Denník N

Líderstvo treba rozvíjať už na základnej škole

Kto je to líder? Vo svojom nedávnom blogu vyjadril môj brat svoj názor na to, kto je podľa neho líder. Toto je prvý z blogov „dvojičiek“ – píšeme rovnakú tému ale trochu odlišné názory.

Zdroj obrázku: <http://www.tanveernaseer.com/5-leadership-skills-needed-to-develop-ideas-derek-lidow/>

Pre mňa ako učiteľa v programe Teach for Slovakia je téma líderstva obzvlášť dôležitá. Nielen preto, že samotný program sa pokúša rozvíjať líderský potenciál. Oveľa dôležitejšia je pre mňa možnosť vyhľadávať lídrov už na základných školách a mať možnosť podieľať sa na ich formovaní.

Pôvodne som chcel spísať zoznam charakteristík lídra a vyjadriť sa k tým, ktoré vo mne najviac rezonujú. Pokúsim sa to ale spraviť trochu inak. Uvediem príklady mojich študentov a vlastností, pre ktoré ich za lídrov považujem ja.

Prvým študentom, v ktorom je veľký potenciál lídra, je Dominik. Vážim si ho pre jednu veľmi konkrétnu vlastnosť – zvedavosť. Nikdy sa nebojí opýtať na čokoľvek. Ak mu niečo nesedí, alebo si nie je istý tým, ako pochopil význam, tak sa netvári, že všetko vie, ale sa pýta. Musím povedať, že na každú jednu otázku v triede pripadajú ďalšie dve od Dominika. Kiež by všetky deti vo všetkých slovenských školách mali takých triednych učiteľov ako u nás, ktorí ich vychovávajú nebáť sa pýtať sa otázky. Ak chceme, aby sa takýto mladý budúci líder pýtal otázky, musíme mu v prvom rade dať priestor. Pre niekoho to vyzerá ako samozrejmá vec. V našom školstve to ale mnohokrát tak nevyzerá – na otázky nie je priestor a keď sa niečo žiak spýta, alebo nebodaj spochybní učiteľa, má z toho väčšinou problém.

Druhým príkladom je celá jedna odvážna trieda – 8.B u nás na škole. Nedávno som sa rozhodol zorganizovať taký mini projekt – vymaľovať chodbu, na ktorej mám kabinet a kde „bývajú“ aj títo žiaci. S malou dušičkou som sa ich spýtal, či by sa zapojili. Nesmierne ma potešilo keď sa rozhodli do toho ísť. Napriek tomu, že ich to bude stáť jedno piatkové popoludnie a celú sobotu, títo mladí ľudia sú ochotní obetovať čas svojho osobného voľna, aby zmenili priestory, v ktorých už budú len niečo vyše roka. Hovorí to o ich vytrvalosti, ale aj o tom, že im nie je jedno, ako ich škola vyzerá. Dávajú tým príklad nielen ostatným žiakom (čakám, že keď si tento blog prečítajú, tak sa prihlásia aj ďalšie akčné triedy), ale hlavne ministerstvu, ktoré už na svoje úlohy rezignovalo (minimálne do volieb).

Líderstvo pre mňa znamená aj odvahu prehovoriť vtedy, keď ostatní mlčia. Svedčia o tom všetky decká, ktoré neváhali vyjsť zo svojej zóny komfortu a zapojili sa do programu rovesníckej mediácie. Namiesto toho, aby sa vyhýbali sporom a konfliktom, rozhodli sa naučiť, ako ich zvládať pokojnou cestou. Trošku iným príkladom odvahy je Bianka, študentka, ktorú ani neučím. Napriek tomu mala odvahu verejne na Facebooku podporiť a zdieľať môj prvý blog a šíriť myšlienky, ktoré nemusia byť každému po vôli. Odvaha a schopnosť kritického myslenia ešte na školách nevymrela.

Lídrom pre mňa je aj Vlado. Má medzery v angličtine. Vlado má ale aj neobyčajnú vlastnosť – vie prekonávať strach. Prekonal svoj strach z angličtiny, prekonal svoj odpor k jazyku a hodinám, na ktorých sa doteraz trápil. Najviac ma teší, že začal angličtine venovať aj svoj osobný čas – stačilo mu k tomu dať aplikáciu, ktorá mu umožní začať od základov. Prajem mu, aby s podobným odhodlaním prekonával všetky problémy života – vyrastie tak z neho veľmi odhodlaný a pracovitý človek, ktorý bude môcť byť príkladom pre všetkých ostatných ľudí, čo s ním alebo v jeho tíme budú pracovať.

Tomáš má presne tú vlastnosť, ktorú si najviac cením aj u seba – schopnosť sebareflexie, schopnosť prijímať spatnú väzbu. S Tomášom som mal prvú možnosť porozprávať sa mimo hodiny medzi štyrmi očami vtedy, keď som ho započul použiť vulgárny výraz. Porozprávali sme sa a poprosil som ho o jediné – aby skúsil týždeň bez vulgarizmov a aby mi potom prišiel povedať, ako sa jeho život vďaka tomu zmenil. Väčšina deciek by neprišla. Tomáš ale prišiel a nielenže skúsil prestať na týždeň, rozhodol sa aj pokračovať ďalej.

A nakoniec Terka – jeden z prvých rozhovor sme mali, keď za mnou prišla s prosbou o rozhovor. Nešlo ale o jej problém, ale o problém jej kamarátky. Presne takto si predstavujem empatiu v praxi – vžiť sa do druhého a keď cítim, že potrebuje pomoc, poskytnem ju. Ak ju neviem poskytnúť sám, mám odvahu vypýtať ju od toho, kto to vie.

Všetci títo mladí ľudia sú už takmer dospelí – ich osobnosť je už takmer vyformovaná. Stále sa im snažím ukázať, že všetky tieto vlastnosti korunuje ale tá najdôležitejšia – charakter. Verím, že každý z nich (a mnohých ďalších, ktorých som dnes nemenoval) má v sebe zárodky silného charakteru. Urobím všetko preto, aby tieto semienka vyrástli vo veľký a košatý strom. Verím, že keď sa budem o 10 rokov pozerať na tento blog, tak ma už bude hriať dobrý pocit z toho, že menia Slovensko k lepšiemu. Lebo presne takýchto lídrov dnes Slovensko potrebuje ako soľ.

Teraz najčítanejšie

Michal Božík

Som psychológ, ktorý sa venuje výskumu videohier a ich využitia vo svete vzdelávania. O videohrách som natočil dokument Cesta Hrdinu. Pomáhal som zakladať a dva roky som viedol portál Vĺčatá.sk. Okrem toho som pôsobil ako herný dizajnér a producent vo firme Pixel Federation. Predtým som pôsobil ako učiteľ v programe Teach for Slovakia. Verím, že aj ja môžem svojou prácou prispieť k tomu, aby bola naša krajina lepším miestom pre život. Kandidujem za stranu ZA ĽUDÍ s číslom 148.