Denník N

Dvaja kamaráti, časť 9 – marec 1998

V marci sestrička z Londýna napíše, aby sme okamžite prišli. Bude sa vydávať! Mamina nič netušila a skoro ju to zabije, veď Anetka po rozvode o vážnom vzťahu ani nemukla, a zrazu obrúčky? Upokojí sa, až keď spozná budúceho zaťa. Aj ja som nadšený ‒ skvelý chlapík s IQ, čo búra stropy, precízny, dôsledný, so zmyslom pre detail, no aj pre humor. Má síce žulovotvrdú hlavu, ale takou diagnózou disponuje aj jeho nastávajúca. Naozaj by som rád videl, ako to vyzerá, keď sa hádajú, určite jadrová vojna!

Na svadbe sa snažím kurizovať krásnej slečne, ktorá mi pred dvoma rokmi chcela spríjemniť londýnske dobrodružstvo. Vtedy som na románik chuť nemal, ani na nezáväzný sex, veď na mňa doma čakala potenciálna láska. Teraz mi už v hlave Zuzka nemáta, aj by som si vrzol, ale situácia sa otočila, záujem neprejavuje Erika. Vlani si našla vážnu známosť a v lete aj ona ide pod čepiec, takže si s ňou môžem iba poklebetiť a zatancovať. Mám ideálnu príležitosť, jej drahý ťahá štrnásťhodinovú zmenu na inej veselici v talianskej reštaurácii na opačnom konci Londýna.

Pri tanci sa ma pýta, prečo som prišiel len s mamou, kde je frajerka, no čo mám povedať? Aspoň sa môžem vyžalovať. Žiadne dievča s takým titulom momentálne neexistuje, všetky moje vzťahy stoja za deravý penny a určite zostanem starým mládencom až do smrti. Požadovaný efekt to však neprinesie, nepoľutuje ma, naopak, naštve sa a poriadne mi prehovorí do duše, vraj nech prestanem vyplakávať! Sympatickí a inteligentní chalani ako ja sa žien neboja. Treba si len vybrať tú pravú a tvrdo na ňu zaútočiť, no a čo najskôr, aby sme v júli mohli prísť na jej svadbu už spolu. Bez partnerky ma tam nechce vidieť!

Som submisívna povaha, poslúchnem a ihneď po návrate začnem konať. Mám už v ohni zo dve želiezka, keď ma kolegovia Julo a Martin prehovoria, aby sme sa išli odreagovať na bláznivú akciu. Je tridsiateho apríla, mesiac lásky klope na dvere, na parkovisku pri trafostanici za milovaným internátom Mladosť sa koná študentský majáles, legendárna trafoparkotéka. Dôkladne sa na udalosť pripravíme, v Interšporte nakúpime kvalitné píšťalky Rucanor. Martin má totiž diabolský plán ‒ rozdelíme sa, detailne preskúmame parkovisko, no a keď ktosi natrafí na skupinku pekných kočiek bez partnerov, zapíska a privolá spoluhráčov. V jednote je sila!

Ešte sa ani nestihnem zamiešať do tancujúceho davu, keď začujem prenikavé hvízdanie. To musí byť Maťo, Julo by tak rýchlo baby nesplašil. Predieram sa preplneným asfaltovým parketom, no a za partiou ožratých elektrikárov objavím kamaráta, ako hopká s rukami nad hlavou a píšťalkou v papuli okolo troch rozpačito sa tváriacich dievčat. Dve sú pekné ako obrázok. Aj tretia by stála za hriech, ale nevšímam si ju, lebo mi osudovo padne do oka najkrajší element skupinky, na prvý pohľad.

Julo sa dakde zarozprával s exspolužiačkou, no a po polhodine zmizne aj Martin. Nie preto, že sa mu slečny nepáčia, božechráň, ale musí na každej diskotéke skontrolovať všetky príležitosti, od Adrián po Zuzky. Kašlať naňho, aj tak sa venujem pre mňa jedinej kráske na parkete, na celom svete, Lenke, hučím do nej celý večer. Neskôr mi prezradí, že ju zaujali práve rečičky ‒ nič prekvapujúce, tanečnými kreáciami normálnej ľudskej bytosti imponovať nemôžem. Vraj som bol iný ako chalani, ktorí to skúšali predo mnou, žiadne klasické kaleráby, akými sa zvyčajne samičky dostávajú do postele. Aspoň raz sa mi Asperger vyplatil.

Konečne dievča do Ferrari aj do Trabanta, navyše hrdá Tatranka ‒ ešte nespriadam plány, ako tam budeme chodiť na dovolenky, ale páči sa mi to náramne. Južanský pôvod hanebne zapriem, hrám sa na Martinčana. Veru neviem, ako by reagovala na priznanie, že som chlapec z Dolnej zeme, fiúFelvidéku, z roviny! O polnoci sa tanečná časť majálesu skončí. Navrhnem Lenke, aby sme sa išli pozrieť na stavanie mája, no a neváha ani sekundu. Aj keď ju neskôr chcem odprevadiť na internát, keď ju začnem bozkávať, pozvem na rande, na chatu, požiadam o ruku, vždy hneď súhlasí. Vraj ani nevie prečo, ale absolútne mi dôveruje. Jasné, je to osud, vis maior, patríme k sebe!

Ešte nie som bláznivo zaľúbený, ale cítim sa s ňou dobre. Potom ju odmietnem z chaty odviezť iba na stanicu do Ružomberka, dopravím ju až do Popradu ‒ jej rodičia to veľmi kvitujú, jednoduchým gestom si získam aj ich a stojí ma to iba pár litrov benzínu. Práve pod Tatrami sa mi konečne otvoria oči. Zatiaľ som frajerku vnímal iba ako sexi kočku, jednu z mnohých, no zrazu stojíme v jej detskej izbe, kde sa z nej na chvíľu stane malé dievčatko. Vidím, aká je zlatá, šťastná, lebo existujem, lebo som vstúpil do jej života, tiež cítim, ako hrozne sa bojí, že je to len sen, ktorý sa rozplynie, zase bude sama… Hovno, také niečo nikdy nedopustím!

Keď sa večer pred ich bytovkou lúčime, sme obaja namäkko. Lenke tečú z očí vodopády a nakazí aj mňa, plačem ešte vo Svite, ani cez slzy poriadne nevidím na cestu. Ale od Štrby sa už usmievam, až do Bratislavy. Počúvam Floydov, ako hrajú takmer dokonalé Wish You Were Here, a spievam s nimi. Je mi nádherne! Spravil by som pre ňu všetko na svete a viem, že by to vďačne prijala a urobila hocičo pre mňa, proste životná láska.

Teraz najčítanejšie

Rasťo Kubis

"Tu leží Rasťo Kubis, vyliečený gambler. Vydržal, česť jeho pamiatke!" Verím, že tieto slová budú raz stáť na mojom náhrobnom kameni. Áno, som závislák! Posledný tiket som síce podal pred 18 rokmi, štvrtého júna 2005, ale definitívne ma vylieči až Cháron, ako každého gamblera. Dovtedy budem abstinovať a nezlyhám, prisahám! A niečo vám o tom všetkom vyrozprávam.