Denník N

Ako to Taraba dáva na Sulíka a usvedčuje ho z radikálneho pravicového populizmu. Dáva tým všetkým odkaz: takto sa to robí do psej matere!

Fotka: https://www.cas.sk/clanok/2721861/taraba-je-nedockavy-ultimatum-sulikovi-ak-neoznami-ci-zahlasuje-za-predcasne-volby-tak/
Fotka: https://www.cas.sk/clanok/2721861/taraba-je-nedockavy-ultimatum-sulikovi-ak-neoznami-ci-zahlasuje-za-predcasne-volby-tak/

Richard Sulík a jeho strana SaS ako aj Tomáš Taraba sa netajili tým, že sú probiznisoví a obaja si za politický symbol svojho boja vybrali ekologické mimovládky a obaja v podobe Občana S a „jeho“ občianskeho združenia (TUTU).

Obaja ten istý cieľ dosahujú oslabením inštitucionálneho postavenia ekologických mimovládok, a podpore úradníkov v ich lajdáctve a nedôslednosti. Líšia sa len v spôsobe ako to dosahujú. Obaja to prezentujú na boji s Občanom S. Obaja sa chcú zbaviť nielen jeho, ale aj Budajovcov a iných nepríjemných ekoteroristov.

Sulík sa snažil túto ochranu dosiahnuť svojim ťažením na Občana S, kde vo svojej podstate tvrdil, že  úrady majú chápať aktivizmus Občana S ako svoju šikanu a súdy nemajú priznávať Občanovi S spravodlivosť a účinný prostriedok nápravy a to prostredníctvom diskreditačnej kampane založenej na kriminalizácii ZDS a jeho predsedu; dodnes sa tým Sulík netají na svojom webe že mu ide o to, aby podnikatelia získali povolenia aj keď úrady konajú nedôsledne a nepoctivo a nabáda na to aj podnikateľov aj úrady (TU). Sulík totiž vedel, že Občan S je jediný, kto právu rozumie a trval na tom, aby developeri ale aj úradníci robili dôsledne a poctivo. Ak by ho Sulík odstránil, v praxi by to znamenalo, že ani developeri ale ani úradníci nemajú taký silný tlak na kvalitu svojej práce a tá by vo výsledku bola len formálne bez reálnej snahy účinne chrániť životné prostredie. Preto sa Občan S odvolával a podával žaloby – chcel právne vymáhať účinnú ochranu životného prostredia pomocou súdov. Tým, že by Sulík zdiskreditoval a dosiahol stiahnutie Občana S alebo zrušenie jeho združenia by sa už nikto nevŕtal v projektoch. A tam kde nie je žalobca, nie je ani sudca. A tam kde nie je sudca, nie je ani vymožiteľnosť práva na životné prostredie.

Taraba to pochopil a zrátal si dve a dve. To, čo bolo pre Sulíka núdzou a problémom je Tarabovou silnou stránkou – nikto mu nemôže vyčítať ideologicko-politické nastavenie a jeho principiálny postoj. A to, že problém vidí v zlých ekologických mimovládkach, ktoré len robia zle štátu a podnikateľom. A preto ide urobiť poriadok. A preto pripravil novelu zákona (TUTU).

Tarabov návrh zákona (TUTU) totiž dosahuje ten istý cieľ a účinok ako Sulíkov – avšak úplne legálne a legitímne. Tam kde Sulík na svojej stránke končí úvahami o komplikovaných vzťahoch medzi rôznymi oblasťami práva a výzvou hľadať zákonné riešenie (TU), tam ho Taraba rázne prináša (TU) a politicky a pritom sa na nič nehrá. Zisťovacie konanie, ktoré bolo doteraz oficiálnym procesom EIA založenom na silnej účasti aktivistov a ekologických spolkov preklasifikuje na obyčajné pripomienkovacie konanie výlučne štátnych inštitúcií. Aj tie mestá a obce, ktoré formálne môžu podať pripomienky však vystupujú nie ako zástupca obyvateľov ale ako prenesený štátny orgán výlučne z hľadiska územného plánovania. Ide o o faktický návrat do stavu pred rokom 2006, keď platil starý zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie č.127/1998 Z.z. Zbaví sa tým nielen Občana S, ale všetkých a navyše sa ani nemusí zapodievať takými somarinami ako rôzne kolízie práva a záujmov lebo štát je neporiadny, nemá dostatočné kapacity a politické záujmy personálneho obsadenia štátnych úradov sú predsa len iné ako skutočné osobné záujmy občanov. Úradníci môžu zase piť svoju kávu, primátori a ministri sa dohodnú s developermi a podnikateľmi. Sulík všímaj- takto sa to robí, do psej matere!

