj tá už má na svedomí mnohé obete a ak si s ňou rýchlo neporadíme, jej obeťami budeme všetci.

A takýmito dezinformáciami sú aj navonok cnostné reči o blahu tradičnej rodiny a pliage netradičnej inakosti. Šíria ich spravidla uctievači tradičnej farby kaki.

Ľudia, ktorí dezinformáciám uverili, budú tvrdiť, že je to ich názor. Ale aj ten brigádnik mal názor, že vo fľaši od piva je pivo a v konzerve od koly kola. Nečakal, že sa nájde niekto, kto mu namiesto toho ponúkne moč alebo motorový olej.

V skutočnosti tí ľudia nemajú názor, ale boli oklamaní. A tá lož je zbraňou v rukách nepriateľa, takou istou ako pištoľ, puška, samopal, či bomba.

Lži ako zbrane hromadného ničenia digitálneho veku sú teda odhalené a demokratickému Západu je, zdá sa, aj celkom jasné odkiaľ sú na nás namierené. Z Ruska.

Svetové ekonomické fórum v januári vo svojej správe o globálnych rizikách zaradilo šírenie dezinformácií medzi najväčšie hrozby pre ľudstvo. Nepochybne preto, že ľudstvo má volebné právo a hrozí reálne nebezpečenstvo, že ho s veľkou pravdepodobnosťou využije práve na voľbu luhárov.

A to raz bude znamenať koniec demokracie.

Našťastie nie je boj proti dezinformátorom za počítačmi taký zložitý, ako by sa mohlo zdať. Je oveľa ľahší ako ochrana pred vraždiacimi strelcami. Existujú spôsoby ako spraviť ľudí odolnejšími voči klamstvám a to bez zavádzania cenzúry alebo obmedzovania slobody prejavu.

Ide v princípe o taký istý postup ako v boji proti nákazlivým chorobám – treba v prvom rade dodržiavať hygienu, teda nečítať a nešíriť materiály z neoverených zdrojov – inými slovami nepiť vodu, o ktorej s istotou nevieme, či je pitná, a umývať si ruky. A nedotýkať sa výkalov!

Jedna z ďalších techník ochrany pred luhármi je dokonca známa ako „očkovanie“. Tak ako sa náš imunitný systém naučí vďaka vakcíne rozlíšiť smrteľne nebezpečný patogén a ochráni nás pred ním pomocou protilátok a imunitných buniek, tak je náš centrálny nervový systém, jedným slovom mozog, schopný naučiť sa rozoznať dobré od zlých argumentov. Medzi tie dobré napríklad patrí uvádzanie zdrojov a ich overiteľnosť. Medzi tie zlé zasa zovšeobecňovanie, zahmlievanie, cielené vyberanie údajov, ľahkovážne ukazovanie na vinníka. Skrátka, keď to nemá logiku, cveng, ba ani len hlavnú myšlienku, keď ide o status-invalid, ktorý len pokrivkáva za informáciou.

Informácia je totiž niečo, čo nás robí múdrejším, dezinformácia je zasa niečo, čo nás robí hlúpejším. A ak to náš mozog nie je schopný rozlíšiť, pomôže nám umelá inteligencia. Dnes už máme k dispozícii mnoho algoritmov, ktoré sú schopné s určitosťou rozoznať lož – oddeliť takpovediac zrno od pliev.

Boj s luhármi teda nie je až taký ťažký, ale predsa len, zadarmo to nikto robiť nebude.

Európska únia pred časom schválila akčný plán proti dezinformáciám. V krajinách EÚ sa na splnenie tohto plánu zriadili oddelenia pre strategickú komunikáciu, ktoré by mali vo vzájomnej spolupráci nepretržite, precízne a sústavne monitorovať internet, identifikovať zdroje a šíriteľov dezinformácií, upozorňovať na nich a vyvodzovať voči týmto platformám zodpovednosť – blokovať ich. A zároveň by mali vzdelávať verejnosť v oblasti mediálnej gramotnosti.

Aj u nás boli zriadené takéto oddelenia a počas minulých rokov rozbehli svoje aktivity. Práve tu, na Slovensku, kde sa najviac z krajín EÚ verí internetom šíreným klamstvám, je ich práca kľúčová pre udržanie demokratického systému a právneho štátu.

Vládna garnitúra, nastúpivšia po posledných parlamentných voľbách, však tímy odborníkov na týchto oddeleniach rozpustila a ich vedenie zverila človeku, členovi premiérskej strany, o ktorom je známe, že počas pandémie odmietal rúška a očkovanie, a sám natočil konšpiračné video. Skrátka – dezinformátorovi.

A keď dezinformátor má bojovať proti dezinformáciám, treba sa pýtať, čo považuje za informáciu a čo za dezinformáciu. Počas starej normalizácie bolo normálne volať okupáciu bratskou pomocou. Dezinformáciou počas novej normalizácie môže napríklad byť, že sa treba očkovať. A občania budú masovo podpisovať poučenie o tom, že vakcína je zlo. Obeťami takejto dezinformácie by v tom prípade boli deti, ktoré tomu ešte nerozumejú, ale ktoré aj tak budú po 100 rokoch opäť vo veľkom umierať na osýpky.

Podľa nášho Trestného zákona platí, že kto verejne schvaľuje trestný čin alebo verejne vychvaľuje pre trestný čin jeho páchateľa, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Žiaľ, šírenie dezinformácií u nás nie je trestným činom.

Naproti tomu, šírenie poplašnej správy trestným činom je. Toho sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí nebezpečenstvo vážneho znepokojenia aspoň časti obyvateľstva nejakého miesta tým, že rozširuje poplašnú správu, ktorá je nepravdivá, alebo sa dopustí iného obdobného konania spôsobilého vyvolať také nebezpečenstvo, a potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Poplašná správa, ktorá je nepravdivá? Či to nie je len iný názov pre dezinformáciu, lož? Či šírenie klamstva o tom, že vakcína zabíja, by neohrozilo časť obyvateľstva – deti?

Nemusí ísť len o deti a očkovanie. Dezinformácie každého druhu môžu ohroziť všetky časti obyvateľstva. Celú spoločnosť môžu otráviť tak, ako by bol ten motorový olej v plechovke od koly otrávil nevinného chlapca na chmeľovej brigáde, keby sme ho včas nezastavili.

To, že vláda zrušila funkčné tímy expertov, ktorí proti takýmto dezinformáciám bojovali, a nahradila ich politickými nominantmi, ktorí sa netaja svojimi sympatiami ku konšpiráciám, je také isté, ako keby nás nútila piť vodu, o ktorej si nie sme istí, či je pitná, či ako keby nás nútila dotýkať sa výkalov!

Ako keby vrahom na školách sama nabila pištole.

 

február 2024

Teraz najčítanejšie