Denník N

„Slovenský vojak nikdy nebude bojovať proti Rusom“

Tento výrok nepochádza od nejakej slovenskej veštice, ale povedal ho JUDr. Štefan Harabin na svojom nedávnom mítingu v Martine. Vzhľadom na to, že ašpiruje na post hlavného veliteľa našich ozbrojených síl v pozícii prezidenta SR, mali by sme mu venovať patričnú pozornosť.

Aby sme neboli obvinení, že vytrhávame toto vyhlásenie z kontextu, musíme spomenúť, že náš doktor práv tvrdil, že „nebojovanie proti Rusom“ má svoje historické korene už v prvej a druhej svetovej vojne. I keď historici a asi už aj žiaci základných a stredných škôl majú iné informácie, nemusíme ho hneď zlomyseľne obviňovať z nevedomosti, ale skôr z jeho nie celkom optimálneho výberu zdroja informácií. Podľa dôverných až intímnych klebiet mu ich poskytla istá Ilona F. spolu so svojím kumpánom Jozefom L. v istom bratislavskom pohostinstve s nápisom Nevracajte pod stôl. (Nie je celkom jasné, či šlo o oznam alebo názov podniku.) Podrobnosti o aktivitách slovenských vojakov v habsburskej armáde a počas existencie Slovenského štátu s najväčším zápalom chrlila po desiatich dvanásťstupňových pivách a ôsmich borovičkách. Jozef L. sa obmedzil iba na súhlasné, ale o to presvedčivejšie pritakávanie: „Tak, tak, tak, tak… pričom časť z nich pripadala na súhlas s tým, či si obaja dajú aj ďalšiu rundu. Bolo by podlé od autora tohto textu, keby obsah ich rečí dával do súvislosti s obsahom alkoholu v ich krvi, pretože v triezvom stave (každý deň medzi 11.00 a 13.00 h) vraveli takmer to isté. Z malého nesúladu toho, či je Rusko na východ, sever, juh alebo západ od Slovenska, by sme nemuseli robiť zbytočnú drámu.

Keďže hlavnou úlohou veliteľstva ozbrojených síl každého štátu je vytipovať, z ktorej strany mu hrozia najväčšie riziká, bude nutné, aby po prípadnom prezidentskom úspechu to Štefan Harabin dôkladne prekonzultoval s našimi vojakmi a dal im včas príslušné inštrukcie. Keďže Rusko sa ako potenciálny nepriateľ podľa neho škrtá, bude nutné sa poobzerať na iné strany. I keď sa to na prvý pohľad nezdá, asi najväčšia hrozba nám v súčasnosti hrozí od Mongolov. Už v 13. storočí sme mali s nimi techtle-mechtle a určite si nedajú pokoj ani teraz. Nie je celkom jasné, ako k nám preniknú na tých malých škaredých koňoch, ale je možné, že si od Američanov prenajmú obrovské lietadlo Lockheed C-5 Galaxy, kam by sa možno vošla celá ich armáda aj s koňmi. Prenajatie ešte väčšieho lietadla Antonova An 225 Mrija, kam by sa vošli aj manželky vojakov, ktoré by počas bojov išli na nákupy, by bolo pre nich síce omnoho lacnejšie, ale ten skonštruovali Ukrajinci a tak ho Rusi radšej zničili. Namiesto toho, aby ho slušne a férovo ukradli. Bol to od nich rozhodne predčasný a nie celkom premyslený čin. Mohli ho kdekomu výhodne prenajímať. I keď nás Rusi majú radi, predsa len sa im nejaká tá devíza v týchto ťažkých časoch zíde. Ak pristane mongolské vojsko na bratislavskom letisku, nebolo by fér, aby naň naši začali páliť z moderných zbraní, ale pre tento účel by si mali vypožičať zo zbierok Slovenského národného múzea halapartne, bronzové meče, prinajhoršom aj muškety a kresadlové pištole. V tomto by mohol pomôcť aj nový minister kultúry, ktorý podľa nového Trestného zákona vyviazol s pokarhaním príslušného súdu v Košiciach za opätovné podpálenie hradu Krásna hôrka tesne pred ukončením jeho opravy. V prípade nepriaznivého vývoja bojov s mongolským vojskom by sme naň mohli vytiahnuť americké útočné pušky M4A1 kalibra 5,56 mm, napriek tomu, že pri použití guliek do muškiet s priemerom 21 mm sa hneď pokazia.

Ešte nedávno by mohlo ako potenciálny nepriateľ Slovenska pripadať do úvahy aj Maďarsko, pretože nás vždy poráža vo vodnom póle a preto si myslí, že by bolo dobré obnoviť Veľké Uhorsko. Túto hrozbu však našťastie zažehnala naša nová vláda aj vďaka nášmu jedinému skutočnému európskemu spojencovi Viktorovi Orbánovi. (Kim Čong-un je zo Severnej Kórey, ktorá vďaka nesprávnemu pohybu litosférických dosiek v Európe nie je.) Preto by bolo vhodné urobiť mu ako priateľský ústupok obnovenie hraníc spred Trianonu, čím by sa vyriešila aj malá nepríjemnosť s vykupovaním historických nehnuteľností v Košiciach a ich okolí. Výhodou by bolo aj percentuálne zvýšenie národnej rýdzosti Slovenska. Ako bonus by sme Maďarom mohli pridať aj Bratislavu, pretože tak ako predseda vlády R. Fico správne postrehol, nežijú tu normálni ľudia. Navyše v Petržalke je na jar hojný výskyt medvedieho cesnaku, ktorý Orbán má tak rád v paprikáši. Snáď by sme si z Bratislavy mohli ponechať aspoň starú časť Dúbravky s hrobom nášho najvýznamnejšieho ruského priateľa Gustáva Husáka, ktorý by iste so Štefanom Harabinom vo všetkom vrelo súhlasil.