Len taký detail – zbaví sa tým síce Obšana S ako aj iných mimovládok, ale nezbaví sa tým problémov, ktoré má riešiť a to mu zlomí krk… Lebo na to nemá ani osobnosť, ani kapacitu a ani kvalitných ľudí na ministerstve…

To, v čom sa Taraba a Sulík líšia nie je to, čo je v nich ale v tom, čo je okolo nich. Sulík sa totiž obklopil bratislavskými liberálmi a v dôsledku toho sa stal aj partnerom Progresívneho Slovenska a chránencom liberálnych médií. A to prinášalo aj vnútro-Saskársky tlak, ktorá v marci vyvrcholí výmenou predsedu. Taraba naopak pochádza z vidieka, kde pre bratislavskú kaviareň nemajú pochopenie a nechápu ako taká liberálna Bratislava má byť hlavné mesto a teda aj reprezentant Slovenska. Preto sa stáva jeho protektorom Dankova SNS a preto je jeho koaličným partnerom SMER a HLAS a sociálne siete a rozhodne miláčikom liberálnych médií nie je. Avšak myšlienky, politika a obsah Tarabu a Sulíka je ten istý – kontroverzné osobnosti radikálneho pravicového populizmu.

Teraz však všetkých prekvapím – ja považujem Tarabov návrh zákona za politicky správny a politicky ho podporujem. Nie v tom, že by mal byť zákon prijatý a už vôbec nie v jeho cieľoch. Podporujem však to, že otvára túto legitímnu politickú tému a tým ma neskutočne oslobodzuje od politiky a politikárčenia! Nejde totiž na to falošne a zbabelo ako Sulík ktorí ma vtiahol do centra boja –  Taraba totiž ako chlap otvorene povie: podľa mňa mimovládky do toho nemajú čo kecať, podľa mňa to má mať všetko na starosti štát. A tým otvára pandorinu skrinku – na Slovensku totiž nie je zelená strana a preto sa tu ekológia v politike nerieši. Nie preto, že by to Slovákov nezaujímalo ale preto, že Slováci zelené témy doteraz výlučne riešili aktivisticki a mimovládkami. Vrátane poľovníkov, lesníkov a rybárov. Nepolitikárčili ale riešili reálne ekologické problémy. To sa teraz zmení. Teraz to začnú riešiť všetci, A ja sa budem môcť konečne sústrediť na svoje. Ja to odmietam robiť a teraz nezačnem. Rozhodne sa nezapojím do politického boja. Budem zdieľať osud ekologických mimovládok tak, ako ich pripraví táto vláda. Som jeden z ľudu, som jedna z ekologických mimovládok; apolitický odborník, čo chce urobiť Slovensko lepším. Uvidíme, či budem(e) môcť. Lenže týmto (aj za výsledky) preberá Taraba a teda celá koalícia a vlastne celý štát nielen plnú moc nad posudzovaním a povoľovaním investícií a projektov – ale aj plnú právnu ale aj politickú zodpovednosť. Už nikto nebude môcť povedať „Lebo Občan S sa odvolal a teda robí obštrukcie“…  Ja už nebudem ani v politike a ani v procesoch EIA a to ani okrajovo. To ma neskutočne oslobodzuje. A Taraba dal krk do slučky – od teraz za všetko, čo sa týka životného prostredia a hospodárstva môže už iba on.

Sulík túto tému otvoril na svojom prehratom boji voči Občanovi S; Taraba ju otvára plnoformátovou celospoločenskou politizáciou tejto témy. A spravil osudovú fatálnu chybu ako pre seba, tak aj pre koalíciu. Taraba vďaka koaličnému legislatívnemu valcu zákon zrejme presadí. Hoci to na tom dnes nie je koaličná dohoda a mnohých tento legislatívny návrh prekvapil v tejto podobe a forme, vyhraňovanie sa voči opozícii a prezidentské voľby spôsobia, že sa zákon zrejme presadí. V tom momente však budú v ohrození všetky mesta a všetky dediny. Taraba sa netají tým, že ide presadzovať spaľovne a stavby priemyslu tak, aby do toho otravní ľudia nekecali. Týmto momentom sa zdravie a majetok všetkých dostáva do ohrozenia a robí to otvorene a nie skryto lobisticky ako Sulík.

