Denník N

Referendum kontra kresťanská Európa

Svoj postoj k referendu som na tomto blogu už predstavil. Ako som však zistil väčšina prívržencov referenda mu nedokzala porozumieť, lebo majú svoj pohľad na vec. V ďalšom článku som sa teda snažil sformulovať ich predpoklady a očakávania. Teraz pokúsim vysvetliť svoje postoje k referendu vecným porovnaním s týmito predpokladmi a cieľmi prívržencov referenda. Viem, že medzi prívržencami referenda sú ľudia rôzneho presvedčenia a rôznych náboženstiev. Keďže však drvivá väčšina z nich je členom niektorej z kresťanských cirkví, píšem toto ako kresťan kresťanom.

K východiskám

*Pozn. editora: Jednotlivé nadpisy obsahujú linky na príslušné body článku o názoroch prívržencov referenda, na ktoré v danej časti reagujem. Po prekliknutí sa vrátite pomocou tlačidla Naspäť.

1, 2.  Morálny rozklad Západu a nebezpečné ideológie.

Nemyslím si, že Západ je v morálnom rozklade. Možno je v kríze. Je nepochybné, že sa veľmi dynamicky vyvíja, čo samozrejme spôsobuje aj mnoho ťažkostí. Problém kresťanov je podľa mňa hlavne v tom, že cirkvi nedokážu dostatočne pružne aplikovať svoje základné princípy na meniacu sa situáciu a z toho vzniká napätie. Mali by byť podľa mňa pokornejšie a nevyhlasovať také kategorické morálne súdy, ako to robia teraz.

Ja rozumiem tomu, že cirkvi, ktoré sú, podobne ako celá spoločnosť, v kríze, sú frustrované tým, že podiel kresťanov v Európe sa po desaťročia znižuje a nevedia ako to zastaviť. Často sa s pohľadom upretým na „zlaté staré časy“ pokúšajú nachádzať východisko tým, že sa uzatvárajú do seba, snažia sa posilňovať disciplínu a prísne uplatňovať princípy podľa ktorých fungovali v minulosti. Podľa mňa je však z dlhodobého hľadiska jediným riešením nová evanjelizácia Európy. Už nestačí len znižovať odliv veriacich, musíme začať s masívnou evanjelizáciou. Ak však chceme odovzdať druhým posolstvo evanjelia, musíme dosiahnuť, aby nás chceli počúvať. A to dokážeme jedine tak, že oni budú vidieť, že ich rešpektujeme a sami budú cítiť, že im máme čo dať.

3, 4. Nátlakové skupiny, masírovanie verejnej mienky a šikanovanie kresťanov

Slovensko je súčasťou pluralitného Západu a neustály nový zrod rôznych myšlienkových hnutí a ich snaha ovplyvniť spoločnosť je prirodzená a legitímna. Myslím, že pokiaľ budeme ctiť základné pravidlá demokracie a budovať právny štát, niet dôvodu obávať sa ovládnutia väčšiny menšinou.

Nemôžem si pomôcť, ale stále mám pocit, že sú to hlavne kresťania a cirkvi, ktorí absolutizujú svoje princípy a morálne zásady a snažia sa ich vnútiť zbytku spoločnosti ako boli po stáročia zvyknutí. Dôkazom je napríklad to, že odsudzujú postmodernú relativizáciu hodnôt a sekularizáciu spoločnosti, ktorá je však nevyhnutnou podmienkou fungovania demokratického pluralitného štátu, ktorý sa neviaže na žiadnu ideológiu.

V dôsledku toho sa médiá, ktoré si z povahy veci žiarlivo strážia svoju pluralitu a nezávislosť, prirodzene stavajú proti tomuto náboženskému tlaku, čo si mnohí kresťania i cirkevní predstavitelia mylne vysvetľujú ako zaujatosť. Mnohí veriaci sú tak silne presvedčení o absolútnej platnosti svojich názorov, že dokonca aj viacerí z nich, ktorí pôsobia ako profesionálni novinári, či mediálni pracovníci nie sú schopní vidieť pravé príčiny väčšinového mediálneho postoja a vnímajú to ako neférovú predpojatosť.

5. Rešpektovanie homosexuálov

Absolútne vnímanie morálnych princípov viery zabraňuje kresťanom vidieť utrpenie ľudí, ktorým tým ubližujú. Nevidia, že nekompromisným odsudzovaním homosexuálneho správania vytláčajú ľudí, ktorí takto žijú na okraj spoločnosti a upierajú im právo na ľudskú dôstojnosť. Aby si to pred sebou ospravedlnili, často ich dokonca, bez toho, že by si to uvedomovali, dehumanizujú ako napr. bratia Kuffovci, Rastitlav Baka a ďalší. Podľa mňa toto je v zásadnom rozpore s hlavným prikázaním lásky k blížnemu a pre mňa je to neprijateľné.