Takže ak zvládneme tých Mongolov, zostáva nám už iba hŕstka bezprostredných potenciálnych protivníkov: Rakúska, Poľska, Česka a Ukrajiny. Bojovať proti nim a ich západnému úpadku a liberalizmu nás bude síce niečo stáť, ale zvládneme to. Zlacnenie rožkov a slepačích vajec z voľného výbehu (A. Dankom výnimočne prípustnej formy liberalizácie) však budeme musieť na chvíľu odložiť.

S tým, ako si interpretovať Harabinovo tvrdenie, že s Rusmi naši vojaci bojovať nebudú, to však nie je celkom jasné. To môže byť pravda v dvoch prípadoch. Prvý je, že Ukrajinci vyženú Rusov. To by im však museli viac pomáhať iné krajiny, pretože my uprednostňujeme mier, a preto by sme im pomáhať nemali. (Keď už, tak namiesto terajšej delostreleckej munície kalibra 155 mm by sme im mohli poslať oprášené zbrane z našej mongolsko-slovenskej vojny. Samozrejme, iba keby sme vyhrali.) Druhá možnosť je, že Rusi Ukrajinu porazia a ako prejav všeslovanskej lásky budú pokračovať ďalej na Bratislavu, ktorá už asi bude v rukách Maďarov. Naši vojaci by mali byť na to pripravení a na tribúnach v našich mestách by ich mali vítať tak ako pred rokom 1989. Pre tento prípad by mala mať naša armáda už v predstihu pripravený dostatočný počet mávačiek, ruských vlajok a drevených podnosov s chlebom a soľou. Prípadných nespokojencov by sme už zvládli aj pomocou našej polície. No nech už to dopadne akokoľvek, už teraz by sme mali stavať najmenej dvadsať metrov vysoký pomník Trójskeho koňa Európskej únie, najlepšie na vrchole Gerlachovského štítu, ktorému by sme mohli prinavrátiť jeho priliehavejší názov Stalinov štít.

Na záver. Život nie je vždy spravodlivý. Niektorým z nás Boh nepridelil veľa krásy ani veľa rozumu, niekomu iba jedno z toho, a niektorých obdarila šťastena krásou, inteligenciou, pracovitosťou a odvahou. JUDr. Štefan Harabin vyšiel z tejto lotérie ako šťastný víťaz. Nie je preto vôbec náhoda, že ho obdivuje toľko žien. Z ankety, ktorá sa snažila zistiť viac o dôvodoch ich náklonnosti k tomuto mužovi, vyplynula prekvapujúca skutočnosť. Vraj je za ňou trauma z mladosti pri čítaní rozprávky, v ktorej princezná pobozkala ropuchu a tým ju premenila na krásneho princa. Väčšina z nich doteraz veľmi ťažko znáša tú premenu ropuchy s peknými vypúlenými očami na nezáživného princa bez štipky originality. Aby sme aspoň náznakom ilustrovali obdiv niektorých žien k tomuto mužovi, citujme aspoň jeden text uverejnený na sociálnych sieťach. „Vážený pán doktor, Vy ste záchrana slovenského národa a Vy ste aj jediný, kto ho môže vytrhnúť zo spárov našej prezidentky. Hovoríte mi priamo z duše a Vaše slová mi mieria priamo do srdca, presnejšie do jeho ľavej predsiene a ľavej komory a zasiahli aj aortálnu chlopňu, vďaka čomu som sa takmer zbavila arytmie, ktorú nevyriešili ani najsilnejšie homeopatické pilule s priemerom 28 mm. Moje veľké až nadrozmerné sympatie k Vám, záchrancovi našej vlasti, ma vedú k rozhodnutiu, že Vám ponúknem drobné, prípadne iba mikroskopické sexuálne potešenia, a to bez akejkoľvek finančnej alebo materiálnej kompenzácie. To som doteraz ani raz neurobila z finančných a morálnych dôvodov, ktoré sú pre mňa sväté. Ak zvíťazíte vo voľbách, moju ponuku ohľadne vyššie spomenutých potešení by som primerane zvýšila na plnohodnotné oné. Vzhľadom na Váš budúci dosť vysoký prezidentský plat by mi majetkové kompenzácie už vadiť nemuseli. So srdcervúcim pozdravom. Vaša Eufória R., Nové Zámky (vek 37 rokov, chrup: chýbajúca štvorka vpravo hore.)                

P.S. Konfrontácia neskutočne závratnej profesionálnej kariéry JUDr. Š. Harabina s jeho krčmovými rečami vyvoláva otázku: „Ako je vôbec možné dostať sa tak „vysoko“? My však vieme, že to nie je nič nové pod slovenským slnkom. Stačí, aby sa dostatočný počet zainteresovaných len tak prizeral, čo to tu niekto stvára.

Odkaz: https://www.facebook.com/61551888327240/videos/655785599891407?locale=ru_RU

JUDr. Štefan Harabin, profesionálna kariéra.

Sudca Okresného súdu Poprad, Sudca Krajského súdu Košice, Sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Predseda Najvyššieho súdu SR, Predseda Súdnej rady SR, Minister spravodlivosti, Podpredseda vlády pre legislatívu, Predseda trestného senátu Najvyššieho súdu SR.

Teraz najčítanejšie

Karol Jesenák

Prof. Ing. Karol Jesenák, CSc.
Vysokoškolský učiteľ