Denník N

VŠZP núti psychiatra, aby neposkytoval zdravotnú starostlivosť lege artis

Rukojemníkom poisťovne je aj lekár, aj pacient – poistenec. Lekár, pretože poisťovňa ho núti, aby neposkytoval zdravotnú starostlivosť lege artis, a poistenec, pretože poisťovňa ho oberá o možnosť, aby dostal takú zdravotnú starostlivosť, aká mú náleží. Toto by bolo dobré uvedomiť si globálne na všetkých stranách problému.

Najväčšia zdravotná poisťovňa sa rozhodla, že bude revidovať svoje pravidlá uznávania a uhrádzania zdravotných výkonov v psychiatrii a od 1.2.2024 platia pre tento odbor nové. Nevedno prečo pristúpila práve k tejto revízii a z odborného pohľadu na vec je nepochopiteľné, prečo tieto svoje kroky nediskutuje s odbornou spoločnosťou združujúcou psychiatrov na Slovensku.

VŠZP si tak arbitrárne vytvára vlastné pravidlá, na ktoré má monopol a my psychiatri by sme ich mali len jednoducho akceptovať. Avšak, ak urobíte zdravotný výkon a poisťovňa sa na základe vlastných pravidiel hry rozhodne, že tento výkon neuhradí, lebo ho napríklad robíte veľmi často alebo kombinujete s takým, s ktorým by ste ho podľa jej rozhodnutia kombinovať nemali, robíte ho bez zaplatenia a nebudete ho chcieť robiť.

Príkladom je napríklad výkon zisťovania anamnézy od príbuzných pacienta so psychickou poruchou. Ak príde k psychiatrovi do ambulancie pacient s ťažkou psychickou poruchou (povedzme, že ide o demenciu alebo schizofréniu) v sprievode príbuzného, tak sa príbuzného prirodzene pýta, ako sa jeho blízky posledný mesiac mal, kde bol problém, aké boli jeho príznaky a čo sú podľa neho jeho hlavné ťažkosti. V psychiatrii nemáme veľa výkonov, naše výkony spočívajú prevažne v rozprávaní sa, to je naša práca. Avšak, VŠZP sa rozhodla, že bude tento pohovor s príbuzným preplácať iba raz za štvrťrok, to znamená, že u pacientov, ktorí takto s príbuzným chodia k psychiatrovi častejšie, tento výkon nepreplatí. Existuje množstvo klinických prípadov, keď je potrebné odobrať tieto údaje od príbuzných pri každej návšteve alebo jednoducho povedané, bez ohľadu na frekvenciu návštev.

Podobne je to s poučením a informovaním rodinného príslušníka o liečbe pacienta, ktorý poisťovňa po novom uhrádza iba dvakrát za rok.

Urputne sa pred nedávnom muselo zdravotnej poisťovni vysvetľovať, že kombinácia výkonov vyšetrenie dieťaťa a podrobný rozhovor so zákonným zástupcom dieťaťa nie sú výkony, ktoré by mohli prebiehať oddelene (pretože sa nemohli kombinovať: aby boli preplatené, tak sa nemohli realizovať v ten istý deň), ale musia prebiehať súčasne, pri jednej návšteve. Psychiatri boli teda podľa pravidiel VŠZP nútení buď robiť v jeden deň pohovor s rodičmi a v iný deň vyšetrovať dieťa alebo tieto výkony robiť naraz, ale jeden z nich nemali zaplatený.

Inak povedané – rukojemníkom poisťovne je aj lekár, aj pacient – poistenec. Lekár, pretože poisťovňa ho núti, aby neposkytoval zdravotnú starostlivosť lege artis, a poistenec, pretože poisťovňa ho oberá o možnosť, aby dostal takú zdravotnú starostlivosť, aká mú náleží.. Toto by bolo dobré uvedomiť si globálne na všetkých stranách problému.

Odborná spoločnosť tento postup principiálne i v konkrétnostiach namieta. Je totiž scestné, že poisťovňa si vytvára vlastné pravidlá uznávania a uhrádzania výkonov akoby autonómne, že sa tak deje vždy pri nových revíziách a že poisťovňa s odbornou obcou v týchto veciach skutočne nekomunikuje alebo sa iba tvári, že ide o komunikáciu.

V čase, keď sa neustále všade premieľa to, aké je psychické zdravie dôležité alebo rok čo rok hovorí o reforme psychiatrickej starostlivosti, je tento postup zdravotnej poisťovne – ale pokojne by sme mohli hovoriť v pluráli o zdravotných poisťovniach – niečo, čo nás vzďaľuje od optimalizácie psychiatrickej starostlivosti na Slovensku. Reforma psychiatrickej starostlivosti nie je možná bez reformy poisťovníctva.

Teraz najčítanejšie

Michal Patarák

Putujem psychickými krajinami a stále hľadám odpoveď na otázku, kým to vlastne sme. Dlhodobo sa snažím o to, aby ľudia chápali, čo sú psychické poruchy, že sú liečiteľné a že sa s nimi dá zmysluplne žiť. Na predsudky voči psychiatrii idem kladivom, k dušiam sa však približujem potichu a bosý.