Denník N

Hovorím vám, nepoznám vás, Slováci

Ilustračný obrázok: Fedor Pichanič
Ilustračný obrázok: Fedor Pichanič

Otupelo srdce tohto ľudu

Húževnatý národ slovenský o sebä, svojím vlastným hutným spôsobom a slzou dojatia v kútiku oka, hovorí, že je národom naskrze kresťanským. Môžbyť, ale na základe historických skúseností sa mi zdá, že ak jest tomu naozaj tak, potom Slováci zrejme patria k tomu kmeňu kresťanov, o ktorých Ježiš svojho času povedal, že počúvajú, ale nechápu, hľadia, a nevidia (Mt 13).

Skrátka, nie je im dané. Preto k nim treba pristupovať v podobenstvách.

Hoci mám v sebe iba českú a ukrajinskú krv, považujem sa za Slováka, a preto aj ja, ako všetci ostatní moji súkmeňovci, veľmi pozorne vnímam Kristove podobenstvá a v hĺbke srdca nad nimi premýšľam.

Jedno zo svojich podobenstiev začína Kristus slovami: „Nebeské Kráľovstvo sa podobá desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych…“ (Mt 25).

Ježiš potom slovami evanjelistu Matúša trochu zdĺhavo, ale zato veľmi zaujímavo popisuje, ako nevesty čakali na ženícha, ako si tie nerozumné so sebou vzali lampy, ale nie olej, ako si tie múdre okrem lámp vzali aj nádobky s olejom, lebo vtedy, pravda ešte nebol objavený elektrický prúd, ako potom všetky spolu, keď ženích neprichádzal, zadriemali, ako sa zobudili, keď napokon prišiel, ako museli tie nerozumné rýchlo utekať po olej a ako, keď sa vrátili, našli iba zabuchnuté dvere a odkaz: „Hovorím vám, nepoznám vás.“

To podobenstvo je zjavne predobrazom situácie, v ktorej sa Slováci dnes ocitli. V úlohe nerozumných neviest. Čakáme, nie na príchod ženícha, ale na to, kedy sa už konečne vyrovnáme vyspelým európskym krajinám, zobrali sme si na to so sebou lampy, to jest prijatie eura a tak ďalej, ale zabudli sme na olej. A tým olejom je náš vzťah k menšinám.

Múdre nevesty dávno pochopili, že všetci ľudia majú rovnaké právo na šťastie. Majú so sebou nádoby s olejom.

Tie nerozumné vravia, že áno, že všetci naozaj majú právo na šťastie, pravda, ale teraz ešte nie, až neskôr, keď im to ony dovolia. A tie celkom nerozumné nevesty kričia, že nie všetci, že niektorí ľudia nemajú právo na šťastie, lebo sú to pliaga. Olej však potrebujú teraz, a nemajú ho jedny ani druhé. Zostanú vonku s Dášou, Mášou, Duňou, Sášou i Tamarou Ľvovnou.

V inom podobenstve, ktoré pre nás uchoval evanjelista Lukáš, Ježiš, ktorý sa práve dopočul o nejakom hroznom nešťastí, vraví: „Myslíte si, že títo Galilejci, keďže tak trpeli, boli väčší hriešnici, než všetci ostatní Galilejci? Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete. Alebo myslíte si, že oní osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci, než všetci ostatní, ktorí bývajú v Jeruzaleme? Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všetci takisto zahyniete…“ (Lk 13).

Nazdávam sa, že Ježiš chcel svojim učeníkom týmto povedať, že každé nešťastie, každá obeť dostáva zmysel len vtedy, ak si z neho zoberieme ponaučenie. Napríklad, ak sa niekto prepadne idúcky po tenkom ľade a utopí sa, jeho smrť bude mať význam, ak si my pozostalí dáme pozor a nikto z nás po tenkom ľade na prechádzku už viac nepôjde. Alebo ak niekoho zasype zle postavený dom, bude jeho smrť mať zmysel, ak pohnutí tou neblahou udalosťou začneme stavať pevnejšie múry.

A keď niekto umrie rukou tyrana, jeho obeť sa naplní obsahom, ak nás podnieti k zvrhnutiu tyrana.

Slováci sa napriek tomuto podobenstvu, tak sa mi vidí, nekajajú.

Na následky nákazlivého ochorenia ich zomreli tisícky. Poučenie pre nich? Budú sa očkovať ešte menej.

Zavraždili novinára s jeho snúbenicou. A? Slováci si zvolia blázna.

Zavraždili dvoch príslušníkov menšiny? Zvolia si parlament, v ktorom tri štvrtiny poslancov neskrývajú svoju nenávisť voči tejto menšine.

Tyran vraždí našich susedov. Slováci? Veľkou väčšinou podporujú tyrana.

A do tretice ešte jedno podobenstvo. Evanjelista Marek spomína, ako Ježiš v kraji Gadarénov vyhnal zlých démonov z posadnutého človeka, ktorý volal: „Pošli nás do tých svíň, aby sme vošli do nich. A Ježiš im hneď dovolil. Vtedy vyšli nečistí duchovia a vošli do svíň, a stádo sa zrútilo dolu úbočím do mora, a bolo ich okolo dvoch tisícov, a potopili sa v mori…“ (Mk 5).

Tou teleportáciou chcel Ježiš naznačiť, že ani celé stádo svíň nevydrží toľko tuposti, čo jeden človek. Povedané aforizmom –

Čo sa týka démonov, človek zdá sa imúnny.

Nezabil ho ani ten, čo skántril celé stádo svíň.

(Vladimír Leksa-Pichanič, Analógový tato, Perfekt 2015).

Keby mali tie svine pastiera, ktorý by ich poriadne nekŕmil, nečistil by im chliev, bil by ich a inými spôsobmi týral, určite by si ho za pastiera, ak by mali volebné právo, nezvolili. To by sa radšej potopili v mori.

Nie tak Slováci.

Tí z toho vychádzajú tak trochu ako ten človek posadnutý démonom, ale iba trošku, lebo oni na rozdiel od neho, vôbec nechcú, aby z nich Ježiš démona vyhnal; naopak, opakovane a dobrovoľne si toho démona volia za svojho pána.

Slováci, príslušníci národa skrz-naskrz kresťanského, počúvajú, ale nechápu, hľadia, a nevidia, a beda! dokonca aj Ježišove podobenstvá ich veľkým oblúkom obchádzajú.

Lebo vonkoncom otupelo srdce tohto ľudu.

 

Február 2024

Teraz najčítanejšie