6. Spoločenská akceptácia homosexuálov

Pokiaľ nedokážeme akceptovať homosexuálne správanie ako spoločensky tolerovateľné, gejovia a lesby budú vždy na okraji spoločnosti. Nemyslím si, že by to bol neprijateľne kompromisný postoj veriaceho človeka. Predsa aj fajčenie je hriech, človek si tým ničí zdravie, ktoré je Božím darom a dokonca ničí ho aj iným ľuďom. Fajčiari opakovanie hrešia, znova a znova. Každou ďalšou zapálenou cigaretou prestupujú Božie prikázania. Napriek tomu, ich cirkvi nevytláčajú na okraj spoločnosti ako homosexuálov, ktorí na rozdiel od fajčiarov za svoju náklonnosť k, (povedzme aj hriešnemu správaniu) vôbec nemôžu. Neviem o tom, že by sa cirkvi nejako výrazne pričinili o zníženie počtu fajčiarov. Výrazné obmedzenia reklamy cigariet, intenzívnu osvetu a ochranu nefajčiarov zabezpečil práve sekulárny štát. Ak už cirkvi musia homosexuálne správanie vnímať ako hriech, nemohli by ho aspoň tolerovať, podobne ako verejne tolerujú fajčenie, dokonca aj u kňazov a biskupov?

Tí čo vyhlasujú, že nemôžu mlčať,  že homosexuálne vzťahy sú hriešne, zvyčajne jedným dychom dodávajú, že síce odsudzujú hriech ale milujú hriešnikov. Ani na um im pritom nepríde, že týmto systematickým zdôrazňovaním ich hriechu týchto ľudí stigmatizujú, dokonca démonizujú, živia predsudky na základe ktorých ich spoločnosť odmieta prijať ako normálnych ľudí a nie sú schopní si uvedomiť ako veľmi im týmto ubližujú.

7. Registrované partnerstvá

Cirkvi tolerujú inštitucionálne uznanie fajčenia, v podobe fajčiarskych miestností, predajní tabaku či produkcie cigariet a v minulosti dokonca aj v podobe reklamy či popolníkov na verejných priestranstvách i budovách. Cirkvi tolerujú krčmy, bary, výrobu a predaj i reklamu tvrdého alkoholu, ktorý ohrozuje rodiny neporovnateľne viac ako homosexuáli, lesby i transsexuáli dokopy. Prečo potom nemôže tolerovať aj registrované partnerstvá, ktoré by homosexuálom umožnili budovať trvácnejšie a pevnejšie partnerské vzťahy?

Že budú chcieť stále viac? No a čo? Ak usúdime, že je to správne a je to fér, tak prečo nie? Aj vtedy keď Martin Luther King, začal pochod za zrušenie rasizmu, mnohí si možno so zdesením hovorili „… a nakoniec ešte budú chcieť za prezidenta černocha!“ To, čo bolo vtedy nepredstaviteľné sa nám dnes zdá úplne normálne a správne.

Podobne aj dnes si mnohí nevedia predstaviť, že by si homosexuáli mohli adoptovať a vychovávať deti a obávajú sa, že tak ako v mnohých iných krajinách, aj u nás si to nakoniec presadia. To nikomu nenapadlo, že je to možno aj preto, že keď sa v tých krajinách homosexuáli mohli prestať schovávať a stali sa normálnou súčasťou spoločnosti, ľuďom postupne došlo, že to nie sú žiadne monštrá ale normálni ľudia, ako väčšina ostatných a pochopili, že paušálne im odmietať adopcie je nezmysel? To by si však praví kresťania museli pripustiť, že ich predstava, že oni VEDIA čo je správne a čo nie, a že jedine ich názor je v súlade so ZDRAVÝM ROZUMOM, by nemusela byť úplne správna.

Uvedomujem si, že je tu určité riziko oslabenia postavenia rodiny, lebo zákony spätne ovplyvňujú aj morálku v spoločnosti. Ak je to však na úkor útlaku relatívne veľkej skupiny ľudí, a riziko, ako sa ukazuje v krajinách so zavedenými registrovanými partnerstvami je takmer nebadateľné, je našou kresťanskou povinnosťou, odmietnuť útlak.

Zhrnutie

Ak to mám zhrnúť, tak súčasnú krízu Západu môžeme prekonať len novou evanjelizáciou. To však dosiahneme len tým, že budeme prijímať všetkých takých akými sú. Áno, aj s vedomím, že sú hriešnici. Úplne rovnako, ako my sami. Jedine potom im budem môcť (so všetkým rešpektom a veľkou pokorou) ponúknuť vieru vo vzkrieseného Syna Božieho. Jediné, čo môže zachrániť kresťanskú Európu je úplne nová kvalita lásky. Lásky prijímajúcej, lásky slúžiacej, lásky pokorne svedčiacej.