Pred 5 rokmi som napísal blog o tom, ako Milouš Jakeš svojim útokom na ekologických aktivistov spustil procesy, ktoré v konečnom dôsledku viedli k pádu KSČ (TU). Symbolicky: študenti, herci a ekoaktivisti položili komunistickú moc na Slovensku. Fico sa pustil do študenta Janigu, Šimkovičová do kultúry a všetkých jej predstaviteľov a Taraba do ekologických mimovládok. Táto koalícia vyzýva Slovensko k dokončeniu novembra ’89 nakoľko ten emancipačný proces bol prerušený vládou HZDS, SNS a Ľuptákovcov. Kňažko s Budajom totiž významne prispeli k tomu, aby HZDS získalo šancu a vidíme ako to dopadlo a k čomu to viedlo. Táto koalícia nastavila situáciu tak, že tie prerušené emancipačné procesy Slovensko a Slováci dokončia. A aj dnes nastávajú rovnaké podmienky v spoločnosti ako v Novembri ’89: neschopnosť hospodárskej politiky priniesť ľuďom blahobyt, nespokojnosť ľudu so stavom vecí verejných a spôsobom politiky a civilizačno-kultúrne posuny.

Dnes sa však už nemôžeme vyhovoriť ani na Maďara, ale ani na Čechúra a dokonca už ani na Komunistu. Dnes môžeme viniť len sami seba (čo sa aj deje a jej prejavom je politická polarizácia). A to sa deje neustále od roku 2018 – občianske nepokoje za zrušenie Mečiarových amnestií a smrť Kuciaka s Kušnírovov spustili na Slovensku emancipačné procesy a dokončenie nášho vlastného politického dozrievania a dospievania. Začali pádom tretej Ficovej vlády, nadšeným nástupom Matovičovej vlády a jej pádom a pokračuje aj počas štvrtej Ficovej vlády. Zdá sa, že víťazi volieb nesprávne prečítali svoje víťazstvo alebo len pokúšajú šťastie, či dokážu zblbnúť davy. Hrajú s nami takú hru na vlkodlaka (TU). Práve preto Štúr založil Slovensko na silných médiách a práve preto sa na Slovensku nič neutají. Výhoda vlkodlakov je tým značne eliminovaná. Polarizácia sa začne kryštalizovať až do momentu kým emancipácia nevyvrcholí a nedosiahneme nový celospoločenský konsenzus a novú celospoločenskú a celonárodnú identitu. Vtedy prestaneme jeden druhého viniť a začneme robiť na svojom a pre seba. Gazdovať na svojom – tak ako máme v tisícročnej tradícii: v súlade s prírodou aj so susedom.

A emancipícia sa dokončí rázne. Pred pár dňami som písal blog o tom, ako Slovenská Ústava bola zmaterialziovaním Štúrovských Žiadostí národa slovenského ako prvého moderného politického programu Slovákov (TU). Jedným z pilierov bola aj mimovládna spolková činnosť. Štúr si totiž uvedomoval, že na štát (vtedy Rakúsku monarchiu a v nej Uhorské kráľovstvo) sa nemožno spoliehať a treba mať vlastnú organizáciu. Žiadosti síce neuspeli a historický proces viedol k oslabovaniu požiadaviek a súčasne sa stupňovala vládna šikana založená na etnickej politike. Až to národ nevydržal a pri prvej príležitosti (1. svetová vojna) sa vďaka Štefánikovi postaral nielen o rozpad Rakúsko-Uhorska ale aj imperiálneho systému Európy len aby sa presadila Československá štátnosť so všetkými jej ideálmi. Slováci si následne museli prejsť ďalšie storočie ťažkosti a kompromisov lebo ani to Československo a medzinárodná situácia nám nie úplne priali – až sme to v istom momente nevydržali a položili ako nacistický ľudácky režim, tak aj komunistov a založili si  vlastnú Slovenskú republiku. Vždy to bola silná občianska spoločnosť a revolučné gardy (v 1. svetovej v podobe československých légií, v SNP v podobe partizánov) od ktorých sa odvodzovala aj štátnosť, aj  jej legitimita ale na ktorej sa zakladala aj reálna sila a výkon tejto štátnosti. Vieme robiť, vieme kecať a vieme sa aj pobiť za správnu vec. Len sa už nemáme na koho vyhovoriť. Len sami na samých seba a to nás vo finále spojí.

