Denník N

Požehnávanie homosexuálnych párov

Na tému požehnávania homosexuálnych párov sa pápež František dlhodobo a konzistentne vyjadruje, že požehnanie sa nesmie nikomu z ľudí odoprieť. Prijatie, slovami pápeža Františka: „Všetci, všetci, všetci“, je základom pastoračného poslania Cirkvi.

Na obhajobu požehnávania „všetkých“, teda aj obhajobu doktrinálneho dokumentu Fiducia Supplicans použil František výstižné a pravdivé slová:

Najvážnejšie hriechy sú tie, ktoré sú maskované ‚anjelským‘ vzhľadom. Nikoho nepohorší, ak dám požehnanie podnikateľovi, ktorý možno vykorisťuje ľudí: a to je veľmi vážny hriech. Zatiaľ čo sa pohoršujú, ak ho dám homosexuálovi…. To je pokrytectvo! Všetci sa musíme navzájom rešpektovať. Všetci! Jadrom tohto dokumentu je prijatie“.

Povedzme si však laickými slovami, čo je požehnanie. Je to vlastne zvolávanie rôznorodého dobra (Božích milostí) do života tej osoby, ktorá sa požehnáva. Ešte jednoduchšie povedané, prianie dobra pre danú osobu. Ak to robí vysvätená osoba (diakon, kňaz, biskup či pápež) robí to oficiálne v mene Cirkvi, lebo je služobníkom Cirkvi. Všeobecné kňazské poslanie (úrad) má však každý kresťan, teda žehnať si môžeme a máme všetci. Je to v podstate príhovor za danú osobu u Boha.

Čo môže byť to rôznorodé dobro (Božia milosť), ktorú zvolávame na človeka požehnaním? No to, aby bol jeho život takým, akým nám ho prišiel vydobyť Ježiš, jeho vlastnými slovami: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. (Jn 10,10 SSV). To platí pre náš pozemský život. Požehnanie nám prináša hojnejší život. Negradujme to však len na oblasť financií, či matériu. Veľkým životným bremenom môže byť aj majetnosť a bohatstvo, nielen chudoba. Hojnejší život môže byť skôr skrz pekné medziľudské vzťahy, prácu, ktorá nás baví, väčší pokoj, sebaovládanie, radosť, trpezlivosť, smiech a pod. Ježiš však ešte viac než len pre náš súčasný život prišiel pre to, aby nás voviedol do večného života, slovami apoštola Jána: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ (Jn 3,16 SSV). Teda požehnanie je aj pomocou, aby sme dozreli pre večnosť a bránou smrti prešli v dôvere, pokoji a očakávaní dobrého milujúceho Nebeského Otca, po boku ktorého budú všetci tí, ktorých milujeme a už nás do večnosti predišli.

Nie som homosexuál, neviem sa vžiť do situácie homosexuála. Som heterosexuál, ktorý kráča životom spolu s peknou, dobrou a múdrou manželkou, ale ani mne sa úžasný dar sexuality vždy nenesie ľahko. Verím preto, že homosexuálni ľudia to majú v tejto oblasti veľmi ťažké. Dar sexuality je ako taký oheň, môže nás príjemne hriať, dávať nám svetlo, fascinovať nás, či upokojovať, ale aj nepríjemne spáliť, či dokonca usmrtiť.

Čo je v tejto oblasti správne? To každému jednému z nás môže zjaviť len Boh. Povedať nám to môže hocikto, či už ide o benevolentný alebo moralistický hlas, ale zjaviť (v zmysle pochopenia a preniknutia do nášho vnútra) nám to skutočne môže len Boh. Ježiš to vyjadril týmito slovami: „U Prorokov je napísané: ‚Všetkých bude učiť sám Boh.‘ A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne.“ (Jn 6,45 SSV).

V Cirkvi je to v súčasnosti náročnejšie, lebo prechádza zmenou, biblickými slovami: „A ten, čo sedel na tróne, povedal: ‚Hľa, všetko robím nové.‘“ (Zjv 21,5 SSV). Teda Boh stále tvorí nové veci, aj dnes a bude tak robiť aj zajtra. Tou zmenou však nie je zahodiť Sväte Písmo (Bibliu) a Tradíciu, práve naopak zobrať oboje a dať ich pod svetlo Ducha Svätého, aby sme vedeli ísť po Ceste (štýl života), v Pravde (nie pokrytecky, nie s pretvarovaním sa, nie s tajnosťami) k Životu, ktorým je Ježiš: „Ja som cesta, pravda a život.“ (Jn 14,6 SSV). Každé náročnejšie obdobie však prináša rast. Teraz je to rast v oblasti naučiť sa prijímať, slovami pápeža Františka: „Všetkých“. A skutočne, bez prijatia, sú všetky iné aktivity pomoci danému človeku zbytočné, lebo prijatie je to, čo robí zo skaly úrodnú pôdu.

Teraz najčítanejšie

Karol Vojtko

Otec, manžel a muž, milujúci svoju rodinu a krajinu, ktorý chce byť najlepším vyjadrením toho, kým má byť, trochu lepším dnes, ako bol včera, vedomý si toho skadiaľ kam ide a posilňovaný slovom "...lebo, Ty si so mnou.".