Ja, ako kresťan cítim veľký dlh lásky voči našim homosexuálnym bratom a sestrám a ak chceme konečne začať s touto neustále odkladanou evanjelizáciou, možno jeden z vhodných spôsobov je prijať týchto odvrhovaných bratov a sestry medzi seba. Bez výhrad.

Preto toto referendum a všetky tie bojové tance okolo neho považujem za kontraproduktívne a za vážne zlyhanie kresťanov na Slovensku.

Teraz niečo k cieľom referenda

1. Postaviť sa na odpor

My už si NEMÔŽEME DOVOLIŤ konfrontáciu! Ani ideologickú, ani mocenskú.

2. Mobilizácia

Mali by sme mobilizovať k  evanjelizácii, nie k odporu.

3. Vyjadrenie kresťanského postoja

Ak chceme evanjelizovať, nemôžeme kázať o hriechu, predovšetkým musíme ŽIŤ lásku, totálnu lásku, podľa Kristovho vzoru. Musíme sa znova stať DÔVERYHODNÝMI SVEDKAMI.

4. Postaviť legislatívnu hrádzu

Nanič nám budú zákony, ktoré si na chvíľu presadíme, ak pri tom stratíme sympatie médií, mienkotvorných ľudí a prídeme o zbytky dôvery, ktoré sme ešte neprešustrovali.

5 – 6. Bránenie sa pred agresívnou menšinou a ochrana detí

Musíme sa zbaviť strachu a nie umelo ho vyvolávať. V zdravej demokratickej spoločnosti neexistuje reálne nebezpečenstvo, aby nejaká menšina presadila pravidlá utláčajúce väčšinu. Ani sa nič také nedeje ani na Západe, ani tu, ako sa tu pokúšajú podsúvať iniciátori a podporovatelia referenda. Ak má niekto z toho obavy, tak nech sa zameria na posilňovanie demokratických inštitúcii, ako náboženská sloboda pre všetky náboženstvá a ideológie (teda náboženský relativizmus ;-) ), empatia a rešpektovanie všetkých menšín, zvlášť tých najslabších, nezávislosť médií a sloboda prejavu a budovanie právneho štátu.

Áno, niekedy pritom narazí právo na právo, niekedy aj my kresťania budeme musieť zniesť, že nás kritizujú, že sa nám posmievajú, že si robia srandu z toho, čo nám je sväté, možno budeme musieť strpieť aj ojedinelú šikanu, či nespravodlivosť. Nikdy to však nesmieme využiť na to, aby sme obmedzovali práva druhých alebo pripustiť, aby niekoho kvôli nám utláčali. Ak naozaj sme kresťania, nemáme sa na čo sťažovať, veď „učeník nie je nad učiteľa“ (Mt 10, 22-25), ktorý sa nechal kvôli nám ukrižovať.

Ani čo sa týka detí, referendum nič nerieši. Tzv. juvenilná justícia je predovšetkým strašiak, lebo na Západe majú trochu odlišné predstavy o starostlivosti o deti. Sú na ne až príliš citliví. Ale nijako to nesúvisí s homosexuálmi, či LGBT.

V oblasti sexuálnej výchovy je toto referendum tiež úplne mimo. Ako si môže niekto myslieť, že ochráni svoje dieťa pred nevhodnou sexuálnou výchovou tým, že ho nepošle na vyučovanie? Veď ono sa vzápätí od spolužiakov dozvie tie najpikantnejšie veci podané ešte vulgárnejším spôsobom. Ak rodičia nesúhlasia s obsahom výchovných predmetov, môžu dať dieťa buď do inej školy, alebo nech sa zasadia, aby sa nevhodné veci neučili vôbec. Toto nie je vec na referendum, ale na aplikáciu štandardných demokratických mechanizmov občianskej spoločnosti. Naviac, formulácia otázky je urobená tak amatérsky, že jej aplikácia v praxi by umožnila deckám masovo sa ulievať zo sexuálnej výchovy bez ohľadu na ich skutočné presvedčenie. Stačilo by predsa, aby povedali, že s jej obsahom nesúhlasia a nikto by ich nemohol nútiť byť na vyučovaní.

Záver

Prepáčte bratia a sestry referendisti, ale mne to fakt nedáva zmysel. Referendum vlastne nič nerieši (ak, tak možno nám na pár rokov zabezpečí falošný pocit prevahy, za ktorý však platíme privysokú cenu, a neskôr to bude o to horšie). Je kontraproduktívne, lebo z dlhodobého hľadiska posúva sympatie verejnosti smerom preč od kresťanských hodnôt. Okrem toho referendum poškodzuje Kristovu cirkev, lebo ohrozuje novú evanjelizáciu, ktorá je z dlhodobého hľadiska jediným východiskom pre pokračovanie kresťanskej civilizácie v Európe. Ak však toto referendum je skutočne prejavom kresťanstva, ako tvrdíte, tak to vlastne ani nevadí.

Teraz najčítanejšie