Denník N

Bibione, ako sa tam cítiť komfortne a za minimum peňazí | časť prvá

V troch častiach vám napíšem, ako sme s rodinou našli dovolenkovú destináciu podľa našej chuti. V dnešnej prvej sa vám pokúsim ukázať, čo nás na tomto kúsku Talianska priťahuje a prečo sa tu vraciame rok čo rok. V druhej časti, niekedy v júni, napíšem priamo z terénu, teda niekde z piazzale Zenith.

Kde bolo, tam bolo, raz sa zrodil mýtus, že slovenské more je v Chorvátsku. Bolo to pravdepodobne vtedy, keď sa tu ešte liahli dinosaury, priemerná denná teplota neprekročila 8 stupňov a pltníci na Váhu sa na ňom len šmýkali, keďže bol permanentne zamrznutý. Mýty však pretrvali do dnešných dní. Ľadové more, šutre na pláži, kde sa s rozkošou vyvaľujú milovníci mýtov. A to najlepšie- predražené ceny! Platíš v cudzej mene. Tak vnímam komfort v Chorvátsku.

Koncom leta 2011 sme narýchlo hľadali ubytovanie pri mori. A dostali sme ponuku Bibione. Keďže nie sme milovníci hromadnej dopravy, ani plnej, či polovičnej penzie, rozhodli sme sa vyskúšať apartmán Mauro. Cena na týždeň pre štyri osoby bola rovnaká ako víkend pre dvoch v Tatrách mimo sezóny a to bez akýchkoľvek služieb. Možno aj to prispelo, že sme si nestavali vzdušný zámok a ostali sme skromní v očakávaniach dovolenky na poslednú chvíľu.

Už počas cesty sme si začali uvedomovať rozdiely v porovnaní s cestou do Chorvátska. Celá cesta je po diaľnici. (Vyrážame zo Žiliny.) Rakúsku nálepku si môžeme kúpiť aj doma, mýto v Taliansku sa platí cestou, ale len raz. V Chorvátsku je kopec mýtnych úsekov, kde sú v sezóne kolóny a neuveriteľne predlžujú cestu. Do očí nám udrelo (a vždy keď tam cestujeme si to nanovo potvrdzujeme), že policajné hliadky vidieť len na Slovensku. Cesta po diaľnici je nudná a jednoduchá. V preklade: zvládne to každý, aj môj otec, aj môj syn. Po pár rokoch sme zistili kde sa dá kúpiť benzín lacnejšie a už netankujeme v Jarovciach (asi 20 centov na liter benzínu navrch), ale tesne pred Talianskymi hranicami. 4. septembra 2015 stál v Tescu benzín 1,15 € a v Rakúsku na OMV, 17. 9. 1,159 €). Mimochodom, všímate si, ako sa so mňa stáva jeden zaujatý muž?

Obr_blog

Ísť do Chorvátska znie stále našej provinčnej duši lepšie, ako keď počujeme, že niekto ide do Talianska. To naozaj? Tak ďaleko? (813 km Žilina – Bibione, cca 8 hodín autom, Chorvátsko minimálne 10 až 12 hodín). Tak draho? Nuž, v bežných službách je Taliansko lacnejšie. Ale slovenské more je len jedno, tak čo. Nech je akokoľvek ďaleko v kopcoch, akokoľvek chladné a akokoľvek drahé. Však aj slovenské bezplatné zdravotníctvo je najdrahšie v celej Európe!

Bibione je mestečko, ktoré má niečo cez 2000 stálych obyvateľov. Cez sezónu sa však obyvateľstvo ráta nad pol milióna. Svoju „slávu“ si Bibione začalo získavať v osemdesiatich rokoch a pád socialistických režimov v deväťdesiatich rokoch spôsobilo ďalší zvýšený záujem. A potom prišlo milénium a dostal som sa tam i ja.

Odrazový mostík – apartmán Mauro bol malý, ale mal všetko. Bol v centre, nad hlavnou bibionskou tepnou neďaleko minigolfu. Z jedného balkóna bolo vidieť na more, z druhého na západ, smerom na lunapark a z okien sme dole pod nami videli pešiu zónu. More asi 400 metrov. Nie cesta dole 300 schodmi, ani kľukatou serpentínkou, ale peknou rovinkou. A to, že je Bibone na rovine, sa pre nás stalo časom nevyhnutnou požiadavkou, pretože o dva roky pripravili lekári v Ružomberku moju manželku, svojou nekompentnosťou, o schopnosť pohybovať sa bez invalidného vozíka.

Každý, kto sa ubytuje v Bibi, má v cene aj plážový servis, t.j. slnečník a dve ležadlá. Na rozdiel od iných „pláží“, považujem tú v Bibione za naozajstnú. Prečo? Ak odhliadnem od stopercentnej podpory spŕch, chodníkov a športových aktivít, tak to najpodstatnejšie, prečo ide človek k moru je more. More by malo byť slané. More by malo byť teplejšie ako Dunaj na jar. Do mora by mal byť aj primeraný vstup. Keďže nejdeme na horolezecký výstup, ideál je bez obuvi. Po slovensky naboso. Možno mi nebudete veriť, ale kráčať po dlhej, mierne zvažujúcej sa pieskovej pláži do teplučkého mora je iný level, ako krst ľadovou vodou. Nuž ale čo, každému podľa jeho chuti. Pre psíčkarov mám zaujímavú informáciu: psy v Bibione majú svoju vlastnú pláž, čistú aj s lehátkami pre ich pánov.