A v takomto stave táto koalícia otvára tri kľúčové politické témy: 1. otázku slušného verejného života a politiky; 2. kultúrne a civilizačné otázky našej kolektívnej identity; 3. vzťah ku krajine a domovine, spôsobe ako si tu budeme gazdovať na vlastnom a to na pozadí klimatickej krízy a Zelenej transformácie Európy. A to súčasná koalícia nemôže vyhrať a čaká ju smutný osud a pád. Prieskumi totiž hovoria že až 70% voličov súčasnej koalície má v téme trestného zákona vlastne bližšie k opozícii a bezprecedentná 200-tisícová petícia za odstúpenie ministra kultúry je úplne delegitimizácia obsahu prvých dvoch kľúčových tém. A Taraba otvoril poslednú. A Slovákom to začne dochádzať keď im bude chcieť stavať spaľovne za humnami a keď ešte aj tie média sú vlastne len ekonomickými plátkami (Denník E, TREND, HN), nie ekologickými či riešiacimi reálne občianske témy zo života. A dôjde im, že pokiaľ sa sami nepostarajú o svoje práva, nikto to za nich nespráví. Málokto si totiž uvedomuje, že Zelená transformácia je Európsky New Economy Deal; alebo si to uvedomujeme až príliš.

Základnou zásadou právneho štátu je zásada vigilantibus iura scripta sunt – len ten, čo je aktívny a aktívne sa o svoje práva zaujíma a chráni si ich ich môže aj pred súdom obhájiť. Keďže Slovensko je demokratický a právny štát a v tomto ani nie je reálna snaha niečo zmeniť – nutne to povedie k masovej občianskej emancipácii. Vadilo Vám, že tu bol jeden Občan S, ktorý dokázal tieto otázky efektívne riešiť; teraz budete mať Občanov celé Abecedy! Čaká nás veľmi dramatický vývoj a veľmi búrlivé obdobie. Ako som povedal – ja do politiky nejdem a odmietam byť politický a zapájať sa do takéhoto politikárčenia. To však znamená, že tento boj povedú iní – napr. emeritná prezidentka Čaputová, ktorá tým má krásnu vnútropolitickú aj zahraničnú agendu. Nechceli ste tieto otázky riešiť na odbornej báze, budete mať politiku.

P.S. Ako dôsledok očakávam vznik plno formátovej zelenej strany; možno sa na ňu skúsia transformovať Budajovci. Určite však príležitosť využijú piráti, ktorí čakajú na svoju šancu (TU).

 

 

Marcel Slávik, Občan S a hrdý emancipovaný Občan Slovenska, Európy a hrdý svetoobčan.

Teraz najčítanejšie

Marcel Slávik

Občiansky aktivista, predseda Združenia domových samospráv a dlhoročný bojovník za lepší život v mestách aj na vidieku, ochranca prírody. Marcel Slávik sa narodil na Myjave, žije v Bratislave, v Senici a v Sobotišti, ktoré mu prirástli k srdcu a je tu doma. Má tu rodinu, priateľov a rád tu trávi svoj čas športom ale aj kultúrou. Študoval na Fakulte matematiky fyziky a informatiky Univerzity Komenského, fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity, Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici v odbore ochrane životného prostredia a tvorbe krajiny. Teraz študuje právo na Univerzite Komenského. V profesionálnom živote bol manažérom slovenských firiem, úspešne riadil viacero zaujímavých projektov z oblasti infraštruktúry, informačných technológií, dopravy a energetiky. V roku 2006 spoluzakladal Združenie domových samospráv, ktorého je dlhoročným predsedom. Z tejto pozície sa dlhodobo zasadzuje o transparentnosť a zákonnosť rozhodovacích procesov a realizuje mnohé zaujímavé projekty a nápady skavlitňujúce život v meste. Bojuje za práva verejnosti vo verejnom priestore.