Severné Taliansko má pre našinca výhodu, že tam nie je až tak teplo. Na výlety sa celkom iste nechodí dobre v tropických horúčavách. Moje zbožňované Benátky sú od Bibione vzdialené len necelých 100 km. Kúsok od Benátok je Verona, hlavné mesto zaľúbených (Romeo a Júlia). Ani nie 10 km od Bibione je Lignano, podstatne väčšie letovisko, kde je delfinárium a ZOO ak potrebujete zabaviť deti a more je im už málo vzrušujúce. Neďaleko je ďalšie letovisko, Caorle, ktoré dýcha históriou viac ako Bibione, či Lignano.

Každý utorok je v Bibione trh. Z pohľadu našinca niečo viac ako v Poľský blšák, za lacnejšie ceny – samozrejme – s talianskym vkusom. Ak vynecháme ázijské produkty. Dôvod, prečo sa vždy v utorok, keď sme v letovisku unúvame na trh, je ponuka ich syrov a mäsových výrobkov. Grana Padano kilogram za 7,90 € – s naozaj excelentnou chuťou. A keď sme pri potravinách, celkovo je Taliansko lacnejšie asi v 80 % sortimentu ako v SR . Čím viac tam chodíme, tým si viac potravín vozíme naspäť a nie opačne. Čo je, mimochodom, tiež rozdiel, keď si to porovnáme s Chorvátskom. Konzervy s fazuľkou, sladkú smotanu, olej, víno… dokonca moja mama povedala, že aviváž Cocolino z Talianska jej evidentne vonia lepšie ako z Kauflandu.

Ceny zmrzliny, pizze a bežných reštauračných menu sa pohybujú mierne nad žilinskými cenami. Ak si doma kúpim malý trojuholník pizze za 1,40 €, tak tu za 1,80 €. Domáca zmrzlina 0,50 € za malý kopček, tam od 1,20 riadna porcia (asi tri kopčeky), čo má problém človek zjesť. Po baroch nechodím, tak na to nemám odpoveď, ale isto treba rátať s vyššími cenami ako u nás. V jednom supermarkete predávajú čapované víno, vrátane šumivého, za príjemné ceny. Zhodou okolnosti som sa dnes pozeral v Tescu na ponuku vín ich nájomníka. Ríbezľové za 2,30. V Taliansku, v letovisku, pri mori – 0,7 litra šumivého či akéhokoľvek iného čapovaného vína 1,70 €. No nekúp to.

Veľa ľudí tvrdí, že autom chodiť na dovolenku nie je komfortné. Ten pravý luxus je lietadlo. Ak bývate v Bratislave, Poprade, Košiciach, či na Sliači, môže na tom niečo byť. Ale ak ja mám ísť do Bratislavy, či do Viedne, s obmedzenou batožinou, vnímam to ako jasné obmedzenie mojej slobody. Samozrejme, do Španielska by som asi na dovolenku autom nešiel, ale do tých 1500 km od miesta bydliska – v tom nevidím problém. Spomínam poslednú leteckú dovolenku v Bulharsku. Z domu sme vyrazili okolo 14-tej hodiny. Na letisku v Poprade sme sa ponevierali ako bezdomovci 2 hodiny. Let trval ďalšie dve. Potom odbavenie, batožina a čakanie na tranzit. Cesta tranzitom vyše hodiny. Okolo pol tretej ráno sme sa konečne zvalili do postele v hoteli. Celý ten luxus trval len niečo cez 12 hodín. Človek nebol sám sebe pánom, nemohol spomaliť, ani zrýchliť. Doteraz mám v živej pamäti, ako nás ráno v deň odchodu vypoklonkovali z izby a do poobedia sme sa potili v nejakom suteréne. Na dovolenku autom beriem dve zrkadlovky s nejakými objektívmi, notebook, dva tablety. Dokonca v posledných rokoch aj dataprojektor a prídavné reproduktory, výrobník sódy, domácu masť so škvarkami, či obľúbené vankúšiky. Čokoľvek čo ma napadne. A samozrejme ešte dva naše psíky.

Niekto vyžaduje na dovolenke plnú penziu, niekto polpenziu. Nám (a hlavne našim deťom, ak sa už láskavo podvolia a idú s nami) už zrejme nevyhovie nik, tak si pochvaľujeme vlastnú kuchyňu. Naozaj, ceny v reštauráciách nie sú vysoké a dovolenka by nemala byť o tom kedy vstávať, lebo raňajky; kedy prísť z výletu / nákupu, lebo obed; alebo kedy sa ponáhľať z koncertu, či pláže, lebo večera. Bibione žije aj po polnoci, a aj ráno sa dá najesť, či nakúpiť.

Koľko to všetko stojí? Bibione ponúka širokú škálu, od najkomfortnejších, po tie bežné, pre našinca. My sa prikrývame dekou na ktorú máme. Viem, že minulý rok sme dohodili zamestnancom jednej chránenej dielni 2 týždňový pobyt. Skladali sa po 180 € na osobu, kde bola zarátaná aj doprava vlastným autom a plážový servis. Stravu si riešili indi-vindi a nevedeli si to vynachváliť. S ďalším info a radami nemáme problém, takže keby čosi, ozvite sa. My už dovolenku naplánovanú máme a neskutočne sa na ňu tešíme. Je to podivné, ale aj v mestečku Bibone vždy dokážeme niečo nové nájsť a hlavne – vieme kde ideme a zhruba čo nás čaká. A ak chceme zmenu, nie je problém. Bibione praje každému, pripraveným aj nepripraveným a aj vozíčkarom, ktorí sa dostanú všade – od mora po obchody.

Pizza1Piza2 menu

Menu z reštaurácie. Kapacita asi 200 miest a jedlo donesú do 5 minút.

 

_______________________________________________________________

Pozri tiež: Stavbami sveta za 180 minút

Bibione, ako sa tam cítiť komfortne a za minimum peňazí |časť druhá

Teraz najčítanejšie